Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi


Insoniyatning olamdagi o ‘rni



Download 5,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet15/133
Sana13.07.2022
Hajmi5,21 Mb.
#788001
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   133
Bog'liq
Hozirgi-zamon-tabiiy-fanlar-konsepsiyasi.Хамидов

Insoniyatning olamdagi o ‘rni. 
In so n va tabiat birligi h a m d a koevolyut- 
siya to'g'risidagi tu s h u n c h a la r Rossiyada X IX asrda p a y d o b o 'la d i va rus 
kosm izm i no m i bilan yuritila boshladi. Rus kosm izm i yangi axloq g'oyalari 
va in so n n in g uni o 'r a b turgan tabiat va o la m g a nisbatan a lo h id a m a s ’uliyat 
hissining m anbayi sifatidagi falsafiy qarashlar I.V.Kireevskiy, N .F .F e d o r o v , 
F . M . D o s t o e v s k i y , L . N . T o l s t o y , I . M . S e c h e n o v , D . I . M e n d e l e e v ,
K .E .Siolkovskiy, V .I.V ernadskiylar t o m o n i d a n asos s o lin g a n q a ra s h la r 
edi. Bugungi k u n d a ko sm izm tabiiy-ilm iy shaklga kirib b o r m o q d a .
I.S.Shklovskiy ehtimoliy hisob-kitoblarni yerdan o'z ga sivilizatsiyalaming 
mavjudligi m u a m m o s i u c h u n qo'llad i. Y erd an o 'z g a sivilizatsiyalam ing 
G alaktikadagi m iq d o ri (N ) ni D reik fo rm ulasi asosida b a h o la d i. Agar p — 
galaktikadagi b a rc h a yulduzlarning u m u m iy soni b o 'ls a , T — g alak tik an - 
ing yoshi, 

— texnologik e ralarning o 'r t a c h a davomiyligi, 

— 1,2,3,4 - 
y u ld u zd a p la n e ta la r tizimi borligi e h tim o li, ulardan birida esa h ay o tn in g , 
o n g n i n g m a v ju d b o 'l i s h i , m a ’lu m t e x n o l o g i k riv o jla n is h d a r a ja s ig a
erishilganligi, b u n d a N = p . P - P - P - P (t / T) bo'ladi.
25


