Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi



Download 5,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/133
Sana13.07.2022
Hajmi5,21 Mb.
#788001
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   133
Bog'liq
Hozirgi-zamon-tabiiy-fanlar-konsepsiyasi.Хамидов

(A Q S h ) 
observatoriyasida Van dey K a m p
M sinfga mansub b o ‘lgan kichik massali Y erdan olti yorug‘lik yili yiroqda 
joylashgan Yupiterga o'xshash yo'ld o sh lam in g borligini aniqladi, ularning 
aylanish davri o ‘zaro m os holda 12 va 24 yillami tashkil qilar ekan. Lekin 
keyingi tadqiqotlarbu fikrlarning bevaqt aytilganligini ko‘rsatdi. Y ulduzlam ing 
tezligining davriy variatsiyalari bir necha b o r p la n e ta r tiz im la m in g yoki 
jigarrang karliklarning mavjudligi sifatida talqin qilingan bo'lib, unin g kat- 
taligi Yupiterdan 10—50 m artaga ziyod boMishi m u m k in edi.
Hozirgi z a m o n kuzatish vositalari b o sh q a p la n e ta tizim larini qidirib 
to p ish im konini berm aydi. Buning u c h u n y u ld u z la r b u rch ak burilishini 
b u rch ak sekundini o ‘nlab million ulushi aniqligida o 'lc h a y oladigan b o ‘lishi 
lo zim b o ‘ladi. B u n d a y aniqlik 10 tiyinlik ta n g a d a y yuzasiga joylashtirib 
Y erd a ko'rish im koniyatini beradi. B unday aniqlik h a r q an d a y y u ld u z n in g
sayyoralarini Yerga nisbatan 10 ta keladigan massaga ega b o 'l g a n in i q u -
y o sh d a n 10 yorug'lik yili chegarasida kuzatish im koniyatini beradi .
B u n d a optik in te rfe ro m e trla r bir ne c h a te le s k o p la rd a n iborat b o i g a n
tizim larga katta u m id b o g 'lan ad i. B unday a s b o b n in g masala y e c h im in i 
kuchaytirish imkoniyati m in g m artaga ortib ketadi. U ni joylashtirish u c h u n
eng qulay joy o yning orq a t o m o n i hisoblanadi. Boshqa p la n e ta la r tizimi 
borligini aniqlash K opernik boshlab bergan inqilobni nihoyasiga yetkazgan 
b o ‘lar edi.
D unyoning zam onaviy tabiiy-ilm iy k o ‘rinishi va inson. 
D u n y o n i n g
k o ‘rinishi o'zgarishida olam n in g tuzilishi, bilimlar tizimi va ularning jam iyat 
h ay o tid a fanning o ‘rni masalalari qayta k o ‘rib chiqiladi. S o ‘nggi 2 asrda 
tabiiy fanlar orasida fizika ilgarilab k e td i.U n in g notirik tab iatn i o ‘rganishi, 
sxem a yoki m o d el tuzish va m a te m a tik izohlash im koniyatlari yuqori 
b o ‘lganligi sababli bu ja ra y o n a n c h a dadil q a d a m la r bilan ilgarilab bordi. 
X I X asm in g oxiri XX asrning 1-yarm ida h a r xil m o d d a la r n in g analizi va 
sintezi jam iyat hayotini tu b d a n o 'zg artira b o sh lag an dav rd a fizika bilan 
k im y o h a m y o n m a - y o n joylashib oldi. Fizika va k im y o n in g m uvaffaqiyat- 
lari tufayli XX asrning ikkinchi y a rm id a m o le k u ly a r ta d q iq o tlarg a asos 
solinib, biologiya va tibbiyotda h a m burilish yasaldi. S h u n d a y qilib, ta - 
b ia ts h u n o s lik o d a m g a q a ra b y a q i n la s h m o q d a , u e n d i o ‘z m e to d l a r i n i
iqtisodiyotga, b ilim la r n in g g u m a n ita r jih a tla r ig a va s a n ’atga olib kira b o sh - 
ladi. Yerdagi sivilizatsiyaning oldida k o ‘n d alan g b o 'lib q olgan ekologik 
m u a m m o l a r , tabiatshunoslikni texnika, texnologiya, iqtisodiyot, siyosat 
bilan o ‘zaro aloqalarni kuchaytirishni ta q o z o qila boshladi.
29


T abiatshunoslikning, eng avvalo, flzikaning muvafTaqiyatlari o ‘z vaqtida 
insoniyatni d u n y o n i tu s h u n tirish va u n in g rivojlanishini o d a m va X u d o g a
tayangan holda abstraksiyalash orqali bashorat qilish mumkinligiga ishontirdi. 
Laplas d e te rm e n iz m i o d a m n i chekkadagi kuzatuvchiga aylantirdi, s h u - 
ning u c h u n alohida g u m a n ita r b ilim lar yuzaga keltirildi.
M u m to z mexanika tu p ro g 'id a paydo b o ‘lgan tu sh u n ch a va fikrlar u n in g
chegarasidan chiqib ketdi. P .R a m o n o 'z in in g “ m ay d o n nazariyasi” k ito - 
bida “ M u m to z fizikaning g o ‘zalligi va qiziquvchanligi, uning asosiy q o - 
nun larin in g yagona m a te m a tik konstruksiya ifodalash m um kinligi b o ‘lib, 
u n in g otini “ а т а Г desa b o ‘ladi, deb uqtirgan edi. G a m ilto n t o m o n i d a n
kiritilgan “ a m a l" iborasi hozirgi k u n d a ijtimoiy tizim lar uch u n h a m kirib 
b o rm o q d a . M a 'l u m darajada Leybnilsning m onadalarini qayta tiklayotgani 
haq id a fikr yuritish m u m k in bo 'lad i, u boshqa m o n a d a la r va b u tu n d u n y o ­
ni zikr qiladigan va aks ettiradigan ruhiy faol substansivalam ing tiklanishi 
demakdir. Leybnits tirik organizm ni issiqlik mashinasi tarzida t a s a w u r qilib, 
g o 'y o u d o i m i y va o ‘z g a r m a s d u n y o d a k r a x m a l n i . yogMarni, o q s il, 
k a rbonsuvlarni(glyukozani) yoqib suvga k arbonat angidridga va siydikka 
aylantiruvchi m a s h in a , degan edi. Lekin a t r o f - m u h itn in g roli yuz yil- 
lardan keyin, m a 'l u m b o 'l is h ich a , b u n c h a lik oddiy enias ekan. N .V in e r 
ta 'b iric h a , elek tro n la m p a ...“ tashqi energiya m anbayi deyarli h e c h foyda- 
siz sarflanadigan energiyani, m a ’lum operatsivalarni bajarish uch u n samarali 
ishlatish m u m k in lig in i is b o tla d i, a y n iq s a , u past e n e rg e tik d a r a j a d a
ishlatilsa.Biz n e y ro n kabi m u h im e l e m e n tla r nerv tizim ining a to m la ri 
b o l i b , o 'z faoliyatini elektron lam palarga o'xshash ravishda amalga oshiradi 
va ularning ishini qayd qilishda energiya asosiy omil emasligini tu s h u n ib
o l m o q d a m iz
— degan edi.
A v t o m a t l a r n i ( t a n a d a n va m e t a l d a n t u z ilg a n ) o 'r g a n i s h a l o q a l a r
to'g'risidagi fan n in g ta r m o g 'ig a aylandi. U n in g asosiy tu sh u n c h a la ri ba- 
y o n n o m a la r , sikllar m iq d o ri, a x b o ro tla r m iq d o ri, kodlash uslublari va 
h .k ./ .l a r hisoblanadi. A v to m a tla r tashqi d u n y o bilan faqat e n erg iy a va 
m o d d a la r oqim i (yoki m e ta b o liz m ) orqaligina b o g l a n i b q o lm a s d a n , balki 
axborotlar bilan h a m bog'langan boMadi. Bunda tizimga kirib kelgan axborot 
qabul qilish organlari isliiga va ularni qayta ishlashga tegishli m a ’lu m o tla m i 
q a m r a b olgan b o l i s h i m u m k in . U n d a n biroz vaqt o 'tg a n d a n keyin foy- 
d alan ish , to 'x ta tish va t o 'p la s h (xotirani analogi ), korreksiyalash ( o ‘qish 
jarayoniga o 'x s h a s h ) va h.k.z ta rz id a ish yuritish m um kin.
S h u n in g u c h u n k ibernetika h a m , tirik mavjudot t o ‘g ‘risidagi fan ham
yagona rejaga m uvoflq k o ‘riladi.
Tabiiy fanlarda te rm o d in a m ik a n in g ikki b o r boshlanishi, e n tr o p iy a tu - 
s h u n c h a s ig a , ta r tib la n is h xos va o ‘z - o ‘zini tashkillashtirishga o ‘tilgan
30


bo'linsa, tirik m a v ju d o tla rto ‘g ‘risidagi fan bo'yicha m u ra k k a b tuzilmalarga, 
evolyutsiya q onunlari to m o n q a d a m qo'yildi. XX asrda tirik va notirik tabiat 
to'g'risidagi tu sh u n c h a la rd a tab iatsh u n o slik chegarasida t e r m o d i n a m i k bir 
o 'lc h a m lilik n in g bo'lm aganligi va sinergetika (h a m k o rlik ) tufayli o 'z a r o
tu shunish darajasiga erishildi .
D u n y o n in g yangi ko'rinishi en d i s h a k lla n m o q d a , u universal tilga, 
adekvat ( o 'z a r o m u ta n o sib ) ta b ia tg a ega b o'lishi lozim . Bu t o 'g 'r i d a
I. T am m : “ Bizning birinchi galdagi vazifamiz — tabiatni eshitishni o'rganish, 
u n i t a b i a t n i t i l i n i t u s h u n i s h g a q a r a t i s h d a n i b o r a t d i r " , — d e g a n
edi.V ernadskiy bashorat qilgan ediki: “ XX asrda ilmiy b ilim la rn in g o'sishi 
alohida fanlar orasidagi chegarani o 'c h ira d i. Biz to b o r a fanlar b o 'y ic h a
ixtisoslashmasdan m u a m m o la r b o 'y ic h a ix tiso slash m o q d am iz".
Fizikada davriy ravishda fizik borliqni m atem atikada ko'rish bilan bog'liq 
bo'lgan p ifag o ro -p lato n a n ’analari q ay ta -q a v ta tiklanib tu rad i. D ekart, 
Kepler, G aliley, N y u to n larn in g ilmiy ishlari tabiatning m a te m a tik m o - 
hivati haqidagi fikrlarga ega edi. X u d o d u n y o n i ratsion ta rz d a yaratdi va 
uni m a te m a tik isboti o d am larg a X u d o n in g niyatini tu s h u n ish g a yaqinlash- 
tirdi. Yangi vaqt geniylari zam onaviy fanning rivojlantirish rejalarini belgilab 
bergan edi. F ra n su z m atem atiklari fandagi a n ’a n a la m i b u z d ila r va Lap- 
lasning “ D u n y o tuzilishining b a y o n i” kitobida d u n y o tiz im id a X udoga 
o 'rin y o 'q , d e b yozgan edi. Buyuk fransuz inqilobining X u d o n i in k o r qi- 
luvchi qarashlari fransuz m atem a tik la rin in g ishlarida o 'z aksini to p g a n edi. 
U .G a m ilto n o 'z in in g variatsion tam oyilini fanga m a 'l u m q ilg an id a ( G a -
m ilton ta m o v ili), “ K oinotdagi iqtisodiy jihatlarga a s o s la n ib " . o 'z in in g
ateistik xarakterga egaligi u c h u n uni b u tu n kosm osga jo riv qilishga j u r ’at 
qila olm adi. M. Kleinning ta'biri b o 'y ic h a : “ llohiy rejaning e h tiro m li ijod 
mahsuli to'g'risidagi tlkri asta-sekin s o f m a te m a tik natijalarga erishish bilan 
almasha boshladi". Darhaqiqat, fransuz m atem atik maktabi d unyoni hayratga 
keltiradigan natijalarga crishdi, fizikaning analitik uslublariga asos solingan 
edi. XX a srn in g ikkinchi v a rm id a variatsion ta m o y illa r k ib e m e tik a d a . 
biologiyada, iqtisodiy nazariyada. sotsiologiyada q o 'lla n ila b o sh lan d i. F:an, 
xususan, fizika k o 'p hollarda biologik sab ab lar ( a n tr o p o t s e n t r i z m ) dagi 
ra q a m la r o 'x sh a sh jihatlarining bo 'lish i b u tasodifiym ikan?! F izikaning 
f u n d a m e n t a l k o n s ta n ta la r g a ega b o 'l g a n q o n u n l a r i h a y o t n i n g p a y d o
b o'lishining a n c h a ishonchli yo'llarini ko 'rsatib beradi. Q a c h o n l a r d i r g e l i y -
ning u ch ta ato m i o 'z a r o t o 'q n a s h ib uglerod yadrosini hosil qilgan bo'lishi 
m u m k in . U n d a n h a m ishonchlirog'i. geliyning ikkita a to m i t o 'q n a s h i b , 
u n ch a b a rq a ro r b o 'lm a g a n berilliy yadrosini hosil qilgani, u esa o 'z in in g
tebranish chastotasi rezonansini geliyning uchinchi atom i kvant to 'lq in in in g
rezonansi bilan d u c h kelib, uni q o 's h ib olgani an iq ro q b o 'la d i. Y a n a bitta
31


tasodif: tip ik y u ld u z d a g i y a d ro la rn in g issiqlikenergiyasi uglerod rezonansi 
c h e g a ra sid ajo y la sh a d i. K o ‘p tasodifiy m utanosibliklar bizning h ayotim izni 
asosi b o 'lg a n uglerodning sintezlanishini tezlashtirdi. Bu elem entga yulduzn- 
ing m a r k a z id a b o sh q a o g ‘ir e le m e n tla rn in g hosil b o ‘lishigacha b o ‘lgan 
m u d d a t d a saqlanish kerak edi, xolos.
Bizning davrimizga kelib, antik tushunchalarga qaytishga t o ‘g ‘ri kelmoqda, 
ularning aqliy va a n ’anaviy g ‘oyalarini zamonaviy fan yutuqlari m a ’lumotlari 
bilan t o ‘ldirib, m urakkab m u a m m o l a m i n g yechim ida boshi berk k o ‘chaga 
kirib q o lg a n jo y d a n ta d q iq o tla rg a asoslangan y ech im la rg a olib chiqish 
m asalalarini hal qilish z a ru r b o ‘lm o q d a. Q achonlardir Aristotel hayvonot 
olam ini b ayoniga ta yanib notirik tabiat modelini keltirib chiqargan b o ‘lsa, 
XYII asrga kelib bajarilgan ta d q iq o tla r hozi^gi ku n d a m u rak k ab m ashinalar 
va m e x a n iz m la r to m o n id a n ishlab chiqilgan va insoniyat u n d a n foydalanib, 
tabiatni zabt e tm o q d a h a m d a o ‘z o i i m i n i tezlashtirm oqda. Bir vaqtning 
o ‘z id a sh u n g a q ara m a sd a n bu ayanchli ahvolni tu s h u n g a n holda o d am zo d
yopirilib kelayotgan ekologik inqirozning oldini olishga shoshilgani y o ‘q. 
Y uzaga kelgan vaziyatning asosiy sababi fan va ilmiy-texnik progress emas, 
balki d u n y o n i tu sh unishning yetarli darajada emasligi, h a m m a darajadagi 
ra h b a r la m in g bu so h a b o ‘y ich a savodxonligining pastligi va k o m p e te n t 
d arajada m asalani ye c h a olm asligidandir. Insoniyat oldida turgan m u a m -
m o la r global (u m u m b ash ariy ) tavsifga ega va ularning yechimini topishda 
b u tu n insoniyat ishtirok etishi zarur. M aks Veber ilmiy-texnik progressni va 
sivilizatsiya erishgan yutuqlam i “ protestantizm va kapitalizm ruhi” deb ataydi. 
R u sla rn in g dini, k o ‘rsatib b e rg a n a n ’anaviy ichki qiziqish motivlari va 
ularning xatti-harakatlari u la m i u m u m d u n y o v iy m asalalarning yechim ini 
izlashga undadi. Rus ko sm izm falsafasi havo va kosmik fazoni o ‘zlashtirishga 
va bu sohada m a ’lum yutuqlarga erishishga olib keldi. L.G um lefning fikricha, 
rus etnosi G ‘arbiy Y evropanikidan 500 yil yosh, uning gullab-yashnashi 
X X - X X 1 asrla^ga t o ‘g ‘ri keladi.
Y a n g id a n N y u t o n davridagi m o d e lla r, y a ’ni tirik tab iat notirik tabiat - 
d a n ajralm ag an vaqtidagi m o s b o ‘lgan m odellar k o ‘rilm oqda. Sharq d u n y o - 
q arashiga m urojaat q ilin m o q d a , u n d a inson o la m n in g u m u m iy tuzilishidan 
a jra lm a g a n h o ld a tu sh u n ila d i. Y e r y a n a tirik o rg a n iz m sifatida ta n olinib, 
tabiiy f a n la rn in g g u m a n iz a ts iy a la n is h i haqida fik ry u ritilm o q d a . 1899-yilda 
rus o lim i V .V .D o k u c h a y e v (1 8 4 6 —1903 ) qayd qilishicha, ” ...shu vaqt- 
g a c h a aso san a lo h id a t a n a la r, a lo h id a stixiyalar o ‘rganilib kelingan b o ‘lib, 
u la rn in g m utan o sib lig i, g en etik , azaliy va do im q o n u n iy o ‘zaro aloqalari, 
u m u m a n o 'r g a n ilm a g a n , a y n a n shu narsalar, o ‘sim liklar, h a y v o n la r va 
m i n e r a l l a r d u n y o s id a bir t o m o n d a n mavjud b o ‘lib, b o s h q a t o m o n d a n
u la r in s o n bilan u n in g tu r m u s h i va hatto ruhiy dunyosi bilan aloqada
32


b o ‘lishi o d d iy h a q iq a td ir. A slida a y n a n sh u m u t a n o s ib lik b u o ‘z a ro
m u n o sa b a tla r tabiatini tush u n ish n in g m o h iy a tin i tashkil q ila d i“ .
Q a n d a y d i r t a r z d a b io s fe ra h a q i d a g i t u s h u n c h a l a r h o z ir g i k u n d a
D okuchayev to m o n i d a n ijobiy t o m o n g a q a ra b y o ‘naltirildi. T a b ia ts h u n o s -
lik tarixida nazariya va g ‘oyalarni birlashtirishga qaratilgan intilishlar b o ‘lib 
q o lm a s d a n , balki s h u n d a y m u ta fa k k irla r m a y d o n g a keladiki, u la r o ‘z 
davrining bilim larini sintezlash asosida ish k o ‘rganlar, u la r j u m la s ig a
L e o n a rd o da V inchi, M .L o m o n o s o v , yugoslaviyalik fizik, m a t e m a t i k va 
a s tro n o m — R u d je r Iosif Boshkovich, J.B .B y u ffo n , G elgolts, G u m b o l t ,
V .N .V ernadskiylar kiradi. Deyarli h a m m a fizik jarayonlarga chiziqsizlik 
xos. H a m m a global jara y o n la r iqtisodiy, sotsiologik, d e m ografik, ekologik 
chiziqsizlik qonunlariga binoan o ‘z bayonini topadi. Rivojlanishning sakrash 
d i a l e k t i k a s i g a o i d f i k r l a r f a r a z i n i q i l g u n g a q a d a r y o k i b i r s if a t 
k o ‘rsatkichidan boshqasiga o ‘tishga oid farazlar yuritganga q a d a r ta b ia t- 
shunoslikda, xususan, fizikada m a teriy an in g o ‘z - o ‘zidan tashkillanish ja ra - 
yoni tadqiq qilindi. K o 'p tizim lard a “ B oshqariluvchi g u llar“ a n iq la n d i, 
u la r orqali j u d a k a m c h e g a r a d a g i o ‘z g a r i s h l a r yasab, m u a m m o n i n g
yechim iga tegishli yuqori darajaga o 'tis h m u m k in . Yangi tu z i l m a l a r ti- 
zim ning tarm oqlanish nuqtalarida hosil b o ‘lishi m u m k in , b u n d a bir qarorga 
kelish va taraq q iy o t y o ‘lini tan la sh m u h i m ah a m iy a tg a ega, b u la r n in g
oralig‘ida esa, tizim n in g o'z garish k o ‘rsatkichlari sabab-oqibatli q o n u n i -
yatlar vositasida bay o n etiladi. T artibga tu sh g a n tu z ilm a la r o c h iq t i z i m ­
larda faqat te rm o d in a m ik a d a g i ja ra y o n la rd a s o d i r b o l i b q o lm a s d a n , a stro - 
fizikada, chiziqsiz o ptikada, k im yoda, biologiyada, ekologiyada, geologi- 
yada ham yuz beradi. B unda inform atsiya ja ra y o n la rid a ishtirok etadi va 
entropiya bilan kurashishda y ordam beradi, hozirgi vaqtda sin ei^etik m o d e l- 
lar k o ‘rilmoqda va ular sotsial jarayonlarni tu sh u n tirish d a foydalanilm oqda. 
Kezi kelganda shu narsani qayd etish joizki, 1846-yilda ingliz fiziologi 
Charlis Skott Serrington (1857—1952) qoMlagan “sinergetika” iborasi “ o ‘z- 
o ‘zidan tashkil to p u v ch i tiz im ” ilmiy a t a m a sifatida 1947-yil U .E s h b i ish- 
laridan keyin biologiyadan kirib keldi. Bu misol J u s h u n c h a l a r diffuziyasi 
tabiatshunoslikning birligiga guvoh b o ‘la oladi.
Bizlar q a y ta d a n antik vaqtlardagi kabi, tab iat hodisalari tilini b ilm a s- 
da n , bu hodisalarning k o 'la n k a sid a turib P la to n g ‘ori devorlariga t u s h a -
yotgan s h u ’lalarga nigoh ta sh la m o q d a m iz . Y a n a q a y ta d a n d u n y o n i n g t u -
zilishiga m urojaat qilib, uni b esh qismli b u r c h a k d a y tuzilganini tasav v u r 
qilib, ulardan t o ‘rttasi jonsiz tabiat b o ‘lib, besh in ch isi u c h u n m ax su s rol 
tayyorlanganligini e ’tir o f etam iz. B a’zi o d a m l a r o ‘zlarining k in etik en e rg i- 
yalarini p o ten sial energiyaga a y la n tir a y o tg a n va s h u o rq ali yan g i t u ­
sh u n c h a la r boyliklarni vujudga keltirib, h a y o tg a y angicha m a z m u n ki-
3 - 1 5
33


rita y o tg a n b o ‘lsalar, b o s h q a la r — potensial energiyani yoqib, uni kinetik 
en erg iy ag a aylantirib, in so n faoliyatini yashash u c h u n kurashga aylantirib 
q o ‘y is h m o q d a . U la r sivilizatsiyaning k o 'z g a tash la n a d ig a n libosiga uchadi 
va z e b - z iy n a tn i yaxshi k o ‘radi, b u la m in g asosida f a n n in g rivojlanishi 
y o ta d i, lekin fanning ruhi, ta fa k k u r uslubi va m a s ’uliyat hissi, zam o n a v iy
fan taraqqiyoti darajasida h a y o t kechirishga, o ‘ylashga va ish yuritishga 
intilish xatti-harakatlari u la r u c h u n begonadir.
F a n insoniyatning h a y o tin i va a lo h id a olingan o d a m n i n g hayotini tu b - 
d a n o ‘zgartirdi, in son u c h u n o ‘z hayotini yaxshilash yoki uni y o ‘qotish 
u c h u n z a r u r b o ‘lgan q u ro l berdi. F a n n in g yangidan -yangi m ahsulotlari va 
texnologiyalarini o 'z la sh tirish to b o ra k u c h a y m o q d a , h a r b ir s h a x s o ‘zining 
va bir-ikki avlodning u m ri davrida qiyosiy ta rz d a o ‘zgarishlarni his qilish 
im k o n iy a tig a ega. M a s h h u r filo so f K. P o p ler ( L o n d o n iqtisod maktabi): 
“ H a m m a n a z a riy a la r v a q t i n c h a k u c h g a ega, u la r n in g t o ‘g ‘riligi h e c h
q a c h o n isbotlanm aydi, faqat ularn in g n o t o ‘g ‘riligini isbotlash m u m k i n ” ,
— d e g a n edi. S h u n in g u c h u n k o ‘p o lim lar o ‘z ham kasblarini u m u m iy
q o n u n i y a t d a n m u s ta s n o ayrim larini h aqiqatga yaqinlashishi m um kinligini 
t a n oladilar. M assachuset te x n o lo g ik institutining professori T .K u n “ Ilmiy 
in q ilo b tu z ilm a s i” k ito b in in g muallifi: « F an subyektiv narsa, u haqiqatni 
izlash em a s, balki siyosiy j a r a y o n d a n iboratdir»,- d e b t a ’lim beradi.
Bu narsa ta d q iq o tla r n i rivojlantirishda k o ‘p qiyinchiliklarni keltirib 
c h iq a ra d i, chu n k i bu j a r a y o n j a m iy a tn in g saxiyligiga bogMiq, u yildan 
yilga q im m a tla sh ib b o r m o q d a . S h u n d a y tu s h u n c h a la r p a y d o boMmoqdaki, 
ja m iy a tg a n im a m u h i m : “ yangi tezlatu v c h ila r (uskoritel) va fizikadan 
k ito b la r c h o p e tish m i yoki k o ‘p ro q m ahsulot ishlab chiqarib tu rm u s h n i 
y ax sh ila sh m i? ”
Filosoflar fan d a h a m m a n arsan in g haqiqat boMishi h a q iq a td a n a n c h a
u z o q , s h u n i n g u c h u n u n g a n i s b a t a n s k e p t i t s i z m ( i s h o n c h s i z l i k )
k u c h a y m o q d a , qariyb u n in g tab iatn i o ‘rganishga x izm at qilishiga sh u b h a
t u g ‘ilm o q d a . Kaliforniya universiteti biologi G . S t e n t o 'z in in g “ O ltin asr 
b o ‘sa g ‘asida: progressning oxiridagi m u lo h a z a la r” asarida: “ Fan va u ning 
q o ‘s h i m c h a m a h su lo ti te x n o lo g iy a progressini eksp o n en sial rivojlanish 
m a r o m i n i t a ’m in la sh darajasida yutuqlarga erishganligi u c h u n talofatga 
m a h k u m e t i l m o q d a ” , - d e b yozgan edi. O d a m n in g o 'z lashtirish qobiliyat- 
la rin in g chegaralanganligi va boyliklarning cheklanganligini hisobga olib 
keyingi kashfiyotlar u n c h a aham iy atli bo'lmasligi haqidagi xulosaga kela- 
di. B u n d a h u k u m a t n i n g tab ia tn i c h u q u rro q tu sh u n ish va uni boshqarish 
(olijanob musiqa yozish va chiroyli rasm lar chizish)ga qiziqishi susaya boradi. 
O d a m d a zavqlanish va ’’real d u n y o d a n qochish “ hissiyotlari kuchaya b o r a ­
di, u vertual reallikka (b o rliq q a ) q a ra b intiladi-yu, garvardlik biologiya
34


professori o 'z in in g “ Sotsiobiologiya” asarida (1975) o 'z in i- o ‘zi bilib oli- 
shi kam yupatadi va kitobini fransuz ekzestintsialisti Albert K a m y u iborasi 
bilan tugatadi: “ ...koinotda o d a m xomxayol va yorug'likdan m a h r u m b o ‘lsa, 
o ‘zini begona, yot mavjudotday his qiladi. U n in g begonalashishining chorasi 
y o ‘q, chunki u y o ‘qotilgan uy yoki yangi tu ra ijo y t o ‘g ‘risidagi x o tira d a n
m a h ru m b o ‘lad i” . Boshqa to m o n d a n b a ’zi olim lar, m asalan , X o k in g — 
fizikaning yag o n a nazariyasi g'ayritabiiy haqiqat sifatida n a m o y o n b o ‘lib, 
“ ilohiy niyat” ni tu s h u n ib yetishga y o rd a m beradi. K o 'p o lim la r x uddi shu 
xildagi nazariyalar ustida ish olib b o ris h m o q d a , S u p e rto r (s u p e rs tru n a ) 
nazariyasining mutaxassisi pristonlik D. G ro s s p a y d o b o 'lg a n b a rc h a savol- 
larga nazariya ja v o b berishga qodir, d e b hisoblaydi. N o b el m u k o fo ti lau re- 
ati S.Vaynberg a n c h a vazm in pozitsiyani egallab, h ar q a n d a y shakl j i ­
hatidan “so'n ggi nazariya" eng oxirgi bilim ga olib kelm aydi, d e b uqtiradi. 
F a n to m o n i d a n k o ‘p o ‘rganish u c h u n e rish ib b o 'lm a y d ig a n h o d is a la r
o'rganiladigan b o 'lib keladi, yangi q o n u n l a r u m u m i y ta m o y illa rd a n nafis 
holda ajralib qolm aydi. K o in o tn in g kengayishini isbotlagan m ik ro to 'lq in li 
nurlanishning k a s h f qilinishi, borliqning b irinchi m ik ro s e k u n d id a u n in g
eksponensial shishishi inflyatsion m o d e lin in g ta k lif qilinishi k o in o tn in g
zam onaviy tu zilm asini va istiqbolini tu s h u n tirib beradi. Bu h o d isa XX asr- 
ning so'nggi c h o ra g id a ajablantiradigan h o d isa hisoblanadi. Lekin n a z a - 
riyada "yashirin m a s s a “ yoki “ m a v h u m " m o d d a m u a m m o s i p a y d o b o 'ld i, 
u koinotda d o m i n a n t a bo'lib qoldi. Biologiyada D N K g a asoslanib D a rv in - 
ning evolyutsiya g'oyasini irsiy konsepsiyaga bog'lovchi nazariya m a y d o n g a
keldi, u evolyutsion biologiya m u am m o sin i tushuntirib berdi. Hozirgi ku n d a 
fanda ehtim ol en g asosiy m u a m m o l a r d a n biri m iy an in g funksiyasi bilan 
bog'liq, uning idrok qilish, xotira, hissiyot va o n g n in g o 'zi kabi m u a m -
molardir. D N К tuzilmasini birinchi ochganlardan biri F. Krik tutqich b erm as 
nerv fe n o m en larin in g fizik m exanizm lari bir k u n b o 'lm a s a bir k u n a lb a t- 
ta aniqlanadi, deb hisoblaydi.
Estetik tu y g 'u tadq iq o tlarid a o 't a m u h im d alillar olindi. G o 'z a llik n i his 
qilish t a s a w u r d a o 'r ta m iy o n a etalonli fikrlarning p a y d o bo 'lish i tufayli 
e m a s , balki b u e t a l o n d a n c h e t l a n u v c h i h is s iy o tla r evaziga s y u r p r iz , 
quvonchli ta s o d if tufayli yuzaga keladi.
Magnit rezonansi uslubi y o rd am id a aniqlanganki, 7 yoshdan sh u g 'u llan a
boshlagan professional m u siq a sh u n o sla rn in g 3 n afarida miya q ad o q li qis- 
mini oldi 30 n a fa r m usiqa bilan s h u g 'u llan m a y d ig a n la rn ik ig a nisb atan
an c h a yiriklashgan, chunki bu narsa y arim sharlar va asim m etrik s e n s o m o to r
qism nervlarining m iqdorini oshishi evaziga b o 'lib o 'ta d i. F a n d a g o 'z a llik
u c h ta holatning yig'ilishi sharoitida yuz beradi: m a ’lu m b i r t o ' g ' r i q a ro rg a
kelinganda, bu sifatning estetik boylikka aloqasi y o 'q u ning tasodiflyligida
35


va u m u m iy tamoyil b o 'y ic h a unin g tejamliligida, bu n a r s a l a r o ‘rganiladigan 
h o d is a n in g m urakkabligini yengib o ‘tish im k o n in i beradi. G e v z e n b e rg
fikricha. aniq tabiatshunoslikdagi g o ‘zallik s h u ’lalari o ‘zaro aloqalarning 
m u k a m m a l tu s h u n ib yetilgunigacha bilib olish im k o n in i yaratadi, d e m a k
u sam arali ta rz d a t o ‘liq isbotlanganicha bu ja ra y o n b o i i b o ‘tadi.
B o sh q ach a qilib ay tg a n d a , m an tiq iy m asalalarning yechim ini to p ish d a 
m an tiq siz k o m p o n e n t — g o 'z a llik kreteriysi m u h im rol o ‘ynaydi. O d a td a
bu sezgi obrazli bosqichni b osh m iya yarim sharlarining o ‘ng t o m o n i bilan 
b o g ‘laydilar. P o zitro n -elek tro n tomografiya m a ’lumotlari o ‘ng p esh o n a qis- 
m i n i n g m a k s im a l faolligi s h a x m a t m a s a la la rin i y e c h i s h d a n a m o y o n
b o 'lis h in i k o ‘rsatadi. Rossiya F a n la r A kadem iyasining oliy nerv faoliyati 
va neyrofiziologiya institu tin in g direktori Pavel S im o n o v ogohlantiradiki, 
b u ishlar fanlararo b o g 'la n is h la r asosida o ‘tkazilgan tad q iq o tla r natija- 
sidir, d e m a k uni d elitantlik ru h id a qilingan ish deb talqin qilish o ‘rinsizdir. 
G e o lo g ik tarix o'r g atad ik i, «ongli hayot uzoq m u d d atli tu n d a yorug'likning 
s h u ’lasi, xolos. Lekin bu s h u ’la h a m m a narsadin> (A .P u an k are). G eo lo g ik
j a r a y o n l a r o d a m z o d p a y d o b o ‘lgunga q a d a r h a m b o ‘lib o ‘tg a n , u la r
o d a m z o d b o 'lm a y q olganda h a m davom etaveradi. G eologik masshtab n uq- 
tayi nazaridan hayot faqat bir lahza, xolos. Lekin o d am n in g nuqtayi nazarida 
o n g n in g rivojlanishi, biologik boshlanishidan o n g n in g ulug‘lanishi — bu 
d a rh a q iq a t, h a m m a narsadir... ( R F A Y er fizikasi institutining direktori, 
a k a d e m ik V.Straxov.)
Bizning asrim izda fan va texn ik an in g gurkirab rivojlanishiga q a ra m a y , 
s h u n d a y tu s h u n c h a p a y d o b o ‘lm o q d a k i, k o in o t cheksiz sirli va cheksiz 
o ‘rganishni talab qiladi, c h u n k i h a r q a n d a y m asalan in g yechim ini topish 
yangi m asalalarni p a y d o qiladi. D j . U i l e r t a ’biriga k o ‘ra, biz bilimlar orolida 
y a s h a m o q d a m iz , u n in g atrofini sirli-asrorli dengiz o ‘rab olgan. Bizning 
orolim iz o ‘z chegarasini kengaytirgan sari uni o ‘rab turgan sir-asrorli chegara 
h a m kengayib b o rm o q d a .
Iqtisodiyotda m a t e m a t i k m o d e lg a qiziqish Ikkinchi ja h o n uru sh id an
keyin kuchayadi. M a te m a tik a faqat nazariyani b a y o n qilish u c h u n xizm at 
q ilm a y , balki u orqali tegishli inform atsiyani “ kovlab topib o lish ” h a m
m u m k i n b o ‘ladi. K e n n e t Dj. E rrou 1972-yil iqtisodiy m u v o z a n a tn in g
m a t e m a t i k bay o n in i u z o h la b bergani u c h u n N o b el m ukofotini oldi. U o ‘z 
ta d q iq o tla rin i t o v u s h d a n te z u chadigan aviatsiya loyihasining “ c h iq im - k i-
r i m ” tahlilini o d d iylashtirishdan boshlagan edi. “ Sovuq u ru sh ” tu g ag an d an
keyin fiziklarning b a n k va b ro k e r kom paniyalariga o m m a v iy migratsiyasi 
q a y d qilindi. Bu yerd a u la r fiziklarga xos h a q iq atg ach a kovlab berishnigina 
a m a lg a o s h irm a s d a n , balki real d u n y o n in g m u a m m o la rin i aniq t a ’riflash, 
m iq d o riy nisbatlar va te n g la m a la r vositasida ifodalashda m u h im xizm atlam i
36


am alga oshirdilar. B unda ular m a te m a tik la rd a n farqli o 'l a r o q , real d u n y o
modellaridagi mutanosiblikni aniqlashga h a m intildilar. 1997-yil “ Fiziks 
to d e y ” ju rn a lid a e ’lon qilingan “ F iziklar biijada yengib c h i q m o q d a l a r ” 
deb n o m la n g a n m aq o lad a ular fiziklarning bozordagi vaziyatni an iq va 
tez baholash, m u a m m o la rin i aniqlash va xavf- xatar b o 'y ic h a boshqarish 
yoMlarini qidirib topishni uddalashlariga o id asosli statistik m a ’lu m o tla r
keltirilgan. Bu y o ‘nalishdagi ishlar fiziklarning b o sh q a m utaxassislardan 
bu s o h ad a ilgarilab ketganliklarini k o ‘rsatdi. Bu narsa u n iv ersitetlard a 
o'tkazilgan tajribalarda ham isbotlangan b o ‘lib, fiziklar tay y o rlash d a o rt- 
tirilgan tajribalarni h a m ideologiyani va uslublarni, m o liy a-iq tiso d iy soha 
fanlarini o ‘qitishga h a m q o ‘llash y o ‘llari qidirilm oqda.
Yaqin vaqtlarda olib borilgan xaotik va m u rak k ab h o d isalar b o ‘yicha 
tadqiqotlar fontan kabi oqib yotadigan vodoprovod kranlaridan to rtib q im - 
mat q o g ‘o z la r bozoridagi q aynagan ehtiroslargacha rejali red u k sio n iz m g a
qarshi portlashni yuzaga keltirdi. Bu narsa o ‘z navbatida ta ra q q iy o tn in g
m u k am m alash u v in i bashorat qilishning asosini tashkil qiladi. M urakkablik 
markazining bioximigi Santa fe S .K a u f m a n aytganidek, K varkdan to rtib
o d a m ja m iy atig ach a — m urakkab ja ra y o n la rn i o ‘rgana b o rish d a b u t u n n i n g
qismini xossasiga qarab bashorat qilib b o 'lm a y d ig a n xossalar a n iq la n ib
qoladi. Bu xil ta d q iq o tla r “d u n y o o b yektlarining o ‘z aro t a ’sirlanishiga te- 
gishli obyekt va q o n u n larg a boMuvchi oxirgi yilning o ‘zi y o ‘q ” ligini is- 
botlaydi.
Buyuk fizik F .D a y so n n in g qayd qilishicha, 30-yillardayoq m a te m a tik
K.Gedel: “ M a te m a tik a o ‘rtaga tash lag an h a m m a m asalalarga, k o 'p d a n -
k o ‘p so ‘nggi aksiom alarga ham jav o b bera olmasligini e 't i r o f e tg a n e d i ” 
deb yozadi. S h u n in g uch u n ta b iatd a b iro r narsa o ‘zining kulm inatsiyasiga 
erishadi deb e ’t i r o f etish nodonlikdir. M u m k in , tabiat q o n u n la r in in g oxiri 
bordir, lekin b u n d a fanning chegarasi b o ‘lmaydi. Vilchek o ‘z in in g h a m -
kasbi shaxmat taxtasida bizni piyoda yurishim izning qayd qilinganini aytib, 
u masala o 'y in q o n u n la rin i p a y q a m o q lik n in g lozim ligida d e b hisoblaydi. 
U n d a biz piy o d alard an o ‘yinchilarga aylanishim iz va bu ja r a y o n b o sh - 
lanib ketdi: gen muhandisligi, s u n ’iy intellekt tizim i va b o s h q a tex n o lo g ik
jarayonlar o ‘yinchiga aylanishimiz y o ‘lidagi dastlabki q adam larim izdir. Agar 
sh axm at aslida o ‘y in n in g cheksiz variantlariga ega b o ‘lsa, tabiat q o n u n la r i 
h am xuddi shun d ay d ir. Shuning u c h u n fan m angudir.
37



Download 5,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   133




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish