O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Gipotalamusning orqadagiyadrolari
 ta ’sirlanganda, qorachiqlar va k o ‘z  y o rig ‘i 
kengayadi, y u rak  urishi tezlashadi, to m irla r to ray ad i va arterial b osim  k o ‘ta rilad i, 
m e’da va ichaklam ing m otor funksiyasi torm ozlanadi, qonda adrenalin va noradrena­
lin k o ‘p ayadi, g lu k o z a qon-sentratsiyasi e s a  osh ad i.  Bu hodisalar sim patik n erv la r 
qirqib q o ‘y ilgach y o ‘qoladi. G ipotalam usning orqadagi y adrolarida sim patik nerv 
tizim ining oliy m arkazlari borligi shundan anglashiladi.
Gipotalamusning oldingiyadrolari
 ta ’sirlanganda qorachiqlar va k o ‘z  yoriqlari 
torayadi,  y u rak   urishi  siyraklanadi,  a rte riy a la r to nusi  pasayadi  va  arterial  b osim  
kam ayadi, m e ’d a  bezlarining sekretsiyasi,  m e ’d a  va  ichaklam ing m o to r faoliyati 
kuchayadi,  insulin k o 'p ro q   ishla-nib ch iq ad i, sh u n in g  n atijasida q on d ag i g lu k o z a 
kam ayadi, siydik ajraladi va defekatsiya r o ‘y beradi. Y uqorida aytilgan hodisalam ing 
ham m asi  gipotalam usning oldingi  y ad ro la rid a   p arasim p atik  nerv  tizim in in g  oliy 
m arkazlari borligiga aloqador.
G ipotalam usning  o ‘rta  yadrolari  —  
kulrang  do'mboq
  sohasi  ta ’sirlan g an d a 
yoki  y e m irilg a n d a   m o d d a  alm ashinuvi  tu r lic h a   o ‘z g a rad i.  K u lran g   d o ‘m b o q  
zararlanganda butun gavdani yog‘ bosishi v a jin siy  infantilizm kelib chiqishi m um kin. 
H ay v o n la m in g   k u lran g   d o ‘m b o g ‘i  su ru n k a sig a   t a ’sirlan g an d a,  q o n d a   lip id ia r 
k o ‘paygan  va  a o rta d a   atero sk lero tik   o ‘z g a ris h la r  r o ‘y   b ergan.  M a y m u n la rd a 
gipotalam usning  b a ’zi  yadrolari  bir  n ec h a  oy   ta ’sirlanganda  m e ’d a   va  o ‘n  ikki 
b a rm o q   ic h a k   y a r a s i  p ay d o   b o ‘ la d i.  B u   ta jr ib a la r   tro fik   f u n k s iy a la r n in g  
bo shqarilishida gipotalam us y ad ro larin in g  qatn ash u v in i k o 'rsa ta d i.
G ip o ta lam u sn in g   oldingi,  o ‘rta  v a   o rq a d a g i  yad ro lari  te rm o re g u ly atsiy ad a 
birgalikda qatnashadi. G ipotaiam usi y em irilgan h ayvon gavda haroratini d o im o  b ir 
d arajad a  sa q lay   olm aydigan  (p o y k ilo te rm )  b o ‘Iib  qoladi.  K ulrang  d o ‘m b o q q a  
m exanik kuch yoki elektr toki bilan ta’sir etilganda, b a ’zan gavda harorati k o ‘tarilib, 
ha  deganda  tushm aydi.
G ip o ta lam u s  yadrolariga  ele k tr  to k i  b ila n   t a ’sir  etish   m u rak k a b   gorm o n al 
o ‘z g a r is h la r g a   s a b a b   b o ‘la d i.  N a t i j a d a   g i p o f iz n in g   o ld in g i  b o ‘ la g id a n  
adrenokortikotrop,  tireotrop  va  g o n ad o tro p   g orm onlar,  shuningdek,  gipo fizn in g  
orqadagi b o ‘lagidan gorm onlar chiqishi k uchayadi. G ipofizning oldingi boMagidan 
g orm onlar chiqishiga gipotalam usni  q ay tar a lo q a  tarzidagi ta ’siri qon d ag i  sh u  va 
boshqa g o rm o n la r m iqdori  bilan  idora e tila d i.  B uni  halqasim on  o ‘zaro  ta ’sim in g  
quyidagi m iso lid a k o ‘rsatish m um kin.  G ip o ta lam u sg a ta ’sir etilg an d a g o n ad o tro p  
gorm on  k o ‘p roq  ishlanib  chiqadi,  n a tija d a  jin s iy   b ez la m in g   ichki  sekretsiyasi 
kuchayadi.  Jin siy   g o rm o n lar  k o n se n tra tsiy a si  o sh g a n d a   esa  g ip o ta la m u sn in g  
g o n ad o tro p   go rm o n   chiqishini  q o ‘z g ‘a y d ig a n   y ad ro si  to rm o zlan ad i.  U rg ‘och i 
quyonning k u lrang d o ‘m bog‘iga estrogen k ristali kiritilsa, gipotalam us gonadotrop 
gorm on chiqishini q o ‘z g ‘amay. Erkak itlarg ip o ta lam u sin in g  kulrang d o ‘m b o g ‘iga 
testosteron kristali kiritilsa, gipofiz gonadotrop gorm on ishlab chiqarm aydi, natijada 
m oyaklar  atrofiyaianadi.  G ipotalam usning jin s iy   g orm onlarga  n isbatan  m axsus 
sezuvchanligi sh u  bilan isbot etiladiki, g ip o ta la m u sg a g o rm o n lar k iritilg an d a r o ‘y 
beradigan  o ‘z garishlar  m iyaning  b o sh q a  q ism larig a  g orm onlar  k iritilg an d a  r o ‘y 
bermaydi.
151
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

G ip o flzn in g  orqadagi bo ‘la g id an  gorm onlar chiqishini g ipotalam usning ta ’siri 
h a m   q a y t a r   a ’ lo q a   ta r z id a   q o n n in g   o s m o tik   b o s im i  b ila n   b o s h q a r ila d i. 
G ipotalam usning oldingi yadrolari yem irilganda buyraklar k o ‘proq siydik chiqaradi, 
bu  y a d ro la r t a ’sirlanganda esa a n tid iu retik  gorm on k o ‘p roq chiqishi sababli diurez 
kesk in  d ara jad a kam ayadi.
G ip o ta la m u s n in g   tu r li  q i s m l a r i   t a ’s ir la n g a n d a   r o ‘y   b e r u v c h i  j a v o b  
reaksiyalarining xususiyati shuki, u lard a gavdaning k o ‘pgina a ’zolari ishtirok etadi. 
Bu  rea k siy alar  kom pleks,  integ rallan g an   reaksiyalardir.  G ipotalam us  yadrolari 
um um iy, xulq-atvor reaksiyalarining aksarisida qatnashadi. G ipotalam us talamusdan, 
o q im tir y ad ro d an  va retik u ly ar form atsiyadan im pulslar o lib, o vqatga m unosabat 
re a k siy alarid a qatnashadi.  G ip o ta lam u s yadrolaridan biri —   ventrom edial yadro 
ta ’sirla n g an d a  hayvon  allaq ach o n lard an   beri  berilm ay  q o ‘y gan  tansiq  ovqatdan 
h a m   v o z   k e c h a d i,  sh u   y a d r o   y e m ir ilg a n d a   e s a   o v q a tn i  k o ‘p r o q   y e y d i. 
G ip o ta lam u sn in g   ikkinchi  —   parav en trik u ly ar  y adrosi  ta ’sirlan g an d a  chanqov 
pay d o  b o ‘lib, suvga ehtiyoj oshib ketadi. G ipotalam us jin s iy  refleksda va agressiv- 
him o y alan ish   reaksiyalarida  h am   q atnashadi.  M ushuk  g ipotalam usining ventro­
m edial y adrosiga nuqtasim on ta ’sir etilsa, agressiv refleks ro ‘y -rost yuzaga chiqadi, 
bu so x ta  g 'a z a b  reaksiyasi d eb  ataladi.
S h u n d a y   qilib,  gipotalam us  sim p atik   va  parasim patik  n e rv   sistem alarining 
f u n k s iy a la r in i  va  z n d o k r in   b e z la r n in g   s e k re to r  f u n k s iy a la r in i  b o s h q a rib , 
organizm dagi barcha m urakkab reaksiyalarining vegetativ kom ponentini ta ’minlaydi. 
G ip o ta lam u s faoliyatini o ‘z n a v b a tid a  m arkaziy nerv tizim in in g  oliy b o ‘lim lari —  
p o ‘stlo q  o stidagi yadrolar, m iy ach a v a k atta yarim  sh arlar p o ‘stlo g ‘i n azorat qilib 
tu rad i,  u la rg a   gipotalam us  b e v o s ita   nerv  y o ‘llari  orqali  ham ,  m iy a  o ‘zanining 
retik u ly a r form atsiyasi o rqali h am  bogMangan.
V e g e ta tiv  fu n k s iy a la r n in g  b o s h q a rilis h id a  r e tik u ly a r  fo rm a ts iy a , m iy ach a 
v a  p o ‘stlo q  osti y a d ro la rin in g  a h a m iy a ti.