Bu form ulada m a ’lu m so n la r faqat p = 2 10" va T = 1 5 109 yil hisoblan- 
di. Boshqa k o 'rs a tk ic h la r b o ‘yicha xilma-xil ta x m in la r va farazlar keltiril- 
di. P la n e ta d a h av o tn in g , ayniqsa, o n g n in g mavjud bo'lishi ta b ia ts h u n o s ­
likning fu n d a m e n ta l m u a m m o la r i bilan bog'liq b o ‘lib, o ‘zining yechi- 
m idan a n c h a yiroqdadir. Hozirgi fanning rivojlanish darajasi o ddiy gazlar 
aralashm asidan o rg an ik m o d d a la rn i olishga m uyassar b o 'lg an b o ‘lsa-da, 
translyatsiya ja ra y o n in i am a lg a o shira olish darajasigacha yetib b o rm a g a n . 
G e n e t i k k o d n in g p a y d o b o ‘Iishi va evolyutsiyasini to 'l i q tu s h u n t i r i b
beradigan y akuniy nazariya y o ‘q. P la n e ta m iz d a o n g n in g p a y d o bo'lishi 
m e x an izm in i tu sh u n tirish o ld id a fan ojizlik qiladi, lekin Y erda ongli hayot 
mavjud va b o s h q a d u n y o la r bilan kontakt o 'rn a tish u c h u n yetarli b o 'lg an
texnologiyalarga ega. Bu dalillarni qiyoslash k o 'p o lim larni a n tr o p o ts e n -
trik tam o y iln i t a n olishga, K o in o t biz uni qan d ay k o 'rsa k , sh u n d a y holda 
mavjud b o 'la d i, c h u n k i bizni o 'z im iz m avjudm iz, d eg an fikrni ilgari su- 
rishga u n d a y d i, fizika va falsafa nuqtayi nazaridan Yerdagi h av o tn in g noy- 
obligi in k o r etiladi. J o r d a n o B ru n o n in g hayotning k o 'p shaklliligi h a q id a ­
gi haqiqati qarshiliksiz kutib olinadi.
A n tro p o ts e n trik tam oyil G . M .I d l i s to m o n id a n birinchi b o 'lib rasmiy 
(1958) e ’lon qilingan b o 'lib , dun y o v iy k o n stan talar bilan bo g 'liq (e-elek- 
tro n zaryadi, N — P lank doim iysi, s-y o ru g ‘lik tezligi, G —N y u to n n in g
tortilish q o n u n i doimiysi, m r —p r o to n massalari. e 2 / n , s va G . m r 2/ N . S
k a tta lik la r n i faq at b itta c h e g a r a d a o 'z g a r tir is h m u m k i n e k a n , u n d a
m u rak k ab tizim lar, j u m l a d a n , tirik tizim lar h a m mavjud b o 'la olar ekan 
(I.D .N o v e ik o v , A .G .P o ln a r e v , l.L .R o z e n ta l).
Bu ta m o y iln in g natijalari q a n d a y ekan? B irinchidan, m u ra k k a b b a r­
q aror yerdan o 'z g a tu zilm alarning (shu bilan birga hayotning h a m ) mavjud- 
ligi, zam o n a v iy fizika fan in in g yutuqlariga muvofiq ishonchlilik darajasiga 
bog'liqdir. Bu q o n u n l a m i n g o la m d a g i jarayonlarni tu s h u n ish g a qo'llash 
imkoniyatlari hali to'liq isbotlangan emas. Ikkinchidan, faqat uglevodorodli 
hayot t a s a w u r qilinadi: suv universal erituvchi, uglerod b a rc h a biologik 
b irik m alar u c h u n m arkaziy a to m . Bu tu s h u n c h a la r suv-uglerodli shovi- 
nizm deyiladi. Lekin Yerdagi h a y o tn i noyob hodisa deb q a t ’iy tasdiqlash 
h a m u n c h a o 'rin li em a s, y a ’ni Y e rd a n o 'zg a joydagi h ay o tn i h a m ug­
levodorodli d e b aytish o 'rin li e m a s , chunki m asalan, krem niyli bo'lishi 
m u m k i n e m a s m i k a n ? Y u l d u z l a r d a hayot m a v ju d b o 'l i s h e h t i m o l i n i
b a h o la sh n i quyidagi fikrlarga m uvofiq amalga oshirish m u m k in . Maksi- 
m u m kattalikni q u y o sh d ay y u ld u z la r tip i (sariq mittilar) m iq d o rid a n kelib 
chiqib b itta d a n hayot m avjud b o 'lg a n planeta b o r deyilsa, u larn in g galak­
tikadagi o 'r n ig a asosan fikr yuritish m u m k in bo'ladi. Bizning g alaktikam iz 
koinotdagi b o sh q a gallaktikalar kabi spiralsimon tuzilm aga ega va burchakli
26


