X bo b. Dvigatellarni elektr toki bilan yurgizib yuborish tizimi



Download 0,85 Mb.
Pdf ko'rish
bet10/12
Sana04.03.2022
Hajmi0,85 Mb.
#482797
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12
Bog'liq
Hz6hUeRPFaB9ZII1yVXLKHPD09Jc1JI4TkJkgUuZ

Y ondirish svechasi:
1 - o ‘z a k ; 2 - i z o l y a t o r ; 3 - t o k o ‘t k a z u v c h a n g e r m e t i k ; 4 - k o r p u s ;
5 - m a r k a z i y e l e k t r o d ; 6 - y o n e l e k t r o d ; 7 —z i c h l a s h h a l q a s i .
«sovuq» d e b a ta la d ig a n s v e c h a la r n in g kalil s o n i 2 8 0 —5 00 b o ‘lib, 
z o ‘riqlashtirilgan (forsirlashtirilgan) dvigatellarda ishlatiladi. Kalil soni 
q a n c h a k atta b o ‘lsa, s v ec h alar izolyatori (m u h o fa z a lig ic h i) s h u n c h a
k am qiziydi. S h u n d a y qilib k o ‘p issiqlik qabul qiladigan svechalarga 
«sovuq» va kam issiqlik q abul qiluvchi svechaga «issiq» svecha deb 
aytiladi. O d a td a kalil soni bir silindrli m o s la m a d a e k sp e rim e n tal y o ‘l 
bilan aniqlanadi.
Q ish lo q x o ‘ja lig id a fo y d a la n a d ig a n z a m o n a v iy a v to m o b il dviga- 
tellarida 8:11:14:20:23:26: kalil sonli svec halar q o ‘llaniladi.
Svechalar quyidagicha n o m lan ad i, m asalan, A 17 D V (VAZ avtomobil 
dvigatellarida):
- A - svecha rezbasining d iam etrin i bildiradi, M 14* 1,25. Birinchi 
harfi M boNsa, svecha rezbasi M 18x1.5 b o ‘ladi.
282


— 17 — svec haning kalil sonini bildirib, ushbu ra q a m n i o ‘n m arta 
k o ‘paytirilib kalil soni aniq lan a d i (1 7 x 1 0 = 1 7 0 ) .
— D — s o n d a n keyingi b irin c h i h a r f — svecha rezba qism ining 
uzunligi 19 m m ligini bildiradi, ag a r bu h a r f N b o ‘lsa, rezba qism ining 
uzunligi 11 m m ligini bildiradi.
— V — oxirgi h a r f - iz o lyatorning (m u h o fa z a la g ic h ) turishligini 
bildiradi. Agar svecha nom lanishidagi oxirgi h a r f b o l m a s a , izolyatorning 
issiqlik konusi svecha korpusi u c h id a n chiqib turm asligini bildiradi.
Dvigatel tirsakli vali ning m aksim al aylanishlar soniga va unin g siqish 
darajasi m iq d o rig a q a ra b issiqlik tavsifnom asi t o ‘g ‘ri keladigan svechani 
o ‘rnatiladi.
Dvigatelga zavod tavsiya qilgan svecha o krnatilm asa quyidagi hollar 
sodir boMishi m u m k in :
1. Siqish darajasi m iqdori katta boMgan z o ‘riqlashgan (forsarlangan) 
dvigatellarga «issiq» (kalil soni kichik b o ‘lgan ) svecha o 'rn a tilsa svecha 
tez qizib, ish a r alash m an i o ‘z - o ‘z id an o ‘t oldirib yuboradi (detonatsiya 
holati).
2. Siqish darajasi n isbatan kam b o ‘lgan dvigatellarga «sovuq» svecha 
o ‘rnatilsa, svecha u c h id a ju d a tez v aqtda q u r u m hosil b o ‘lib, elektrodlar 
ora sid a n u c h q u n o ‘tishi qiyinlashadi.
U sh b u sabablarga k o ‘ra h a r bir av to m o b iln in g dvigatellariga zavod 
tavsiya etgan y o ndirish svechasini o ‘rnatish lozim.
1 1 . 4 . 2 . Y ondirish s v e c h a l a r in i n g a s o s i y
nosozliklari
S vecha e le k tr u c h q u n in i kerakli d arajada quyidagi h ollarda hosil 
qiladi.
— e le k tro d la r « h o ‘l» boMmasa;
— svec haning rezba qismi q u r u m bilan q o p la n m a g a n b o ‘lsa;
— elektrod va izolyatorlarning rangi t o ‘q jig a r rang b o ‘lsa (och jigar 
ra n g d an o c h k u lrangga cha boMishi kerak);
— ayrim hollarda izolyatorning elektrod yoki korpus bilan germetikligi 
buzilib, u lar erib ketishi m u m k in .
A g a r d a s ilin d r la r g a q u y u q a r a l a s h m a kiritilsa yoki sv e c h a n in g
elektrodlari orasidagi tirqish belgilangan m e 'y o r d a n katta b o ‘Isa, izolyator 
b ilan elek tro d la r tu tu n d a n qorayib ketadi.
A g a rd a silindrga suy u q a r a la s h m a kiritilsa, k la p a n la r rostlanishi 
buzilsa, svecha silindrlar kallagiga yaxshi m a h k a m la n m a s a va past oktanli 
b e n z in d a n q o ‘llanilsa svecha elektrodlari kulrang tus olib erish izlari 
k o ‘rinadi.
A gar sv ec haning elektrodlari va izolyatori m oylanib qolaversa - bu 
m a z k u r p o rs h e n h alqala rining yeyilishidan, svecha ishlam ayotganidan
283


yoki a y rim dvigatellardagi kiritish k la p a n z ic h la g ic h la rin in g ish d an
chiqqan lig id an dalolat be rad i (VAZ).
A vtom obilni h a r 10— 15 m ing km y o ‘l bosilgandan keyin svecha 
elek tro d la ri orasidagi tirqish rostlanishi lozim . B atareyali y o ndirish 
tizimidagi svechalar elektrodlari orasidagi tirqishi 0 ,5 —0,6, tranzistorli 
konto n itsiz yondirish tizimidagi svechalar elektrodlari orasidagi tirqish 
0 ,9 — 1,2 m m ni tashkil qilishi kerak.
Svechalarni silindrlar kallagiga m a h k a m la s h 15—40 IN-m m o m e n t 
bilan tortilishi lozim (1 ,5 —4,0 kg-m).
1 1 . 4 . 3 . Y ondirish g 'a l t a g i
Y o n d irish g ‘altagi - k u c h a y tiru v c h i a v to tr a n s f o r m a to r vazifasini 
b a j a r i b , a k k u m u l y a t o r y o k i g e n e r a t o r d a n k i r i t i l g a n 12Vli p a s t 
k u ch lan ish li to k n i g 'a lt a d a n c h iq is h d a 2 0 —24 m in g V k u ch lan ish g a 
a y l a n t i r i s h u c h u n x i z m a t q i l a d i . Y o n d i r i s h g ‘a l t a g i g a 0 ,3 5 m m
q alinlikdagi tra n s f o rm a to rli b ir n e c h ta p o ‘lat p la s tin a la rd a n tashkil 
to p g a n o ‘zak o ‘rnatilgan.
O bzakka o ‘ralgan h a r bir qatlam o ‘ralgan sim orasida m uhofazalagich 
q istirm a la r q o ‘yib 18—25 m ing o ‘ramli ikkilamchi c h u lg ‘a m jo ylash- 
tiriladi. U n in g u stid a n 22 0 —300 b irla m c h i c h u l g 'a m o ‘r a m o ‘ralib 
joylashtiriladi. B irlam chi va ikkilamchi c h u lg ‘a m l a r s o n id an m a 'lu m k i, 
transform atsiya koeffitsiyenti 62—80 ga ten g (18—25): (220—300).
B irlam chi c h u lg ‘a m o l ra m la rin in g ust t o m o n g a o ‘ralganligi u n in g
yaxshiroq sovitilishini t a ’minlaydi. Birlamchi ch u lg ‘a m n i tashkil qiluvchi 
mis sim ning qalinligi 0 ,5 2 —0,86 m m ni, ikkilamchi ch u lg ‘a m o ‘ramidagi 
m is s im n in g qalinligi 0 , 0 7 —0,09 m m ni tashkil qiladi. Kojux (7) tagiga 
(1 1 .3 - ra sm ) m ag n it o ‘tkazgich (2) o ‘rn a tilg an . Iz o ly a to r (5) h a m d a
karbolit m a te r ia lid a n yasalgan q o p q o q (12) o ‘zak va kojuxni b ir-b irid a n
m u h o fa z a qiladi. Y ondirish g ‘altagining ichki hajmi tra n s f o rm a to r moyi 
b ila n to N d irila d i va u m u m i y m u h o f a z a l o v c h i b o ‘lishi b ila n b irg a 
issiqlikni tashqi m u h itg a q isqa v a q td a c h iq a r ib y u b orilishiga im k o n
b eradi.
Y u qori k u ch lan ish li m a rk a z iy sim o ‘rn a tila d ig a n u ch lik (13) ka 
ikkila m c h i c h u lg ‘a m n i n g b ir u ch i u la n a d i, ik k in ch i u ch i b irla m c h i 
c h u lg ‘a m n in g b ir u ch ig a u lanib, ikkisi h a m n o m la n g a n q isqich (1) ga 
c h i q a r i l a d i . I k k i l a m c h i c h u l g ‘a m n i n g b o s h q a u c h i 1 ,0 — 1,9 O m
q a rsh ilik li q o ‘s h i m c h a r e z i s to r (8 ) ga u l a n a d i . Y o n d ir is h g ‘altagi 
a k k u m u ly a to r b a ta re y a sid a dvigatelni yurgizib y u b o ris h d a b o ‘ladigan 
6 —8V k u ch lan ish li to k d a ishlashga moMjallangan. Dvigatel o ‘t olib 
ish lab k e t g a n d a n s o ‘ng teg ish li k u c h l a n i s h n i q o ‘s h i m c h a r e z is to r
t a 'm i n l a y d a , dvigateln i yurgizib y u b o ris h esa u n in g ikki u c h i bir- 
biriga starterni elektr yuritm asi kontak tlari y o rd a m id a t o ‘g l r i d a n - t o ‘g ‘ri
284


11.3- rasm.

Download 0,85 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish