Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi



Download 5,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/133
Sana13.07.2022
Hajmi5,21 Mb.
#788001
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   133
Bog'liq
Hozirgi-zamon-tabiiy-fanlar-konsepsiyasi.Хамидов

© 
I.H.Hamdamov, 
S.A.Abilova
2


KIRISH
Tabiatshunoslik — tabiat haqidagi fanlar sistem asi, tabiiy fanlar m aj- 
muyi. Mavzui — tabiatdagi m ateriyaning turli harakat shakllari, o ‘zaro 
aloqalari, ichki tizim i va genezisidan iborat. Tabiatshunoslikning vazifasi 
— tabiat hodisalarining mohiyatini aniqlash, tabiat qonunlarini bilish ham da 
ulardan am alda foydalanish yo'llarini ochib berish.
Tabiatshunoslik mexanika, fizika, kimyo va biologiyadan tashkil topgan. 
Astronom iya, gidrologiya, biogeofizika, kosm ofizika va shu kabi k o 'p lab
bilim tarm oqlari m azkur fanlarning hosilasidir.
Tabiatshunoslik texnika, texnologiya, qishloq xo‘jalik, tabiiy fanlar­
ning nazariy negizi ham da tabiat dialektikasining moddiy asosidir.
Tabiatshunoslik tarixi um um jam iyat tarixi bilan uzviy bog‘liqdir. Tabiat 
bilan inson o'rtasidagi m unosabatlar ham m ani qiziqtirib kelayotgan eng 
muhim m uam m olardan biridir. llm iy-texnik taraqqiyot jarayonida tabiat 
bilan inson orasidagi m unosabat yanada faollashm oqda. Inson tabiatn ing
ajralmas bir qism i, am m o u tabiatning boshqa elem entlaridan aq l-zako- 
vati, ongliligi bilan ajralib turadi. Insonning o ‘zi ham tabiatning b i r b o ‘lagi 
hisoblanadi.
X o'sh, bu tabiat degani o ‘zi nim a? F azoda o ‘z nurlarini sochib turgan 
quvosh, lining atrofida joylashgan ona yerimiz va boshqa sayyoralar, yulduz- 
lar, osmondagi oy, yer osti va usti boyliklari, tog ' va tekisliklar, tu p ro q , 
o'sim lik va hayvonot dunyosi, um um an atrofim izdagi barcha borliq ta ­
biatni tashkil etad i. A trofim izdagi b in o la r, sto l- stullar, m ash in alar, 
choynak-piyolalar, qalam -ruchkalar, radio-televizorlar kabi inson to m o - 
nidan yaratilgan barcha boyliklar ham tabiatga mansubdir.
Tabiat har qanday m ashinadan ham beqiyos darajada m urakkabdir. 
Tabiatning rivojlanish qonuniyatlarini, o ‘sim liklar, hayvonlar bilan jo n - 
siz tabiat o'rtasidagi o ‘zaro bog'lanishni, undan to ‘g ‘ri foydalanish va 
tabiatni ko'z qorachig‘iday asrashni tabiatshunoslik fani o'rgatadi.
Tabiatda doim o o'zgarishlar bo'lib turadi. M asalan: quyoshdan nu r 
taraladi, o sm o nda ch aq m o q chaq n ay d i, m om aq ald iro q guldiraydi va 
yom g'ir yog‘adi, oshxonada tabiiy gaz yonadi va suv qaynaydi, yer ostidan 
vulqon o tilib c h iq a d i, y er b a g ‘rid an o 's im lik un ib c h iq a d i, yashil 
o'sim liklarda fotosintez jarayoni yuz beradi. Bularning ham m asi tabiat 
hodisalaridir.
Tabiatda sham olning paydo bo'lishi, daraxtdagi olm aning uzilishi va 
yerga tushishi, musiqa asboblaridan va radiodan tovushning tarqalishi, 
televizorning ko'rsatishi, kunning isishi yoki sovushi, kun va tu n n in g
almashinishi, yil faslining o'zgarishi, hayvonlarning oziqlanishi va rivojlani-
3


shi, o d a m va m a s h in a la r n in g harakati kabilar h a m tabiat hodisalariga 
kiradi.
T abiat hodisalari o ‘z - o ‘z id a n sodir b o ‘lmaydi. M asalan: o'sim liklarning 
o 'sishi u c h u n u n g a suv quyilishi va quyosh nuri tu sh ib turishi kerak yoki 
t o ‘p harakatga kelishi u c h u n uni tepish kerak va hokazo. D e m a k , tabiat 
hodisalari m a ’lu m sabablarga k o ‘ra sodir bo'ladi.
In s o n b u tu n u m ri d a v o m id a tabiat q o ‘yn id a yashab, unga t a ’sir etib, 
b u n in g u c h u n z a r u r b o 'la d ig a n b a rc h a narsalar: o ziq-ovqat, kiyim -bosh, 
qurilish materiallari, en e rg e tik va mineral resurslar va boshqalarni m e h -
nat qilish natijasida ta b ia td a n oladi. Olgan m o d d a la m i iste’mo! qilib, so ‘ngra 
u la m i yana tabiatga chiqaradi. Bu jarayon d o im o ten g m unosabatda b o ‘lishi 
kerak. Aks ho ld a in so n bilan tabiat o'rtasidagi m u v o z a n a t buzilib, insoni- 
y a tn in g yashashi u c h u n x a v f tug'ilishi m u m k in .
M a s a l a n : h o z i r s a y y o r a m i z b o ‘y ic h a h a r xil y o q ilg ‘ini y o q i s h d a
(S.A .K rolov, A . G . G r a b c h o k va b o shqalarning m a ’lu m otlariga k o ‘ra) h a r
yili 10,1 milliard t o n n a kislorod sarflanm oqda. Bu 100 yil aw algi shu y o ‘l 
bilan sarflangan k islo ro d d a n 16 m a rta k o ‘pdir. H a r xil yoqilg‘ilardan 6 
m illiard t o n n a d a n o rtiq k a r b o n a t angidrid ajralib c h iq m o q d a (L .B rau n ). 
A gar yashil o ‘sim liklar m a y d o n i kengaytirilmasa, gidroenergiya va a to m
energiyasidan keng fo ydalanishga o 'tilm a sa , y a n a 100 yildan s o ‘ng at- 
m o sfe ra d a kislorod k am a y ib , k a rb o n a t angidrid m iq d o ri k o ‘payadi va ki- 
shi organizmining yashashi u c h u n xavf tu g ‘iladi. Akadem ik E.K .Fedorovning 
m a ’lu m o tig a k o ‘ra, d u n y o d a qish lo q x o ‘jaligiga yaroqli b o ‘lgan tu p r o q -
ning 70 % i, o ‘r m o n l a r n i n g 50 % i, c h u c h u k dary o suvlarining 20 % i, 
b io lo g ik re s u r s la r n in g 70 % i k ish ila r t o m o n i d a n o ‘z lash tirilib foy- 
dalanilmoqda.
A .V .S id o re n k o m a ’lu m o tig a q a ra g a n d a , hozirgi y er yuzida h a r yili 
4,0 m illiard to rin a d a n o rtiq neft va gaz, 2 m lrd to n n a d a n ortiq k o ‘m ir 
yoqilib, 20,0 m lrd t. h a r xil r u d a la r qazib olinib, u n in g c h a n g - t o ‘zonlari, 
zaharli gazlari, t u t u n - q u r u m l a r i a t r o f m uhitni ifloslantirm oqda.
S h u larn in g h a m m a s i in s o n n in g tabiatga k o 'rsa tg a n t a ’siri natijasidir. 
S h u n d a y ekan, ta b ia td a n t o ‘g ‘ri foydalanish, tabiat qonunlariga rioya q i­
lish shart. Aks h o ld a in s o n u c h u n o ‘ta salbiy o q ib atlar paydo boMishi 
m u m k in . Buni quyidagi m iso lla rd a k o ‘ramiz. B u n d a n 3 m ing yil ilgari yer 
shari quruqlik yuzasi u m u m i y m a y d o n in in g 47 % ini o 'r m o n l a r qoplagan. 
Inso n n in g o ‘rm o n la r d a n rejasiz foydalanganligi tufayli hozir uning miqdori 
27 %ga tushgan. N a tija d a t u p r o q eroziyasi k uchaydi, faqat so'nggi 100 yil 
ichida (A .K u rak o v a) 2 m illiard g e k ta r hosildor y er eroziyaga uchragan. 
Bu b u tu n quru q lik yuzasi m a y d o n in in g 15 %ni tashkil etadi.