tezlikda aylanadi, bu n d a harakat tezligi m arkazdan uzoqlashgan sari pasayib 
b oradi. G alaktikalarning spiral tarm oqlari zichlik to 'lq in lari bo'lganligi va 
u G alaktik disk b o ‘ylab tarqalishi sababli burchak tezligi doim iy b o ’ladi. Bu 
m a ’lum m asofada G a la k tik a n in g o 'zi yengil sinxronik ta rz d a h a ra k a tla - 
nishini ko'rsatadi. Bu qism k o rotatsion aylana n o m in i olgan. 1982-yilda 
sovet astronom i L .S .M aro ch n ik qayd qilganidek, bizning Quyosh tizim im iz 
G a la k tik a n in g aynan shu xildagi korotatsiya z o n a sid a jo ylashgan. U n in g
m uhim ligi nim ada?
Yulduzlarning hosil bo'lish sharoiti korotatsiya zonasida va u n d a n ch etd a 
h a r xil b o ’ladi. Y ulduzlar yulduzlararo g a z d a n hosil bo'ladi. U G a la k tik
disk bilan birgalikda aylanadi va spiralsim on “ y e n g “ga qo'yiladi. Spiral- 
sim o n ''y e n g " korotatsiya zo n a sid a n tashqari h a m m a joyda diskning tez- 
ligidan farqlanuvchi b u rch ak tezligiga ega b o ’ladi. S h u n in g u c h u n y u ld u z - 
lararo gaz spiral ''yeng'' gravitatsiyasida tezlashadi va G alaktik zarbli to 'lq in
hosil bo'ladi, bu n d a “yen g "n in g ichki tarafida yulduzlararo gazning kesilgan 
spiralsim on yo'lagi hosil b o 'la d i va shu jo y d a y u ld u z la r hosil bo'ladi.
Agar gaz ju d a kesilgan b o 'lsa , u n d a y u ld u zlarn in g hosil bo'lishi h a m
jadallashadi. Korotatsiya zonasida “yeng" y ulduzlararo gazlar bilan sinxron 
ravishda aylanadi, nisbiy harak at b u n d a b o 'lm a y d i va zarbali to 'lq in la r
ho sil b o 'l m a y d i . S h u n i n g u c h u n bu j o y d a y u l d u z n i n g “ t u g ' i l i s h i "
b o s h q a c h a ro q bo 'lib , unin g ''h a y o ti'' (y a ’ni hosil b o 'lg a n y u ld u z n in g ) 
stabil tarzd a o ’tadi. K orotatsiya z onasining eni (bizn in g Q u y o sh im iz h a m
shu yerda hayot kechiradi) 250 pk tartibida bo 'lib , shu kichkina h a lq a d a
hayot shakli h am (sivilizatsiya h a m ) Yerdagiga o 'x s h a s h bo 'lad i. Bizning 
Quyoshim iz Persey va Streletsning spiralsimon "y e n g “ lari orasida joylashgan 
va sekin-asta Persey ''v e n g “ i t o m o n h ara k a tla n ad i, shunga b in o a n tartib 
bilan “ y e n g “ lar orasidagi harakatlanish vaqti Q u y o sh tizim in in g m avjud 
bo'lish vaqtiga teng (7,8 10l) va 4,6 10l>) o 'z a r o m o s holdagi yillarni tashkil 
qiladi. G alak tik zarba t o 'lq in id a yulduzlar tu g 'ilish id a Q uyosh tip id ag i 
y u ld u zlar h a m yirikroq, o 't a yangi y an ad a katta y u ld u z la r h a m tug'ilishi 
m u m k in . S h u n d a y faraz mavjudki, ay n an o 't a yangi y u ld u z n in g portlashi 
Q u y o sh tizim ining tug'ilishiga tu rtki b o 'lg a n , Q u y o sh tiz im in in g " o h is ta
h a y o ti" esa u o 'z in in g tug'ilish joyini tark e tg a n d a n (strelets “ y e n g “ i) 
keyin b o sh la n g a n va spiral “ y e n g “ la rn in g z o n a sig a kirib ( k o ro ta ts iy a
zonasiga) qolgan. A ynan shu Q u y o sh tizim in in g bitta p lan etasid a hayot 
p a y d o b o 'lib te x n o g e n sivilizatsiya d a ra ja s ig a ch a yetib kelgan. Q a t o r
m ete o ritla rd a k s e n o n n in g X e —129 va m ag n iy n in g M g —26 iz o to p la rn in g
mavjudligi aniqlangan. Bu iz o to p la r um ri qayta y o d —1 p lu to n iy Pi—244 va 
aly u m in iy Al—27 larda hosil b o 'lg a n bo'lishi m u m k in . U m ri kalta iz o t o p ­
lar p r o to Quyoshli tu m a n n i n g b irlam ch i m o d d alari tarkibidagi m o d d a la r
27


(ulardan m e te o r itla r hosil b o 'lg a n ), e h tim o l, a n c h a yaqin jo y la sh g a n o 't a
yangi yuld u zn in g p o rtla s h id a n p a y d o b o 'lg a n va unin g ichidagi reaksiya- 
lar natijasida hosil b o 'lg a n d ir.
Shklovskiy m a ’lu m o tla rig a k o 'r a , spiral “ yeng" kirishda Q u y o s h d a eng 
yaqin o 't a yangi y u ld u z orasidagi m asofa ta x m in a n 10 pkni tashkil qiladi, 
b u n d a kosm ik n u rla rn in g ja d a llig i shu jo y d a 100 m artagacha oshadi. Y erda 
kosm ik n u rla rn in g foni 0,04 b e r (yil y a ’ni u 4 ber) yilga yetishi, Q u y o sh
tizim in in g o 't a yangi p o rtlash atrofidagi radio tu m a n lik k a o 'tis h i u c h u n
10000 yil atrofidagi vaqt talab qilinadi.
N .P .D u b in in n in g “ U m u m iy genetika" monografiyasidagi m a ’lum otlarga 
k o 'ra, o d a m n in g n u rla n ish orqali h a lo k b o 'lis h eh tim o li 1 berga te n g la s h - 
tirilganda 1,4 10“4ni tashkil qiladi. B u n d a rak tufayli halok bo'lishning yig'indi 
k o'rsatkichi ( l , 0 ) n i yashash u c h u n layoqatsiz tug'ilganlar hisobiga (0,4) 
t o 'g 'r i keladi. 10000-yilda (4 ber) yil b o 'lg a n d o z a d a h a r yili y er ah o lisi­
ning 0,056 % h a lo k bo'lishi kerak bo 'lad i. Bu o 'lim n i bosib k etad ig an
darajadagi o d a m la r n in g oshishi m u m k in m i? Aholi sonining oshishiga te- 
gishli m a ’lu m o tla r shuni ko'rsatadiki, h ar xil vaqtlarda u keng diapazondagi 
o'zg arish larg a d u c h kelgan. Y e rn in g aholisi bizning e r a m iz n in g b o sh - 
la nishidan XVI asrg ach a h a r t o 'r t yuz yilda ikki m a rta g a c h a o s h g a n , XX 
a s m in g b o sh larig ach a h a r yuz yilda, hozirgi pay td a esa h a r o 't t i z yilda 
(p opuliyatsiyaning yillik o'sishi 2,4 % atrofida) ikki m a r ta o s h m o q d a . 
D e m a k , sivilizatsiyaning ilk rivojlanish davrida o 't a yangi po rtlash g a ya- 
qinlik o d a m z o d u c h u n o 'l i m bilan b a ro b a r b o 'lg a n b o'lardi. Kelajak is- 
tiqbol to 'g 'r i s i d a fikr y u rita d ig a n b o 'lsa k , yerliklarning keyingi o ’sishi 
to 'x ta sa kerak, c h u n k i p la n e ta m iz 10 m lrd d an ziyod o d a m n i b o q a olm aydi. 
D rey k fo rm u la sid a n foydalanib, 250 radiusli korotatsiya zo n a sin i, y a ’ni 
Q u y o sh tip id a g i y u ld u z la rd a n 70 m ln. i jo ylashgan z o n a tahlil qilinsa, +
— Q u y o sh tizim ini mavjud b o 'lis h vaqti T - Q u y o s h n in g spiral “ y e n g ” lar 
o ralig 'id an o 'tis h vaqti (4 ,6 / 7 , 8) b o 'y ic h a hisob-kitob yuritilib ( h a m m a
e h tim o lla r o 'z a r o birga te n g d e b olinsa, u a n tro p o ts e n triz m ru h ig a teng 
bo'lib ) 40 m ln. q iy m a tg a te n g b o 'la d i. Bu raq am ju d a katta son h iso b la n a - 
di va b u n d a biz m aksim al r a q a m la r bilan ish k o 'rg a n im iz n i h a m qayd 
etishim iz joiz. H a y o t m avjud b o 'lg a n sayyoralar sonining e ng k a m miqdori 
bir b o 'lib biz k o in o td a y a g o n a m iz d e b tu shunish lozim b o 'la d i. K o ro ta t- 
sion z o n a n i G ala k tik a d a g i “ h a y o t yo'li “ yoki “ Hayot c h iz ig 'i” d e b n o m -
lanadi. B u n d a Strugatskiylarning “Y o 'l qirg'og'idagi bo g ' sayri — ikki si­
vilizatsiyaning tasodifiy u c h ra s h u v i” degan tushunchasi: Q u y o s h tizimi 
G a l a k t i k a n i n g e n g c h e k k a s i - ’’y o ' l n i n g c h e k k a s i ” d a j o y l a s h g a n l i g i
to'g 'risid ag i tu s h u n c h a s i tu s h u n a rli b o 'lib qoladi. 1997-yil Y u p ite rn in g
y o 'ld o s h la rid a n biri Y ev ro p a d e b n o m la n g a n id a n vulqoniy ja ra y o n la rn in g
28


mavjudligi aniqlandi. M ars sayyorasining yuzasiga yuborilgan r o b o t l a r
y o rd a m id a tatbiq qilish d a v o m e tm o q d a , b u ro b o tla r m a ’lum otlarni Y erga 
yuborib turibdi.
XX asming 60-yillarida Sprul 

Download 5,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   133




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish