O. T. Alayiya, sh. Q, Q o d ir o V a. N. Q q d ir o V, sh. H. H a m r o q u lo V e. H. H a lilo y

I
QO‘ZG
4
 ALUVCHAN TO ‘ QIM AL ARNIN G UMUMIY
FIZIOLOGIYASI
B archa hujayralar ta ‘sirlarga jav o b an fiziologik tinch holatdan 
q o ‘z g ‘alish holatiga o ‘ta oiacli. Lekin « q o ‘z g ‘aluvchan to 'q im ala r»
atam asi faqat nerv, m ushak va bez to ‘qim alariga nisbatan m axsus 
q o ‘llaniladi, chunki bu to ‘qim alarda q o ‘z g ‘alish hujayra m em branasi 
b o ‘ylab tarqaladigan elektr im pulsining yuzaga chiqishi bilan birga 
davom etadi.
Q o ‘z g ‘a lu v c h a n lik
deb tirik h u jay ran in g b e rilg a n t a ’sirlarg a
q o ‘z g ‘alish bilan birga jav o b berilishi tushuniladi. 
Q o 'z g 'a lish
-
b e rilg a n t a ’sirla rg a t o ‘q im a la rn in g x u su siy (n erv t o ‘q im a sid a n
im p u lsla rn in g o ‘tish i, m u sh ak n in g q isq a rish i, b e z la rn in g sh ira 
ajratishi) va um um iy reaksiyalar (harakat potensialining generatsiyasi, 
m etabolitik o ‘zgarishlar) bilan jav o b berishi orqali nam oyon b o ‘ladi.
T irik to ‘qim alarda yuzaga keladigan elektr hodisalari, «hayvon 
elektri» haqidagi ta'lim ot XVIII asrning ikkinchi yarmida vujudga keldi.
L .G alvani «M uskul h ara k atid ag i elek tr k u ch lari t o ‘g ‘risid ag i 
traktat» asarida (1791 y.) bu ta ‘lim ot haqida m a‘lum ot berdi. G alvani 
e le k tr m a sh in a si u c h q u n la rin in g fiz io lo g ik t a ‘siri, sh u n in g d ek , 
m om aqaldiroq vaqtida chaqm oq chaqqanida atm osfera elektrining 
t a ’sirini o ‘rg an ish b ilan s h u g ‘ullan ib , o ‘z ta jrib alarid a baqaning 
u m u rtq a p o g ‘o n asi b ila n b irla sh g a n k e y in g i o y o q p re p a ra tid a n
foydalandi. G alvani ana shu preparatni hayvonning tem ir panjarasiga 
m is ilm oq bilan osib, baqa oy o g ‘i sham olda tebrangan vaqtda uning 
m uskullari p anjaraga har gal tekkanda qisqarishiga e 'tib o r berdi. 
G alvani shunga asoslanib, baqaning orqa m iyasida vujudga kelgan 
m e ta ll o ‘tk a z g ic h la r (ilm o q v a a y v o n p a n ja r a s i) o rq a li o y o q
m uskullariga o 'tad ig a n «hayvon elektri» oyoqning tortib olinishiga 
sabab b o ‘lgan, deb xulosa chiqardi.
G alvani tajribalarini A.Volta 1792-yilda takrorladi va G alvani 
tasvirlagan hodisa «hayvon elektri» em asligini, G alvani tajribasi 
baqaning orqa m iyasida em as, balki tu rli m etallar - m is va ruhdan 
hosil b o ig a n zanjir tok m anbai ekanligini k o ‘rsatib berdi. Voltaning 
e ‘tirozlariga javoban, G alvani endi m etallardan foydalanm ay tajriba 
qildi. B aqaning orq a oyoq te risi s hi lib o linsa, s o ‘n g ra quym ich 
nervining ildizlari orqa m iyadan chiqqan joyga yaqin shu nerv qirqilsa
10

---

va son b o ‘ylab boldirgacha ajratilsa, boldirning ochilgan m uskullariga 
o ‘sha n erv tash la n sa , bu m u sk u lla r q isq a rish in i k o ‘rsatib b erdi 
(G alvanining ikkinchi ta jrib a si
). E .D yubua-R eym on bu tajrib an i 
«nerv-m uskul fiziologiyasining chin asosiy tajribasi», deb atadi.
X IX asrning 20-yillarida galvanom etr va boshqa elektr o ‘lchash 
asboblari ixtiro qilingandan so‘ng, fiziologlar tirik to ‘qimalarda yuzaga 
k elad ig an e lek tr to k la rn i m axsus fiz ik asb o b lar y o rd am id a aniq 
o ‘lchash im koniga ega b o ‘ldilar.
M uskulning tashqi yuzasi ichki qismiga nisbatan musbat zaryadli 
ekanligini va potensiallarning tinchlik holatiga xos b o ‘Igan bu farqi 
q o ‘z g ‘a lish p a y tid a k e sk in k a m a y ish in i K .M a tte u c h i (1838 y.) 
m ultiplikator yordam ida birinchi m arta k o ‘rsatib berdi. M atteuchi 
«ikkilamchi qisqarish» degan tajribani o ‘tkazdi; qisqarayotgan muskulga 
ikkinchi nerv-m uskul preparatining nervi tekizilsa, bu preparatning 
m uskuli ham qisqaradi. M atteuchi tajribasi shu bilan izohlanadiki, 
qo‘zg‘ alish paytida muskulda ro‘y beruvchi harakat potensiallari birinchi 
m uskulga tegib turgan nervni qo‘zg ‘atadigan darajada kuchli b o ia d i, 
bu esa ikkinchi muskulning ham qisqarishiga sabab b o ‘ladi.
T irik to ‘qim alardagi elektrik hodisalari haqidagi ta ’lim otni XIX 
asrning 40-50 yillarida E.Dyubua-Reym on, L.German, Yu.Bernshteyn 
v a b o s h q a la r h am m u k a m m a l o ‘r g a n d ila r v a q o ‘z g ‘a lu v c h a n
t o ‘q im a la r d a y u z a g a c h iq a d ig a n e le k tr ik h o d is a la r h u ja y r a
mem branasining elektrik xossalariga batam om bog‘liq ekanligini to ‘la- 
to ‘kis isbotladilar.
H u ja y r a m e m b r a n a s in in g tu z i l i s h i va a s o s iy x o s s a la r i.
Z am onaviy tasavvurlarga k o ‘ra, biologik m em brana - barcha tirik 
hujayralarning tashqi qavatini hosil qiladi. M em brananing o ‘ziga xos 
belgisi, bu ularning doim o yopiq m aydonni hosil qilib turishidir. 
M em brananing bunday m ikroskopik tuzilishi m uhim funksiyalarni 
am alga oshirishda katta aham iyatga ega.
1.To ‘siq (barer) fu n k siy a si -
m em brana bu m exanizm yordam ida 
konsentrasion gradiyentlam i yuzaga chiqaradi va o ‘z navbatida erkin 
d iffu z iy a lan ish g a t o ‘sq in lik qiladi. B unday sh aro itd a m em brana 
e le k tro g e n e z m e x a n iz m la rid a is h tiro k e ta d i. B u la rg a tin c h lik
p o te n s ia lin i h o s il b o ‘lish m e x a n iz m i, h a ra k a t p o te n s ia lin in g
generatsiyasi, bioelektrik im pulslarining bir xil va har xil tabiatli 
q o ‘zg‘aluvchan tuzilm alarda tarqalish m exanizm lari kiradi.
2. B oshqarish fu n k siy a si -
bu funksiyaning m ohiyati shundan 
iboratki, hujayra tashqarisidagi biologik faol m oddalam ing resepsiyasi

---

natijasida m em branadagi ferm entlar faolligining ortishi va ikkilamchi 
m esenjerlar m exanizm ining ishga tushirishi hisobiga hujayra ichi 
suyuqligi tarkibini va reaksiyalarini boshqarib turadi.
3 .N o e le k tr ik
ta s h q i s tim u lla r n in g ( r e s e p to r la r d a ) e le k trik
signallarga aylanishi.
4. N eyrom ediatorlarning sin o p tik oxirlariga ajralishi.
Zam onaviy elektron m ikroskop yordam ida aniqlanishicha hujayra
m e m b ra n a sin in g q a lin lig i (6 -1 2
nm ).
K im y o v iy ta h lilla r sh u n i 
k o ‘rsatdiki, m em brana asosan lipidlarva oqsillardan tuzilgan, ularning 
m iqdori tu rli h u jay ra lard a tu rlic h ad ir. H ujayra m em b ran asid ag i 
m olekulyar mexanizm larni o ‘rganilishning qiyinligi shundaki, hujayra 
membranasi tozalab yoki ajratilib olinganida uning funksiyasi buziladi. 
H ozirgi vaqtda hujayra m em branasining bir necha m odellari m avjud 
b o ‘lib, bulardan eng k o ‘p tarqalgani suyuq-quram a m odelidir. Bu 
modelga ko‘ra, membrana - ikki qavat fosfolipid molekulalardan tashkil 
topgan. M olekulalarni gidrofob qism i ichkariga va gidrofil oxirlari 
esa suv fazasi tom on y o ‘nalgan b o ‘ladi. Bunday tizim ning ikki fazaga 
b o ‘linishiga, y a ‘ni hujayra ichi va tashqarisiga ju d a m os keladi.
F o sfo lip id q av atg a g lo b u ly ar o q silla r k irib tu rad i va chekka 
g idrofil qism lari suv fazasig a y o ‘nalgan b o ‘lib, b u lar 
in teg ra tiv
o q s illa r
d e y ila d i v a tu r li f u n k s iy a la r n i, ju m la d a n re s e p to r , 
ferm entativ, ion kanallarini hosil qilishda, m olekula va ionlarning 
tash ilish id a ish tiro k etadi.
Ion kan a lla rin in g tuzilishi va fu n k siya ia ri.
N a+, K ', ( a 2 ,C1 
ionlari hujayra ichiga va tashqarisiga m axsus suyuqlik bilan to ‘lgan 
kanallar orqali o ‘tadi. K anallarjuda k ich ik b o ‘lib (diametri 0,5-0,7 
nm),
hisoblar shuni k o ‘rsatadiki, kanallarning um um iy yuzasi m em brana 
um um iy yuzasining ju d a oz qism ini tashkil qiladi.
Hozirgi vaqtda har xil ionlar uchun turli k o ‘rinishdagi kanallar 
m avjudligi isbotlangan. U larning ayrim lariga o ‘ta xususiy, ayrim lari 
esa asosiy iondan tashqari, boshqa ionlarni ham o ‘tkazishi m umkin. 
Ion kanallari m em brananing ikki muhim xossasini t a ’m inlaydi: bular 
selektivlik va o ‘tkazuvchanlikdir.
S e le k tiv lik y o k i tanlab
o ‘tkazishni kanaldagi o ‘ziga xos oqsil 
tizim lari am alga oshiradi. K o‘pgina kanallarda ionlarning o'tkazilishi 
m em brana potensialining kattaligiga bog‘liq b o ia d i. Kanallar o ‘zining 
funksional xarakteriga k o ‘ra bir xil tabiatli emas, bu asosan kanalning 
kiradigan va chiqadigan sohasiga joylashgan oqsil tizim larga b o g ‘liq 
b o ia d i. Ion kanallarining ishlash jarayonini natriy kanali m isolida
12

---

k o ‘rib chiqam iz. Taxmin qilishlaricha, nisbiy tinchlik holatida natriy 
k an aliy o p iq b o ‘ladi. H ujayra m em branasi d e p o ly arizasiy asin in g
m a‘lum darajasida (1-rasm) m-faollashtiruvchi darvozalaming ochilishi 
kuzatiladi va hujayra ichiga N a+ ning kirishi kuchayadi, m -darvozalar 
ochilganidan bir necha m illisekundlardan s o ‘ng, h-darvozalarning 
yopilishi kuzatiladi, bu darvozalar natriy kanallarining chiqish jo y id a 
b o 'la d ig a n in a k tiv a siy a d a rv o z a la rid ir. H u ja y ra m em b ra n a sid a
inaktivasiya hodisasi ju d a tez ro ‘y beradi va inaktivasiya darajasi 
depolyarizasiyalovchi ta ‘sirni kattaligiga va ta ‘sir etish vaqtiga bog‘liq 
bo'ladi.