O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Vegetativ funksiyalarning  boshqarilishida  m iya  katta yarim   s h a r la r i 
p o ‘stlog‘ining ahamiyati.
  It miyasi yarim  sh a rla ri  p o ‘stlo g ‘ining b a ’z i q is m la rig a  
ta ’sir etilsa, nafas, y u rak  urishi, tom irlar to n u sin in g  o ‘zgarishini V. Ya.  D an ilev sk iy  
1874-yilda k o ‘rsatib  bergan edi. K atta yarim  s h a rla r p o ‘stiog‘ining turli q ism la rig a  
ta ’sir  etilganda  k o ‘p g in a  vegetativ  fu n k siy alar  o ‘zgarishini  keyinchalik  V .  M . 
Bexterev, N .  A .  M islavskiy, J.  Fulton v a  b o sh q a  ta d q iq o tc h ila r—   flz io lo g la r  v a  
ney ro x iru rg lar  k u zatish g an .  J.  F u lto n n in g   fik ric h a ,  v egetativ  fu n k s iy a la rn in g  
bo sh q arilish id a  y arim   sh arlar  p o ‘stlo g ‘in in g   p e s h a n a   boMaklari  ay n iq sa  k a t ta  
aham iyatga  ega.  P esh an a  b o 'lak larig a  ta ’s ir  e tilg a n d a   nafas,  ovqat  hazm   q ilis h ,
153
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qon aylanishi, jin s iy   funksiya o ‘zgarad¡,  shuning uchun avtonom   nerv tizim ining 
o liy   m ark azlari  k a tta   y arim   sh a rla r  p o ‘stlo g ‘ining  o ld in g i  boM im larida,  deb 
hisoblashadi.
V egetativ  funk siy alam in g   b o shqarilishida katta  yarim   sharlar p o ‘stlog‘ining 
aham iyatini  tushunm oq  u chun  elektrofiziologik  tadqiqot  usullari  ham da  shartli 
reflekslar usulining ishlab chiqilishi v a qo ‘llanilishi tufayli g 'o y a t qimm atli natijalar 
olindi.
Y uzaga chiqarilgan potensiallam i tadqiq qilish tajribalari afferent im pulslar ichki 
a ’z o la m in g   r e ts e p to r la r id a n   k a tta   sh a rla r  p o ‘s tlo g ‘ig a   b irin c h i  v a   ikkinchi 
so m a to se n so r  so h a la r  o r q a li  k elish in i  k o ‘rsatdi  (V.  N .  C h ern ig o v sk iy ,  R.A . 
Durinyan). O dam  miyasi k atta yarim  sharlar po ‘stlog‘ining ayrim nuqtalariga Roland 
egatin in g o rq asid an  yoki S ilviy egatining yaqinidan ta ’sir etilsa, ichki a ’zolar bilan 
bogMangan b a ’zi se z g ila rk e lib  chiqadi, m asalan, k o ‘ngil ayniydi va defekatsiyaga 
intilish paydo b o ‘ladi. Y arim  sh a rla r p o ‘stlo g ‘ining boshqa b ir qancha nuqtalariga 
asosan peshana b o ia g i bilan  te p a  b o ‘lakka ta ’sir etilsa, vegetativ reaksiyalar ro ‘y 
beradi: yurak faoliyati, arterial bosim  m iqdori va nafàs ritmi o ‘zgaradi, so‘lak oqadi, 
ichak harakatga k eladi, k ishi qusadi.
K o 'p  ta d q iq o tc h ila m in g   fikricha,  lim bik tizim i yoki 
visserai miya
 tizim ining 
tarkibiga  kiruvchi  n erv   tu zilm alari:  gippokam p,  b elb o g 4  pushta,  bodom sim om  
yadrolar ichki a ’zolar faoliyatining boshqarilishida m uhim  aham iyat kasb etadi.  I.P. 
P avlov k atta yarim  sh a rla r p o ‘stlo g ‘ining ichki  a ’zolar funksiyasini boshqarishda 
qatnashadigan  n eyronlariga 
interoretseptiv analizatorning
  p o ‘stloqdagi  uchlari, 
d eb qaraydi.
