Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

Atm osferaning ifloslanishi va uning salbiy oqibatlari. 
Kishilar va barcha 
tirik m a v ju d o t havo bilan nafas oladi. Kishi nafas organlari b i r sutkada 20 
m 3 h av o o 'tk a z a d i. D e m a k , a tm o s fe ra planetam iz hayoti u c h u n g'oyat 
zarurdir. Biroq u borgan sari in s o n n in g xo'jalik faoliyati bilan bog'liq holda
42

---

v u ju d g a kelgan karbonat angidrid, oltingugurt oksidi, a z o t, uglevodorod, 
m a y d a qattiq zarrachalar va radioaktiv m o d d a la r bilan ifloslanib b o rm o q d a . 
Bu ifloslanish quyosh radiatsiya balansiga t a ’sir etib, Y e r shari h aro rati- 
ning o ‘zgarishiga olib kelm oqda. A tm osferaning s h u n d a y ifloslanishi dav o m
etav ersa, 2100-yilga kelib k a rb o n a t angid rid n in g m iq d o ri 3 m a r ta ortishi 
h a m m u m k in . O lim larning fikrlariga q araganda, issiqxona gazlari m iq d o ri- 
ning k o ‘payishi oqibatida d u n y o m iqyosida havo h a ro ra ti k o ‘tariladi va 
iqlim m o d ellari b o ‘yicha keyingi yuz yil ichida h a r o r a t 1,0 d a n 3,5 °C 
g a c h a k o'tarilishi m um kin.
Y e r shari haroratining o ‘zgarishi esa, o ‘z navbatida Y er sharidagi organik 
h a y o tg a salbiy t a ’sir etadi. K eyingi'y illarda s a n o a tn in g rivojlanishi va h a r 
xil y o q ilg ‘i bilan ishlaydigan zav o d , fabrika va m a s h in a la r n in g k o ‘payishi 
natijasida atm osferaga ko‘plab zararli g a z la r-ae ro z o lla r, t u t u n , q u r u m , 
k o ‘llar c h iq a rilm o q d a va k o ‘plab kislorod sarf b o ‘l m o q d a .
K islorod ishlab beruvchi o ‘r m o n l a r va o ‘tlo q la r m a y d o n i esa b o rg an
sari qisqarib b o rm o q d a . B u la rn in g h a m m a s i, o ‘z n a v b a tid a a t m o s fe ra
tarkibidagi kislorodning kam ayib, k a rb o n a t angidrid va b o s h q a zararli g a z ­
lar m iq d o r in in g ortib borishiga olib kelm oqda.
M .A .S tirik o v ic h n in g m a ’lu m o tla r ig a k o ‘ra, yiliga Y e r s h a rid a foy- 
d a la n ilg a n yoqilg‘ilardan atm osferaga 100 m ln.t q a ttiq z a r r a c h a , 150 m ln .t 
sulfld a ngidridi, 300 m ln.t. k arb o n oksidi va 50 m ln .t. a z o t oksidi chiqadi. 
B un in g ustiga Y er sharida 280 m ln. a v to m o b ild a n h a r yili atm o sfe ra g a
500 m in g t o n n a is gazi, 100 m ing.t. uglevodorod va 25 m in g .t. a zo t oksidi 
ajralib ch iq m o q d a . S h u n d an k o ‘rinib turibdiki, a tm o s fe ra n in g ifloslanishida 
asosiy m a n b a la r d a n biri avtotran sp o rtlard ir. M a s a la n , A Q S h d a a t m o s ­
f e ran in g ifloslanishi 100 % desak, u n in g 60 % (1978) a v to m o b ilg a , 17 %• 
s a n o a t c h iq in d ila r ig a , 14 % e l e k t r stansiyalari c h i q i n d i l a r i g a , 9 ,5 % 
yoqilgan axlatlarga t o ‘g ‘ri keladi.