O. T. Alayiya, sh. Q, Q o d ir o V a. N. Q q d ir o V, sh. H. H a m r o q u lo V e. H. H a lilo y

A, B, va D-bo'sag'adan past tok qisqa vaqt ta'sir etilganda nerv tolasida
membrana potensialining о ‘zgarishlari.
« B o ry o k iy o ‘q>> qonuni
.Bu qonuniyatni birinchi bo‘lib, G.Boudich 
b aq a y u ra g in i te k sh irib k a s h f etgan. K e y in ch a lik bu q o n u n iy at 
boshqa q o ‘zg ‘aluvchan to 'q im ala rd a ham kuzatilgan. Bu qonunga 
k o ‘ra, ta ‘sir bo ‘sag‘adan past ta ’sirlar qo ‘zg ‘alishiga sabab b o ‘lmaydi 
bu - «yo‘q» qonuni, b o ‘sag‘a stim ullariga qo‘zg ‘alish darhol maksimal 
kattalikka yetadi, bu - «bor» qonuni va ta ‘sir yanadakuchaytiriiganda 
ham «effekt» oshm aydi.
Bu qonunga asosan «yo‘q» b o ‘sag ‘adan past stim ulga qo‘z g ‘alish 
b u tu n lay kelib chiqm asligini bild irad i, deb faraz qildilar. «B or» 
b o ‘s a g ‘aga esa q o ‘z g ‘aluvchan to ‘qim a potensial im koniyatlarini 
b atam o m tu g a tg a n lig in in in g ifo d a si, deb q a ra ld i. K e y in c h a lik
m ikroelektrodlar bilan olib borilgan tadqiqotlar, ta ‘sir etuvchi stim ul 
k u c h i b o ‘s a g ‘a.ga y a q in b o ‘lg a n d a , sh u t a ‘s irla n g a n q is m id a
tarqalm aydigan m ahalliy (lokal) jav o b yuzaga chiqishi aniqlandi.
Bundan tashqari, nerv va m uskul tolasidagi harakat potensiali 
y u k s a lib y e ta o la d ig a n m a k s im u m « b o o m in g m iq d o r i ham
o ‘z g a ru v c h a n em as, q o ‘z g ‘a lu v ch a n t o ‘q im alarn in g fu n k sio n al 
holatiga qarab u m a‘lum chegaradan ortib yoki kam ayib turadi. Bunga 
sabab, tirik h u jay rad a m em brana d ep o ly arizasiy asin in g taraq q iy
etishini faol ravishda to 'x ta tib tu rad ig an ja ra y o n la r r o ‘y beradi. 
B irinchidan, inaktivasiya jaray o m m em brananing N a+ ionlarining 
o ‘tk a z u v ch an lig in i k am ay tirad i, ik k in ch id an , m em brananing K + 
io n larin in g o ‘tk azu v c h an lig in in g o shiruvchi ja ra y o n y uz beradi. 
M em brananing natriy ionlarini o ‘tkazuvchanligining ortishiga qanday 
b o ‘lm a sin t o ‘s q in lik q ilin s a y o k i a k s in c h a , k a liy io n la rin in g
o4kazuvchanligi osonlashtirilsa, harakat potensialining am plitudasi 
kam ayadi. M em brananing ionlarni o‘tkazuvcfianligi qaram a-qarshi 
tom onga o ‘zgarsa, harakat potensialining am plitudasi ortib ketadi.

---

N erv to lasig a kokain, novakain, uretan kichik m iqdorda ta 's ir
etilganda harakat po ten sialin in g am plitudasi kam ayishi b ilan bir 
q a to rd a , « b o r y o k i y o ‘q» q o n u n i ham b u z ila d i. B u sh u n d a y
ifodalanadiki, nerv tolasining ta ‘sirga beradigan javoblari lokal javob 
bilan normal harakat potensiali o'rtasidagi oraliq shakliga kiradi. Intakt 
nerv tolasida tok kuchi ortganda faqat lokal jav o b Jar ortadi, lekin 
potensiallarining am plitudasi ta ‘sirlovchi stim ulning k u ch ig a b o g ‘liq 
b o ‘lm aydi. B unga qaram a-qarshi o ‘laroq, kuchsiz narkozlangan nerv 
tolasida yoki z a if tok katodi ta ‘sir etib turgan tolada b o ‘sag ‘a ta ‘siri 
ostida kelib chiqadigan harakat potensiallari kichik amplitudali b o ‘ladi, 
am m o stim ullar kuchiga ortib borishi bilan bu potensiallar sekin- asta 
kattalashib boradi.
S h u n in g u c h u n « b o r y o k i y o ‘q» q o n u n ig a q o ‘z g ‘a iu v c h a n
t o ‘q im a n in g t a ‘s irg a ja v o b b e r is h in in g u m u m iy q o n u n i d eb 
q a r a l m a s d a n , t a r q a l u v c h i
h a r a k a t
p o t e n s i a l i n i n g
x u s u s iy a tla r in i t a ‘rif la b b e ru v c h i q o id a , d eb q a ra s h m a q s a d g a
m u v o fiq b o ‘lad i.
Qo ‘zg ‘a lish d a to ‘q im a qo ‘zg ‘a lu v c h a n lig in in g о ‘zg a rish la ri.
H u jay ra m em b ra n a sid a h a ra k a t p o te n sia lin in g y u z a g a ch iq ish i 
q o ‘z g ‘aluvchanlik k o ‘p fazali o ‘zgarishlari bilan birga boradi. Bu 
o ‘zgarishlam i £>‘rganish uchun ikkita qisqa, ammo kuchli elektr stimul 
beriladi, q o ‘z g ‘aluvchan to ‘qim a hujayra m em branasiga bu stim ullar 
ketm a-ket uzatiladi va harakat potensiali qayd qilinadi.
H arak at p o ten sialin in g a v jig a ch iq ish davri