X bo b. Dvigatellarni elektr toki bilan yurgizib yuborish tizimi

---

X BO B. DVIGATELLARNI ELEKTR TOKI BILAN 
YURGIZIB YUBORISH TIZIMI
1 0 . 1 . U m u m iy m a ’l u m o t l a r , tiz im n in g v a z i f a s i, 
q o ‘y i l a d i g a n t a l a b l a r
Yurgizib yuborish tizim i m o s la m a la r m ajm u asi b o ‘lib, dvigatelni 
o ‘t oldirishda tirsakli valni m ajburiy aylantirish u c h u n xizm at qiladi.
Yurgizib yuborish tizim iga quyidagi talab lar q o ‘yiladi: tra k to r va 
avtom obillarni turli sharoitlarida dvigatelning tirsakli valini za ru r aylanish 
soni bilan t a ’m inlash; m o sla m a yuqori ishonchli b o ‘lishi lozim ; kichik 
o ‘lcham li va kam solishtirm a massaga ega b o ‘lishligi; yurgizib yuborish 
ja ra y o n in i avtom atlashtirish.
E lek tr toki bilan yurgizib yuborish tizimiga q o ‘yiladigan asosiy talab 
yurgizib yuborishga qarshilik qiluvchi m o m e n tn i yengib tirsakli valga 
silindrlardagi ishchi a ralashm ani hosil qilish va alangalatish u c h u n yetarli 
b u r c h a k tezligi bilan t a ’m in la s h d ir . Bu ta la b siqish ta k tin i yonish 
k am erasida a ralash m an i yetarli bosim va kerakli harorat bilan t a ’m inlash 
u c h u n lozim boMadi.
K arbyuratorli dvigatellar u c h u n yurgizib yuborish aylanish tezligi 
4 0 —80 ay 1/m in ni; dizellarda esa 150—300 a y l/m in ni tashkil qilishi 
kerak. D ize lla rni yurgizib yuborish u c h u n katta aylanish tezligi kerak, 
sh u sababli dizel yoqilg‘ini alangalatish u c h u n yuqori h a r o ra t va bosim
talab qiladi.
Yurgizib yuborish tizimlari inersion, p n ev m atik , gid ro p n ev m a tik , 
elektr va m exanik (q o ‘l kuchi va y o rd a m c h i 1 E D bilan) boMishi m um kin.
A v to m o b illard a va k o ‘pchilik tra k to rla rd a elektr toki bilan yurgizib 
y u b o ris h tizim i q o ‘llan ila d i, c h u n k i bu tiz im y u q o rid a g i q o ‘yilgan 
talablarga ja v o b be rad i.
E l e k t r tiz im a k k u m u l y a t o r b a t a r e y a s i d a n , s t a r t e r d a n , y u r i t m a
m e x a n iz m id a n , b oshqarish zanjiridan va yurgizib yuborishni yengillash- 
tirish vositalaridan iborat.
Y ondirish kaliti buralib k o ntakt (2) lar q o ‘shilganda (10.1- rasm) 
tortish rele zanjiri h a m q o ‘shiladi. C h u lg ka m n i m agnit m ay d o n i t a ’sirida 
o ‘zak (4) siljitadi va richag (6) ni to rtib shesternya (7) ni maxovik 
gardishi (9) bilan tishlashtiradi. S h u bilan b ir v aq td a k o n tak t diski (12) 
k o n ta k t (11) larni ulab s ta rte r c h u lg ‘am larig a b a ta re y a (1) d a n tok 
y o 'n a ltira d i. S ta rte r - bu b o sh q a rish n in g jih o z la n g a n m axsus elektr 
dv igateli b o ‘lib, asosiy dvigatel m axo v ig in i a y la n tirib u n i yurgizib 
yuborishni t a ’m inlaydi. Dvigatel o ‘t olib b o ‘lgan d an s o ‘ng haydovchi
267

---

м
N
7 /
И
пх.х п
10.1- rasm .
S t a r t e r ch izm asi:
1- a k k u m u l y a t o r b a t a r e y a s i ; 2 - k a l i t k o n t a k t l a r i ; 3 - e l e k t r o m a g n i t
c h u l g ‘a m i v a t o r t i s h r e l e s i ; 4 - r e l e o ' z a g i ; 5 - p r u j i n a ; 6 - r i c h a g ; 7 - s h e s t e r n y a ;
8 - v a l ; 9 - m a x o v i k n i n g t i s h l i g a r d i s h i ; 1 0 - e l e k t r d v i g a t e l ; 1 1 - k o n t a k t l a r ;
1 2 - k o n t a k t d i s k i .
yondirish kaJitini b u ra b k o ntakt (2) ni uzadi, rele to k zanjiri uziladi va 
m agnit m ay d o n y o ‘qoladi. Buning natijasida prujina (5) o ‘zak (4) ni 
o ‘ng to m o n g a surib shesternya (7) ni m axovik g a rdishidan c hiqaradi.
1 0 . 2 . S t a r t e r l a r n i n g e l e k t r o m e x a n i k
t a v s i f n o m a l a r i
S ta rterla r sifatida o ‘zgarm as tokli elektr dvigatellar q o l l a n i la d i . U lar 
k e tm a -k e t, parallel va aralash uyg‘otish ch u lg ‘am iga, elektr dvigatellarga 
b o ‘linadi. Bu b o l i n i s h l a r uyg‘otish c h u lg ‘a m in i y a k orning ch u lg ‘am iga 
ulash usuliga n isbatan aytiladi. Parallel u la n g a n ele k tr dvigatellarida 
yakordagi tok yuklanish tokiga b o g ‘liq b o ‘ladi. S h u n in g u c h u n ushbu 
rusum dagi dvigatellarning e lek tro m e x an ik tavsifnom asi yetarli stabil- 
lashgan, y a ’ni yuklanish m o m e n ti oshishi bilan aylanish tezligi deyarli 
o ‘zgarmaydi. Uygotish c h u lg ‘am lari k e tm a - k e t b o ‘lgan elektr dvigatel- 
lardagi to k yakor ch u lg ‘am i tokiga te n g va m ag n it o q im i y ak o r tokiga 
proporsional boMadi.
S h u sababli d v ig a te ln in g e l e k t r m e x a n ik ta v s ifn o m a s i «pastga» 
y o ‘nalgan boMadi, y a ’ni valdagi qarshilik kam aysa, dvigatel aylanish 
soni k o ‘payadi.
K e tm a - k e t o 'r n a tila d ig a n dvigatellar asosiy dvigatellarni yurgizib 
y u b o r i s h s t a r t e r l a r i s if a tid a is h l a t il a d i, c h u n k i y u rg iz ib y u b o r i s h
boshlan ish id a ushbu dvigatellar kichik aylanish tezligida k atta bu rove hi 
m o m e n t hosil qilishi m u m k in .
268

---

1 0 .3 . Tizimning y u ritm a m ex an izm i
Y u ritm a m ex an iz m i startern i asosiy dvigatel bilan (yoki yurgizib 
yuborish dvigateli bilan) ulash va asosiy dvigatel ishlay b o sh lag an d a n
s o ‘ng ularni aj rat ish u c h u n xizm at qiladi.
Y u ritm a m e x a n iz m i quyidagi vazifalarni bajarishi lozim ; shesternya 
va m a x o v ik g a r d is h in i z a rb siz u la s h , tirsakli valni kerakli a ylanish 
so n la ri b ila n t a ’m in la s h ; e le k tr dvigatel c h u l g ‘a m ig a to k b e rish yoki 
b i r o z s t a r t e r s h e s t e r n y a s i n i m a x o v ik g a r d is h i b ila n u la s h , a so siy
dvigatel ishlab ketishi b ila n s ta rte r sh estern y asin i m ax o v ik g a rd is h id a n
ch iq a rish .
Starter shesternyasini m axovikning tishli gardishi bilan zarbsiz ulashga 
tishlar uchini y o y sim o n qilib tayyorlash va shesternya t o ‘liq q o ‘shil- 
g a n d a n s o ‘ng aylanishi natijasida erishiladi. S ta rter validan dvigatelning 
tirsakli vali orasidagi uzatish soni 10— 16 ni tashkil qiladi (m axovik 
gardishi soniga nisbatan).
M asa la n , Z I L - 130 a v tom obil dvigateli m axovigida 140 ta, starter 
shesternyasida 9 ta tish bor, 140:9=15,5, bu uzatish son m iqdori dvigatel 
tirsakli valni kerakli yurgizib yuborish aylanish soni bilan harakatlanishini 
t a ’m inlaydi.
A so siy d v ig a te l o ‘t o l d i r i l g a n d a n s o ‘ng u n i n g tirsak li v a ln in g
a y la n is h tezlig i 8 0 0 — 1000 a y l / m i n ni ta s h k il q ila d i. Bu h o l d a asosiy 
dv ig a te l y e ta k c h i b o ‘lib q o lib s t a r t e r v alini j u d a k a tta a y la n is h tezligi 
b i l a n h a r a k a t l a n t i r a b o s h l a y d i , b u n d a s t a r t e r i s h d a n c h i q i s h i
m u m k in .
Asosiy dvigatel ishlab ketishi bilan starterni aj rat ish u c h u n unga 
erkin yurish m u fta ( E Y U M ) si ©‘rnatiladi.
1 0 . 4 . Rolikli e r k in y u r i s h m u f t a s i
E Y U M ning yetakchi (4) va yetaklanuvchi (7) o b o y m a la rid a (10.2- 
rasm) m axsus kichik kon u s shaklda tayyorlangan o ‘yiqchalari boMadi.
U s h b u o ‘y iq c h a la rd a prujina (10) lar bilan siqilgan rolik (3) lar 
o ‘rnatilgan (10.2- rasm).
T ash q i o b o y m a yetakchi boMganda (dvigatelni yurgizib yuborishda) 
roliklar o ‘y iq ch ala rn in g eng to r qism id a joylashib ikkala o b o y m a n i bir- 
biriga q o ‘shadi ( p o n a vazifasini bajarad i) va E Y U M m o slam asi bir 
b u tu n detal kabi aylanadi (10.3- rasm). A garda ichki o b o y m a yetakchi 
boMib qolsa (dvigatel yurgizib yubo rilg an d a n s o ‘ng), roliklar o ‘y iqcha- 
larning keng joyiga joylashib yetakchi va yetaklanuvchi o b o ym alarni 
b ir-b irid a n ajraladi.
R olikning erkin yurish muftasi ishlash uslubini 10.3- ra sm d a n ham
tu sh u n ib olsa boMadi.
269

---