Kishilarning q u r g ‘o qchil z o n a la r d a n xo‘jalikda n o t o ‘g ‘ri foydalanishi
4


natijasida qayta c h o 'llan ish hodisasi yil sayin kuchayib b o r m o q d a . H o z ir 
yer kurrasi b o ‘yicha c h o ‘llashgan m a y d o n l a r 30 mln. kv k m g a yetgan 
b o ‘lib, bu sayyoramiz quruqlik m a y d o n in in g 20 % ini egallaydi. S h u sabab- 
li sayyoramizdagi geografik m u h itg a ijobiy t a ’sir etib, uni s aq lab qolish 
ZSrur. T o g ‘ jinslari, rel’ef, tu p ro q , o'sim lik, hayvonot d u n y o s i, suv va 
havo kabilarning buzilishiga y o ‘l q o ‘ym aslik kerak. S h u n d a g in a ta b ia td a
amalga oshirilayotgan o'zgartish ishlari insoniyat u c h u n fo y d a keltiradi. 
Bunga R esp u b lik an in g Qarshi, M i r z a c h o ‘1, Jizzax va b o s h q a jo y la rid a
amalga oshirilayotgan ishlar yaqqol misoldir.
F an va texnika taraqqiy etgan sari in so n n in g tabiatga t a ’sir etish yo'llari, 
shakllari k o ‘payib, ular tabiatda b o ‘ladigan m iq d o r o ‘zgarishigagina em as, 
balki sifat o ‘zgarishlariga h a m olib keladi. In so n n in g ta b iatg a k o ‘rsatgan 
t a ’siri quyidagilardir:
a) d e h q o n c h ilik , yaylovlarda m ol b oqish, s an o at ishlab ch iq a rish n i 
intensivlashtirish, yangi kimyoviy m o d d a la r n in g yaratilishi, u r b a n iz a t-
siya, o 'r m o n xo'jaligi, h a r xil qurilishlarning kengayishi, tabiiy resurslardan 
foydalanish h a m d a iste’mol qilish, t a b ia td a n rekratsion m a q s a d d a fo y ­
dalanish va boshqalar.
D ehqonchilik natijasida eng a w a l tabiiy o ‘simliklar va hay v o n lar dunyosi 
keskin o ‘zgaradi, h a m d a suv balansiga va biologik m o d d a l a r a l m a s h in u -
viga t a ’sir etadi.
O lim la rn in g m a ’lu m o tla rig a k o ‘ra, y e rla rn in g haydalishi natijasida 
d u n y o d a o ‘sim liklar bargining qold iqlari hay d alm ag an yerlarga nisb atan
42 % k a m t o ‘p la n g a n . Bu esa t u p r o q d a g u m u s m o d d a l a r i n i n g k a m
t o ‘planishiga sabab b o ‘lm oqda. Yerlarni n o t o ‘g ‘ri haydash va su g 'o rish
tufayli tu p ro q eroziyasi sodir b o 'lm o q d a .
Yerlarni n o t o ‘g ‘ri sug'orish natijasida ikkilamchi s h o 'r la n is h vujudga 
keladi. Bu esa ek in la r hosildorligini (paxta va b u g ‘d o y hosildorligini 50— 
60 % ga va j o ‘xori hosildorligini 4 0 —50 % ga) kam aytiradi. H o z i r d u n y o
b o 'y ich a qishloq xo'jaligida 100 m in g d a n ortiq kimyoviy p re p a ra tla r, yi- 
liga 4 mln.t. atrofida zaharli xim ikatlar ishlatilm oqda. Bu zaharli x im ik atlar 
suv, havo, o ‘sim liklar orqali hayvon va in so n o rg an izm ig a o ‘tib, ta b ia t- 
dagi m o d d a almashinuvida faol ishtirok etadi, oqibatda, ekologik sistemaning 
buzilishiga olib keladi. N atijada hayvonlar, qushlar, b a liq larn in g halo k
b o ‘lishiga, o d a m la r salomatligiga o ‘ta salbiy t a ’sir k o 'rsa ta d i. Buni paxta 
yakkahokim ligi (sobiq ittifoq) davrida 0 ‘zbekiston m isolida yaq q o l k o ‘rish 
m um kin;
b) yaylovlardan n o t o ‘g ‘ri foydalanish natijasida h u d u d la n d sh a ftla rid a
salbiy o ‘zgarishlar b o ‘lib turadi. C h o rv a m ollarini bir y e rd a su runkasiga 
boqish o'sim lik qatlam ini tu y o q la r bilan ezib t u p r o q holatiga salbiy t a ’sir
5


e ta d i, t o g ' y o n bag 'rid a yuvilish tezlashib ja rlar hosil b o 'la d i, shamol esa 
t u p r o q n i n g h o s ild o r ustki qism ini uchirib ketadi. C h o 'l l a r d a mollarni 
n o t o ‘g ‘ri bo q ish natijasida q u m l a r ko 'ch ad i, sham ol ularni uchirib barxan- 
larni hosil qiladi; b u la r esa o ‘z navbatida biologik s iste m a n in g buzilishiga 
olib keladi;
v) o ' r m o n ta b iatd a m o d d a l a r alm ashinuvida faol ishtirok etib, ta b ia t­
d a m u v o z a n a tn i saqlab tu ris h d a m u h im kasb etadi. O ' r m o n tu p ro q erozi- 
yasiga y o 'l q o 'y m a y d i, t u p r o q unum dorligini oshiradi, h avoning nisbiy 
nam lig in i 11 %ga oshiradi, b ir g e k ta r o 'r m o n 2 t o n n a k a rb o n a t angidrid- 
ni y u tib , atm o sferag a 10—11 milliard m e tr kub kislorod ajratib beradi. 
D e m a k , o 'r m o n havoni t o z a saqlab turadi. Biroq keyingi yillarda inson- 
la r n in g salbiy t a ’siri natijasida yer kurrasidagi o 'r m o n l a r n i n g u m u m iy
m a y d o n i 20 %ga qisqarib ketdi. Natijada tu p ro q eroziyasi kuchaydi, suv 
rejim id a, b u g 'lan ish d a, a tm o sfe ra n in g gaz balansida va biologik resurslarda 
salbiy o 'z g a ris h la r ro 'y b e rg a n k i, bu ekologik siste m a n in g buzilishiga olib 
k e lm o q d a ;
g) 
d u n y o d a a tr o f - m u h it ifloslanishida sanoat va tabiiy energiya chi- 
q in d ilari 55 % ni tashkil e tm o q d a . Sanoat va tabiiy energ iy ad an h a r yili 
a t r o f - m u h i t g a 17,373 m ln .t. h a r xil (C O , C 0 2, S O ,, N , 0 ) zaharli gazlar, 
400 m ln .t qattiq c h iq in d ilar, atm osferaga 224 m ln .t q a ttiq zarrach alar 
c h iq a r ilm o q d a . N a tijad a ta b ia t, ayniqsa, atm o sfera h a r xil ch an g , q u ru m , 
ga z , ra d ia k tiv m o d d a la r va b o s h q a la r bilan ifloslanib, u n in g tarkibida 
k a r b o n a t a n g id r id n in g m i q d o r i oshib b o r m o q d a . Bu o 'z g a r is h la r o 'z
n a v b a tid a ekologik ja r a y o n n i n g buzilishiga, in s o n n in g yashashiga xavf 
so lm o q d a ;
d) fan va texnika taraq q iy o ti natijasida yangi ilgari m a ’lum b o 'lm a g a n
va ta b ia td a u c h ra m a y d ig a n m o d d a la r yaratilm oqda.
H o z i r y e r kurrasida h a r yili 40 m ln.t atrofida sintetik m o d d a la r ishlab 
c h i q a r i l m o q d a . U l a r d e y a rli p a r c h a l a n m a y d i g a n m o d d a l a r d i r , ularni 
p a r c h a la y d ig a n fe r m e n tla r h a m hali tabiatda y o 'q . Bu chiqindilarni faqat 
q ay ta ishlashga o 'tis h yo'li bilan y o 'q qilish m u m k in ;
e) h a r yili yer b a g 'rid a n qazib olinadigan foydali q az ilm a la r va quri- 
lish m a te ria lla rin in g m iq d o ri, A .l.K u rak o v a (1983) m a ’lum otiga k o 'ra, 
yaq in yillarda 190 m illiard t o n n a g a oshib ketadi. H o z ir h a r yili 100 m il­
liard t o n n a boyliklarni q azib olish u c h u n 6000 km kub yerni ag'd arib, bir 
y e rd a n ikkinchi yerga olib b o rib tash lam o q d a. B u n d a ularni sham ol u c h i­
rib, o q a r suvlarga tushib, suvni, havoni va tu p ro q n i ifloslantirm oqda;
j) s a n o a t o b y ek tlarin in g ko'payishi, aholi p u n k tla rin in g vujudga keli- 
shi, y o 'l, a e r o d r o m , p a rk va suv inshootlarining qurilishi, yerlarni hay- 
dash va su g 'o rish k atta o'zgarishlarga olib kelm o q d a. B u n d a y y o 'lla r bilan
6


ta b iiy la n d s h a f t i o ‘zgarg an y e r l a r s a y y o r a m i z y u z a si m a y d o n i n i n g ,
D .T .N ik itin , Y u.V .N ovikovlar (1986) m a ’lu m o tla rig a k o 'r a , 10 % ni 
tashkil etadi. D u n y o d a faqat qurilishlar bilan b an d b o 'l g a n m a y d o n n in g
m iqdori 2000-yilda 300 mln. gektarga yetgan;
z) urbanizatsiya jarayoni atrof-muhitning ifloslanishida m u h im rol o ‘ynaydi. 