K atta yarim  sharlar p o ‘s tlo g ‘ining shu effektor ta ’sir k o ‘rsatish yoMlari yaqinda 
elektrofiziologik va m orfo lo g ik  tadqiqotlarda aniqlandi.
H ayvonlar  va  o d a m n in g   k a tta   yarim   sharlar  p o ‘s tlo g ‘ida  m iya  o ‘zanining 
retikulyar  form atsiyasiga tu sh u v ch i y o ‘llar orqali  bo g ‘langan  b ir qancha sohalar 
b o r lig i  a n i q la n d i.  B u   s o h a l a r   s e n s o m o to r   p o ‘s tlo q d a ,  p e s h a n a n in g   o ‘ z 
h a r a k a tla n tir u v c h i  m a y d o n c h a s id a ,  belbog*  p u s h ta d a ,  c h a k k a n in g   y u q o ri 
p u s h ta s id a   v a   e n sa   a tr o f id a g i  s o h a d a   jo y la s h g a n .  Im p u lsla r  y arim   sh a rla r 
p o ‘s tlo g ‘ining  shu  so h a la rid a n   p astg a  tushuvchi  (k o rtik o fu g a l)  y o 'lla r  orqali 
retikulyar form atsiyaga k ira d i, undan esa gipotalam usga v a gipofizga o ‘tadi.
V eg e ta tiv   f u n k s iy a la rn in g   b o sh   m iy a  po ‘s tlo g ‘i  to m o n id an   b o sh q a rilish  
m e x a n iz m la rid a   p e s h a n a   b o ‘la g id a n   v a   p o ‘s tlo q n in g   b e lb o g 4  p u sh ta sid a n  
gipotalam usga b oruvchi to ‘g ‘ri y o ‘llar ham  muhim aham iyat kasb etadi.
V egetativ ftinksiyalam i  k atta yarim   sharlar p o ‘stlog‘i nazorat q ilishiga im kon 
beradigan  tolalardan  b ir  qism i  piram idal  yo 4llar  orqali  o ‘tadi.  Bu  tolalar qirqib 
q o 'y ilg a n d a   g a v d a   h a r o r a ti  p a s a y a d i,  m iy a  p o ‘s tlo g ‘in in g   b a ’zi  q is m la ri 
ta ’sirlanganda arterial b o sim  o ‘zgarishlari y o ‘qoladi yoki kam ayadi.
A v to n o m   n e r v   tiz im id a n   in n e rv a ts iy a la n a d ig a n   a ’z o la r  fu n k siy a s in in g  
boshqarilishida bosh  m iy a  k atta yarim   sharlari  p o ‘stlog‘ining aham iyati  va katta 
yarim  sharlar p o ‘stlo g ‘idan p eriferik  a ’zolarga im pulslar o ‘tkazishda avtonom  nerv 
tizim ining aham iyati ta jrib a d a  ichki a ’zo lar faoliyatining o ‘zgarishiga d o ir shartli
154
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

reflek slar  hosil  qilishda  y a q q o l  k o ‘rinadi.  K o ‘p g in a   ta d q iq o tla rg a   qaraganda, 
hayvonlar va odam larda v eg e ta tiv  nervlardan innervatsiyalanadigan b archa a ’zolar 
faoliyatini shartli refleksusuli b ilan  o ‘zgartirish m um kin.
Odamni gipnoz qilib, ishontirish ustidagi tajribalar h am  k o ‘pg in a ichki a ’zolarga 
bo sh   m iya  p o ‘stlog‘ining  t a ’s ir   etishini  k o ‘rsatuvchi  d a lilla r  beradi.  Ishontirish 
y o ‘li bilan  yurak urishini  te z la tish  yoki  siyraklatish,  to m irla m i  kengaytirish yoki 
toraytirish,  buyraklam ing siy d ik   ajratishini  kuchaytirish,  te r  chiqartirish, m odda 
almashinuvi jarayonlariningjadalligini 20— 30 %  o ‘zgartirish m um kin.
K atta yarim  sharlar po ‘s tlo g ‘ining ta ’siri  shu  q a d a r rav sh a n   ko 'rin d ik i,  odam 
y u rak  urishini  ixtiyoriy ra v ish d a tezlata oldi,  gavdasi so v ig a n d a  kuzatilgani  kabi 
sochini tikka qila oldi, terisini b u rish tira oldi, q o rac h iq lam in g  diam etrini ixtiyoriy 
ra v ish d a  o ‘zgartira  oldi  (q o ra c h iq la r  diam etri  k o ‘z   ra n g d o r  p ardasining  silliq 
m uskullari tonusiga bo g ‘liq).
V
F I Z I O L O G I K   F U N K S IY A L A R N IN G   G O R M O N A L   ÏD O R A
E T I L I S H I
A ’zolar, to ‘qim alar va h u ja y ra la m in g  o ‘zaro gu m o ral bogM anishida  ulam ing 
b a ’zilari alohida muhim aham iyat kasb etadi, chunki ular m o d d a  alm ashuviga, a ’zo 
v a  to ‘qim alam ing funksiyasiga m axsus ta ’sir etuvchi  m o d d a la r ishlab  chiqaradi. 
B u   m odda  gorm onlar deb  (g re k c h a  «horm on»  -   «q o ‘z g ‘atish »   s o ‘zidan),  ulami 
ishlab  chiqaruvchi  a ’zo lar esa  e n d o k rin  bezlar yoki  ichki  se k re tsiy a bezlari  deb 
ataladi. U lam ing bunday atalishiga sabab, ulam ing chiqarish yoMIari boMmay, o ‘zi 
ishlab chiqargan m oddalam i t o ‘g ‘ridan to ‘g 'ri q onga ch iq arad i.
Ichki  sekretsiya bezlariga:  g ip o fiz ,  qalqonsim on  b ez,  q alq o n sim o n   old  bezi, 
oshq o zo n   osti  bezining  L an g erg an s  orolchasi,  buyrak  u sti  b e z i,  jin s iy   bezlar, 
y o ‘Idosh va epifiz bezlari kiradi. B undan tashqari, gorm onlar b a ’zi a ’zo va to ‘qimalar 
tom onidan ham ishlab chiqariladi (buyrak, hazm  qilish trakti).
G orm onlam ing b ir necha o ‘z ig a  x o s xususiyatlari bor:
1. Q onga ajralib chiqqan h a r b ir  gorm on  m uayyan  a ’z o  v a  u n in g  vazifalariga 
ta ’sir etib, ularda o ‘ziga xos o ‘z g a rish la r qiladi.
2. G onm onlarbiologikjihatdan faol m o d d a la rb o ‘lib h iso b lan a d i.  M asalan,  1  g 
adrenalin  10 m ln baqaning ajratib o lin g an  yurak ishini k u ch a y tira oladi.
3.  G orm on  distant  ta ’sir  k o ‘rsa ta d i,  y a ’ni  q onga  tu sh g a n   go rm o n ,  tegishli 
a ’zolarga borib o ‘zining ta’sirini k o ‘rsatadi.
4.  G orm onlam ing  m olekulasi  b irm u n ch a  kichik  boM ganligi  uchun  hujayra 
m em branasidan va kapillar endo teliy sid an  oson o ‘tadi.
5. G orm onlar to ‘qim ada bir m u n c h a te z parchalanadi, sh unday ekan, gormonlar 
organizm da yetarli m iqdorda bo ‘lishi, m uayyan bezdan d o im  c h iq ib  turishi zarur.
6. K o‘pgina gorm onlam ing tu rg a  o id  o ‘ziga xos xossalari y o ‘q . S huning uchun
155
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qoram ol,  c h o 'c h q a   v a   bosh q a  hayvonlardan  olingan  preparatlar klinikada  keng 
qoMlaniladi.
7. 
G o rm o n lar fa q a t hujayralarda yoki u la m in g  faol tuzilm alarida ro ‘y  beruvchi 
jara y o n larg a t a ’s ir  etadi.
B u n d a n   ta s h q a r i,  g o r m o n la m in g   o r g a n iz m g a   t o ‘rt  x ild a g i  t a ’siri  ham  
tafovutlanadi:  1)  m e tab o litik  (m oddalar  alm ash in u v ig a  ta ’siri);  2)  m orfogenetik 
( o ‘sish,  riv o jla n ish i,  shakllanishiga ta ’siri); 3 )  kinetik (m uayyan a ’zo lar faoliyati 
bilan bo g ‘liq ta ’sir); 4 ) korreksiyalovchi (a ’zo lar v a  to‘qim alar faoliyati intensivligiga 
ta ’siri).
H ozirgi k u n g a kelib, k o ‘piab gorm onlam ing tuzilishi o'rganilgan va laboratoriya 
sh a ro itid asu n ’iy y o ‘l bilan olingan. G orm onlar, ulam ingtuzilishidagi umumiylikka, 
fizik-kimyoviy va fiziologik xossalariga qarab 3 turga boMinadi:  1) steroidli gormonlar; 
2) am in o k islo ta h o silalarid an  tashkil to p g a n  gorm onlar;  3) oqsil-peptid birikm ali 
gorm onlar.
S tero id li g o rm o n la r v a  am inokislota h o silalarid an  tashkil topgan g orm onlarda 
turga o id  o ‘z ig a  x o s  xususiyatlari boM maydi. O qsil-peptid birikm ali gorm oni esa 
turga oid o ‘z ig a  x o s xususiyatlam i nam oyon qiladi. Shuning uchun, d oim o hayvon 
o rg a n iz m id a n   a jra tilg a n   g o rm o n la m i  in so n   o rg an iz m ig a  y u b o rib   boM maydi. 
O rg a n iz m g a  y u b o rilg a n   g orm onlar  y o d   o q sillarg a  qarshi,  organizm da  him oya 
(im m un) re a k siy a la r yuzag a chiqadi, m asalan , m axsus antitelolar hosil b o ‘ lishidir. 
O rg an izm g a b u   o q sil y an a kiradigan b o ‘lsa, u  bilan  antigen-antitelo kom pleksini 
hosil q ilad i, y a n a  allerg iy a holatini ham  chaqirishi m um kin.
E nd o k rin   b e z la rin in g  faoliyati  b ir n e c h a  yoMlar orqali  idora  etiladi.  U lardan 
birinchisi,  g o rm o n   qondagi  qaysi  m o d d a n in g   faoliyatini  idora  etayotgan  boMsa, 
shu  m o d d a  b e v o s ita   endokrin  b ez la rin in g   faoliyatiga  ta ’sir  etib,  uning  ishlash 
intensivligini o ‘z g a rtira o la d i. M isol ta riq asid a , qalqonsim on oldi bezi faoliyatini 
k o ‘rib  ch iq ay lik .  A g a r q onda kalsiy  konsen tratsiy asi  ortib  ketsa,  b u  gorm ondan 
c h iq a y o tg a n   p a ra tg o rm o n   m iq d o ri  k a m a y ib   k e ta d i,  ak sin ch a  k alsiy   q o n d ag i 
k o n se n tra tsiy asi  kam ayib  ketsa, b u  g o rm o n n in g   stim ulyatsiyasi  kuchayadi.
Lekin, k o ‘p  h ollarda endokrin bezlarining faoliyatini boshqarish, y a ’ni gorm onlar 
sekretsiyasi b e v o s ita  em as, balki neyrogorm onal y oki toza gorm onal m exanizm lar 
orqali am alg a oshiriladi.
Ichki se k re tsiy a  bezlarining nerv tom onidan idora etilishi gipotalam us va uning 
n ey ro g o rm o n la ri o rqali am alga o shiriladi. T o ‘g ‘ridan to ‘g ‘ri se k retorhujayralarga 
nerv  ta ’s irla r  o d a td a   uchram aydi  (b u y ra k   ustining  m iya qavati  va  epifiz bundan 
m ustasno).  N e rv  tolalarin in g  bez  h u jayralarini  idora etishi, bezdagi  qon-tom irlar 
tonusini  id o ra  etish i  va qon  bilan ta ’m inlashni yaxshilash bilan nam oyon boMadi.
M a ’lum ki, fizio lo g ik  v azifalam ing id o ra etilishi, nerv tom onidan boshqarilishi 
keskin m ahalliy xarakterdadir, chunki xuddi telegraf aloqasiday axborot aniq manzilga 
y u b o rila d i.  B u n d an  farqli oMaroq g o rm o n la m in g  ta ’sir etish tarzi, radio aloqaning 
ishlash  ta rz in i eslatad i,  qachonki e fir o rq ali uzatilgan  signal «ham m a-ham m aga» 
deb u za tilad i (q o n d a  aylanib yurgan go rm o n  ham  h ar qanday a ’zo yoki to ‘qim aga 
t a ’s ir   e tis h i  m u m k in ).  A m m o  h a m m a g a   y u b o rilg a n   ra d io s ig n a l,  fa q a tg in a
156
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

47-rasm. 
Ichki 
sek rctsiy a bezlari va 
ulam ing gorm onlari 
(V.  R ozen b o ‘yicha, 
1984).
G i p o t a la m u s  
R lliz in g -g o r m o n la r , 
v a z o p r e s s i n .  o k s ito s in
G l p o f i z  
K o rtik o tro p in ,  s o m a -  
tû tr o p in ,  tire o tro p in , 
fo llitro p in ,  ly u tr o p in , 
p ro la k tin ,  m e la n o t r o p in
O a lo o n s im o r i  b e z  
t r o k s i n ,  triy o d tiro n in , 
tiro k a ls io to n in
Q a lq o n s i m o n  
o ld i  b e z i 
________p a ra tirin
Timus
M e 'd a   o s ti  b e z i
in s u lin ,  ÿ y u k a g o n
T u x u m d o n  
E s tr o g e n la r,  p ro g e s te - 
ro n ,  a n d r o g e n la r
B u y r a k   u s ti  b e z i  
p o 's t lo q   q is m i 
a ld o s te r o n , 
k o r j j i o l ,  
kortïKTOteron, 
a n d r o g e n la r , 
e s tr o g e n la r. 
p r o g e s t e r o n , 
m a g 'iz   q is m i 
a d r e n a lin , 
n o r a d r e n a lin
radioto‘lq in g a to ‘g ‘rilanganradioapparati b o r m a n zillarg ag in a yetib boradi. X uddi 
shunga o ‘xshash, organizm ga qo n  orqali b arc h a  a ’z o  v a  to ‘qim alarga yetib b orishi 
tnum kin, lekin ushbu gorm on o ‘zid a shu g o rm o n g a  n isbatan m axsus retseptori b o r 
hujayraga ta ’sir etadi, xolos.  B unday a ’z o   v a  to ‘q im alarrn  a ’zo-nishon, to ‘q im a - 
nishon,  hujayra-nishon nomi  bilan ataydilar.
R etseptorlar -   m axsus  o ‘ziga  x o s  o q sillar  b o ‘lib,  hujayra  bilan  go rm o n n in g  
o ‘zaro  a ’loqasini  ta ’m inlaydi.  Bu  retse p to rlar  m e m b ran ad a  yoki  hujayra  ic h id a 
jo y la s h g a n   boM ishi  m u m k in .  H u ja y ra   m e m b r a n a s id a n   y o m o n   o ‘ta d ig a n  
(katexolam inlar va oqsilli gonnonlar) gorm onlar m em b ran a tashqarisida to ‘p!anadi, 
h u ja y ra  ichi  tu z ilm a la rig a   t a ’sir  etishi  u c h u n   b u n d a y   g o rm o n la r  ta s h u v c h i- 
m ediatorlar y ordam ida hujayra  ichiga olib  k irila d i.  B un d ay  m ediatorlarga }G M F  
(siklik guanozinm onofosfat) va p rosto g lan d in lar, C a +2 va b oshqa m oddalar k irad i. 
H ujayra m em branasidan  bem alol  o ‘ta  o la d ig an   g o rm o n la r (steroidli  g o rm o n la r ) 
hujayra ichi tuzilm alariga to ‘g ‘ridan to ‘g ‘ri ta ’sir k o ‘rsatib, effektni yuzaga chîqaradi.
G o r m o n la r   s e k r e ts iy a s i  v a   u l a r n i n g   q o n d a   ta s h ilis h i.  Q o n g a  tu s h g a n  
gorm onlar plazm adagi o qsillar bilan b irik m a h o sil q ila d i. A tigi 5 - 1 0  %  g o rm o n la r 
esa  qonda  erkin  ho ld a  b o ‘lib,  faqat  sh u la rg in a  re tse p to rla r  bilan  aloqa  o ‘m a ta
157
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

oladilar. M axsus go rm o n  biriktiruvchi oqsillarga, transkortin, testosteron-esterogen 
biriktiruvchi globulin, tiroksin biriktiruvchi globulin va boshqalar kiradi. Aldosteron, 
odatda «tashuvchi» oqsillar bilan birikm a hosil qilm ay, u doim  albumin bilan birikkan 
h o ld a b o ‘ladi.
G orm onlar sekretsiyasi vatashilishi bilan neyromediatorlar ajralishi mexanizmini 
solishtiram iz. N erv  oxiri bitta hujayraga kelib birikadi va q o ‘zg‘alish shu hujayraga 
uzatiladi,  go rm o n   esa,  ushbu  gorm onga  tegishli  retseptori  b o r  hujayrani  butun 
populyatsiyasini faollaydi. Q o‘zg‘alishlam i bir nerv hujayrasidan ikkinchi hujayraga 
neyro m ed iato rlam in g  postsinaktik m em branaga diffiiziyasi tufayli am alga oshadi, 
bu  signal p o stsin ap tik  m em branadagi retsep to r bilan  o ‘zaro aloqasi bilan tugaydi. 
Lekin, bu jaray o n  nerv signallarini o ‘tkazishda eng sekin jarayon hisoblanadi. Ammo 
g u m o ral  b o s h q a ris h g a   n isb a ta n   e s a  j u d a   te z   a m alg a  osh ad i.  B u n in g   aso siy  
sabablaridan  biri,  n ey ro m ed iato r  ajralib  chiqqan  jo y d a n   retseptorgacha  m asofa 
(sinaptik yorug*  k en g lig i) atigi 2 0 -3 0  nm  ni  tashkil qiladi. G orm on esa uzoq y o ‘l 
b o sib   o ‘tad i,  q o n g a   a jra lib   chiqqan  jo y d a n   retseptorgacha  b o ‘lgan  m asofa  bir 
necha  o ‘n  sa n tim e tm i  tashkil  q ilad i,  B undan  tash q ari,  q onga  tushgan  gorm on 
suyuladi va uning konsentratsiyasi atigi  1 O'11 - 1 0~* M  ga teng bo 1 lib qoladi. Gormonal 
b o sh q a rilish n in g   y a n a   o ‘z ig a   x o slig i  shu n d ak i,  to ‘q im a la rd a   g o rm o n larn in g  
retseptorlari  ju d a   o z   b o ‘ladi,  yana  u la r  m uayyan jo y la rg a  to ‘planm agan  b o iib , 
butun  h u jay ra  y u z a sid a   te n g   tarqalgan  b o ‘ladi.  B undan  farqli  o ‘!aroq  sinaptik 
m em branada  n ey ro m e d iato rlam in g  konsentratsiyasi  10-4 -   10_i  M  gacha yetadi. 
Postsinaptik m e m b ran ad a retseptorlar ju d a  kichik m aydonda to 'p la n ad i,  bundan 
ta sh q ari,  m e d ia to rla r  a jra lib   ch iq ad ig a n   jo y n in g   sh u n d o q q in a  qaram a-q arsh i 
tom onida jo y la sh a d ila r. G orm on sekretsiya qilingan v aqtdan boshlab, to  retseptor 
bilan o ‘zaro b o g ‘lan ish ig a ch a ketgan v aq t b ir necha yoki o ‘nlab m inutlam i tashkil 
qiladi. N ey ro m e d iato rla r uchun atigi m illisekundlar kifoya. N eyrom ediatorlam ing 
ta ’siri, sinaptik y o ru g 1 d a n  chiqarib y u b o rish  yoki ferm entlar ta ’sirida parchalash, 
keyingi m exanizm i esa n erv  oxirlari yordam ida «qaytadan ushlab olish» y o ‘li bilan 
b a rta ra fe tila d i. B u ja ra y o n  ju d a  q isq a v aqtni talab etadi.
G o rm o n al  s ig n a ln in g   t a ’siri  e s a   se k in   s o ‘n a d i,  u n in g   k o n se n tra tsiy a sin i 
p asay tirish   u ch u n   n is h o n - a ’zo lar,  j i g a r   yoki  b u y ra k la r  orqali  qonni  k o 'p ro q
«haydashi»  za ru r b o ‘ladi.