Qishloq aholisining k o ‘p qismi shaharlarda joylashib qoladi. 2000-yildan 
boshlab y er shari aholisining 70 % i shaharlarda y ash am o q d a. D unyoning 
bir ne c h a rayonlarida shaharlar bir-biriga q o ’shilib ketib agromegratsiya- 
larni hosil qilm oqda. Masalan: K atta N y u -Y o rk d a 16 m ln ., K atta T okioda 
esa 25 mln. aholi yashamoqda. Shaharlarda aholining ko'payishi va sanoatning 
o ‘sishi h a r xil chiqindilaming k o ‘payishiga sababchi b o ‘ladi;
k) ta b ia td a n rekreatsion foydalanish d e g a n d a b iro r h u d u d n i n g tabiiy 
sharoiti va resurslaridan dam olish, hordiq chiqarishda, d a v o lan ish d a va 
t u r iz m d a foydalanish tushuniladi. S hu sababli o ‘sha re k reatsio n obyekt- 
lardan t o ‘g ‘ri foydalanilsa, tabiatni m u h o fa z a qilish qoidalariga rioya qi- 
lin sa, k u r o r t , s a n a to r iy , d a m o lish uylari jo y l a s h g a n h u d u d ta b ia ti 
go'zallashib boradi. Aks holda, rekreatsion tabiat ko m p lek slarig a zarar 
yetib, daraxt va butalarning q u rib qolishi, havo va suv n in g ifloslanishi, 
tu p ro q h o latin in g o'zgarishi yuz beradi;
1) tabiat va undagi hodisalarni turli usullar bilan o ‘rganish m u m k in . 
S h u la r d a n biri, kuzatish usuli yoki ta b ia tn i sezgi o r g a n l a r y o r d a m id a
o 'rg a n ish usulidir. C hu n k i biz tab iatn i kundalik h a y o tim iz d a k o ‘z, q uloq, 
b u ru n , til va teri kabi sezgi o rg an larim iz y o rd am id a sezam iz.
M asalan , k o ‘zim iz bilan oq va q o ra rangli p r e d m e tn i yoki q ushlar 
parvoz etganini ko'ramiz. Q ulog'im iz bilan qushlam ing sayrashini, radiodan 
yoki m a g n ito fo n d a n yoqimli kuyni eshitam iz. B urnim iz bilan h id n i, tili- 
miz bilan t a ’m -m a z a n i, terimiz bilan esa issiq yoki sovuqni sezamiz. D em ak , 
sezgi organlarim iz orqali his etib, bu h aq d a tegishli xulosa c h iq arish im iz 
m um kin.
Kuzatish usuli organizm lar va a tr o f - m u h i t d a r o ‘y b e ra d ig a n h o d is a ­
larni tasvirlash va tahlil qilish im k o n in i beradi. Bu usul biologiyaning ilk 
b o r p a y d o boMgan davrida keng qoMlanilgan va u hozirgi v aq td a h a m o ‘z 
mavqeyini y o ‘qotgani y o ‘q. U b o ta n ik a , zoologiya, ekologiya va biologiya­
ning b o sh q a k o ‘pgina sohalarida keng q o'llaniladi.
T u rli s is te m a tik g u ru h la r, tirik o r g a n i z m j a m o a l a r i , o r g a n i z m l a r ,
u la r n in g ta rk ib iy qism laridagi o ‘x sh a sh lik va fa rq la r ta q q o s la s h usuli 
y o rd a m id a aniqlanadi. Bu usuldan sistem atika, m orfologiya, a n a to m iy a , 
poleontologiya, embriologiya va shu singari fanlarda keng foydalaniladi. 
Bu usul orqali hujayra nazariyasi, b io g e n e tik q o n u n , irsiy o ‘z g a ru v c h a n - 
likning g o m ologik qatorlar q o n u n i k a s h f etilgan.
7


T urli sistem atik g u ruhlar, o rg a n iz m , uning organlarini tarixiy jaray o n - 
d a p a y d o b o 'lis h qonun iy atlari tarixiy usul y o rd am id a o ‘rganiladi. Bu usul 
y o rd a m id a organik duny o n in g evolyutsion t a ’limoti yaratildi. Eksperimental 
usul orqali tirik tabiatdagi, organizm lardagi v o q e a -h o d isa la r b o sh q a usul- 
larga n is b a ta n c h u q u r o ‘rganiladi.
K o ‘p v a q tla rd a tabiatni bevosita sezgi o rganlarim iz orqali o ‘rganish 
yetarli b o 'l m a y qoladi. B unday ho lla rd a maxsus a sboblardan foydalaniladi. 
M a sa la n , n ih o y a td a m ay d a b o ‘lgan m ikroorganizm larni ko'rishga ko'zim iz 
ojizlik qiladi. O d d iy k o ‘z b ilan 0,2 m ik ro n d a n kichik b o ‘lgan organizm larni 
k o ‘rib b o 'lm a y d i. U larni kuzatish va o'rganish u c h u n m axsus asb o b lar — 
lu p a la r yoki m ikroskop q o ‘llaniladi.
Z a m o n a v i y linzalar bilan jih o z la n g a n qudratli y o r u g ‘lik m ikroskoplari 
te k sh ira d ig a n m ik ro o b y e k tla m i 2000 m artagacha k atta qilib k o ‘rsatadi va 
kattaligi 0 ,2 m ik ro n g a te n g b o ‘lgan zarrachalarni k o ‘rish im k o n in i beradi.
K eyingi yillarda elek tro n m ik ro sk o p la r kashf etilib, u la r y o rd am id a 
m i k r o o b y e k tla m i 200 000 va u n d a n ortiq holatda kattalashtirib ko'rish 
i m k o n i y a t i p a y d o b o ‘ld i. B u m i k r o s k o p l a r y o r d a m i d a o ‘t a k ic h ik
m ik r o o r g a n i z m l a r b o 'lim i viruslar va bakteriofaglarni o ‘rganish yaxshi 
y o ‘lga q o ‘yilgan. Bizga m a ’lu m b o ‘lgan viruslarning eng kattasi tam aki 
m azaykasi virusi b o ‘lib, u n in g uzunligi 250 m n yoki 0,025 m ikrondir.
O s m o n gum bazidagi y u ld u z la r va boshqa koinot jism lari esa teleskop 
y o r d a m id a kuzatiladi va o ‘rganiladi. O d a m k o ‘zi q o p - q o r o n g ‘i tu n d a ochiq 
o s m o n d a g i y u ld u z la rd a n u c h m in g g a yaqinini bilib olishi m u m k in . Hozir- 
gi z a m o n kuchli teleskoplari y o r d a m id a esa olim lar m illionlab yulduzlar- 
ni k u z a tib g in a qolm ay, balki o ‘rganadilar ham . Keyingi p a y tla rd a elek­
tro n hisoblash texnikasining rivojlanishi bilan biologik tad q iq o tla rd a m odel- 
lashtirish usu llarid an h a m k en g foydalanilm oqda.
M o d e lla sh tirish usulining m a z m u n i tirik tabiatdagi b iro r v o q e a -h o d isa
yoki u n in g m u h i m jih atlarin i m o d e l tarzida qayta tiklab o ‘rganishdan 
iborat.Tasvirli m odel m a te m a tik belgilarga aylantiriladi va m a ’lu m vaqt- 
d a n keyin u n d a q a n d a y d ir o'zg arish lar, hodisalar r o ‘y berishi m u m k in li- 
gi e le k tr o n hisoblash m ashinasi y o rd a m id a aniqlanadi.
M o d e lla sh tirish usulining afzalligi shundaki, u tirik ta b ia td a kelgusida 
r o ‘y b e ra d ig a n v o q e a -h o d isa la rn i old in d an bilish im k o n in i beradi.
8



Download 5,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   133




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish