O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Kretinizm.
  O dam da  q alq o n sim o n   b ez n in g   bolalik  davridayoq  sust  ishlashi 
(g ip o tire o z ) kretinizm  kasalligiga o lib  k eladi. Uning xarakterli belgilari shuki, b o 'y  
o ‘sm ay q o la d i, gavda nisbatlari buziladi, b alog'atga yetish to'xtaydi, ruhiyat orqada 
q o la d i.  K retinizm  bilan kasallangan bolalam in g  o g ‘zi ochiq va tili doim  o g 'zid a n  
c h iq ib   tu ra d i,  shu sababli  ular  n afas o lis h g a  va ovqat yutishga  qiynaladi.
Miksedema.
  V oyaga  yetgan  o d a m n in g   qalqonsim on  bezi  yetarli  ishlam asa, 
m ik sed e m a degan kasallik kelib chiqadi. B u kasallikda asosiy alm ashinuv 3 0 -4 0  
% 
g a  k a m a y ib  ketadi. Q ism an y o g ‘ t o ‘q im a sid a yog‘  k o ‘payishi, asosan esa to ‘qim a 
su y u q lig in in g  ortishi natijasida g a v d a  v az n i ortib ketadi. O qsillar alm ashinuvining 
b u zilish i  sa b ab li  hujayralararo b o ‘sh liq d a  mutsin  va album inlar k o ‘payib ketadi. 
O q sillar to ‘qim a suyuqligining o n kotik bosim ini oshiradi. Shu sababli to ‘qim alarda, 
a y n iq sa   te ri  osti  kletchatkasida  su v   u sh lan ib  qoladi  (lotincha  «m iksedem a»ning 
ta rjim a si «shilim shiq shish» deg an id ir).
Endemik bo 'qoq.
  B a’zi jo y la m in g  aholisi o'rtasida qalqonsim on bezning yetarli 
ish la m a slig id a n   b e z   to ‘q im a sin in g   o ‘s ib   ketishi,  y a ’ni  b o ‘q o q   k o ‘p  uchraydi. 
B o ‘q o q d a  qalqonsim on b ez gipertrofiyalanadi, folikulalar k o ‘payadi, am m o ajralib 
ch iq ad ig a n  g orm on mikdori kam ayadi.
T u p ro q ,  su v   va  o ‘sim lik   h a y v o n   o v q a tid a   y o d   y e tish m a y d ig an   jo y la rd a  
g ipotireozning har xil shakllari, ayniqsa b o ‘qoq k o ‘p tarqalgan. Endem ik b o ‘qoqning 
o ld in i o lis h   uchun  iste'm ol qilay o tg an   su v g a va tu z g a y o d  préparailari  q o ‘shiladi.
Gipertireoz.
  XIX  asm ing 6 0 -y iIlarid a  B azedov va G revs tireotoksikoz degan 
k asallik n i  ta sv irlab   berishgan,  u n in g   xarakterli  belgilari  quyidagilardan  iborat: 
q alq o n sim o n  b ezning kattalashuvi, k o ‘z  chaqchayishi, yurak urishining tezlashuvi, 
b e m o m in g  asabiy b o 1 lib qolishi, a s o siy  alm ashinuv va gavda h aroratining ortishi, 
o v q atn i  k o 'p   iste'm o l qilishi va sh u  bilan  birga ozib ketishi.
166
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Tireotoksikoz
 qalqonsim on b ez g o rm o n la rin in g  o ‘ta k o ‘p  ish lan ish i n atija sid a 
u lam in g  q on d ag i konsentratsiyasi  o rg a n iz m n i zaharlaydigan d a ra ja d a  o rtish id ir.
G ipertireoz o zg in ab o ‘lsa B azedov kasallig in in g x arak terli b elg ila ri b o ‘lm aydi. 
B unday  h o lla rd a  asosiy  alm ashinuv  k u ch a y ad i,  organizm   ish  v a q tid a   s o g io m  
odam larg a nisbatan k o ‘proq energiya sa rfla y d i, yurak te z uradi va q o n d a  y o d  k o ‘p 
b o ‘ladi. U lar kuydi-pishdi, sertashvish b o ‘lib, b a ’zan o ‘zini tu ta o lm ay d i.
Q alq o n sim o n  oldi bezlari. O dam da to ‘rtta 
paratireoid bez
 bor, bulardan ikkitasi 
qalqonsim on  bezning  orqasida,  q o lg a n   ikkitasi  esa qalqonsim on  b e z n in g   pastki 
qutbida jo y la sh a d i.  Bez to ‘qimasi q o n  v a  lim fa tom irlariga boy. Q alq o n sim o n  oldi 
bezlari hiqild o q n in g  yuqori nervidan  in n erv atsiy a oladi.
O rganizm dagi kalsiy alm ashinuvi p ara tg o rm o n  va kalsiotonin h iso b ig a  am alga 
oshadi.
P aratgorm on yoki paratirin q alqonsim on oldi bezlarida sintezianadi. U qondagi 
kalsiy  m iqdorini  oshiradi.  Bu  g o rm o n n in g   n ishon-a'zolari  suyak  v a   buyrakdir. 
Suyak to ‘qim asida paratirin o steoklastlar vazifasini kuchaytiradi, b u  o ‘z  n avbatida 
s u y a k n in g   d e m in e ra liz a ts iy a s ig a   h a m d a   q o n   p la z m a s id a   k a ls iy   v a   fo s fo r 
m iqdorining ortishiga olib keladi. P aratg o rm o n  buyrak kanalchalarida k alsiy qayta 
s o ‘rilishini  stim ullaydi.  Fosfatni  q a y ta  s o ‘rilishini  esa torm ozlaydi.  B u  ho lat  esa 
giperkalsiyem iyaga va fosfaturiyaga o lib  k eladi. Fosfaturiyaning y u z a g a  chiqishi, 
ushbu g orm onning giperkalsiyem ik  effek tin i  am alga oshirishda k atta aham iyatga 
ega. K alsiy fosfatlar bilan erim aydigan b irik m alar hosil qiladi, fosfatlar siydik bilan 
katta te zlik d a chiqadi, bu esa qonda e rk in  k alsiy  m iqdorining o rtish ig a  o lib  keladi. 
Paratgorm on kalsitriol sintezini k u chaytiradi, b u  esa vitamin D , n in g  faol m etaboliti 
b o ‘lib hisoblanadi. Vitamin D3o ld in ig a te rid au ltra b in afsh a nurlari ta ’sirid a nofaol 
h o la td a   h o sil  b o ‘ ladi,  s o ‘ngra  e s a   p a ra tg o rm o n   ta ’s irid a   j i g a r   v a   b u y ra k d a  
faollashadi.  K alsitriol  ichak  d ev o rid a  k alsiyni  b o g io v c h i  o qsil  h o sil  b o ‘lishini 
te z la s h tira d i  va  n atija d a  k a lsiy n in g   q a y ta   s o ‘rilish in i  k u c h a y tir a d i,  b u   esa 
giperkalsiyem iyaga olib keladi.
Q alq o n sim o n   oldi  bezlari  h a y v o n la rd a   o lib   ta sh la n g an d a  h a y v o n   te tan ik  
titrashlardan  o 'lad i.  Bunga  sabab  q o n d a   kalsiy  m iqdorining  k am ay ib   ketishi  va 
nerv-m uskul q o ‘z g ‘aluvchanligining k esk in  o rtib  ketishidir.  Bu p a y td a  arzim agan 
ta sh q i  t a ’s ir   m u sk u lla r  q is q a ris h ig a   o lib   k e la d i.  P a ra tg o rm o n   q o n g a   k o ‘p 
ajratilganda, suyak to ‘qimasida o ste o p o ro z kuzatiladi. Q onda kalsiy m iqdori keskin 
ortib k etadi, buning natijasida siy d ik  ch iq aru v  organlarida tosh h o sil b o ‘lish xavfi 
tug'iladi.
Giperkalsiyem iya yurak faoliyatining tu rg ‘un ishlashini buzadi. B undan tashqari, 
hazm qilish traktida, Sa21 ionlarini stim ullovchi ta ’siri natijasida oshqozonda gastrin 
va xlorid  k islota  hosil  bo‘lishi  b u zilad i,  bu   ho lat  esa oshqozon  y ara sin i  vujudga 
keltiradi.
P aratgorm on va triokalsitonin se k re tsiy a si q on plazm asidagi k alsiy  m iqdoriga 
b o g ‘liq  hold a  m anfiy  qaytarbogM anish  ta rz i  b o ‘yicha  idora  etilad i.  y a ’ni  qonda 
kalsiy m iqdori kam ayib ketsa, paratg o rm o n  sekretsiyasi ortadi, tireokalsitonin hosil 
boMishi esatorm ozlanadi. H om iladorlik, laktatsiya payti va o vqatda kalsiy miqdori
167
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

o z   b o M g a n d a   b u n d a y   f iz i o lo g ik   h o la t  k u z a tila d i.  Q o n   p la z m a s id a   k alsiy  
k o n s e n tra ts iy a s i  o rtib   k etsa,  a k s in c h a   p aratgorm on  se k re tsiy a si  susay ad i  va 
tireokalsitonin hosil b o ‘lishi esa ortadi. Tireokalsitoninni qonda k o ‘p  b o ‘lishi, bolalar 
riv o jla n ish id a  k atta aham iyatga e g a ,  sa b a b i bu yoshda suyak  skeleti  shakllanadi. 
B u  ja r a y o n n in g   a d e k v at  k e c h is h i  u c h u n   tireokalsitonin  z a ru r,  chu n k i  u  qon 
p la z m a sid a n   kalsiyni  a b s o rb sia la y d i  va  suyak  to ‘qim asining  h osil  boMishi  va 
riv o jla n ish i uchun sarflanadi.
Q alqonsim on oldi bezlari o lib tashlangandan so ‘ng skeletning ham m a muskullari 
tirishib q is q a ra d i, y a ’ni ticraydi (p aratire o p riv  tetaniya), bu holat sekin asta kuchayib 
va te z -te z  takrorlanib turadi. Bu b e z la m in g  y o ‘qligi b o ra -b o ra o ‘lim ga olib keladi, 
b u n in g   b e v o s ita   sababi  shuki,  n a fa s  m uskullarining  tirishishi  n atija sid a  nafas 
b u z ila d i.  Q alq o n sim o n   oldi  b e z la ri  o lib   tashlangach,  titra sh g a  m uskullarning 
o ‘z g a rish i  em as,  balki  m arkaziy  n e rv   tiz im i holatining o ‘zgarishi  sabab  b o ‘ladi. 
H arak a tla n tiru v ch i  nervlar  k esilg a n   m uskullarning  titram asligi  shundan  dalolat 
berad i. O d am d a paratireoid b e z la r e n d o k rin  funksiyasini susayishi gipoparatireoz, 
h ay o t d a v o m id a vujudga kelishi y o k i  tu g ‘m a boMishi  mumkin.  G ipoparatireozda 
q o n d ag i kalsiy kam ayganidan m a rk a z iy  n e rv  tizimining qo ‘z g ‘aluvchanligi ortadi, 
n a tija d a  te tan ik  tirishishlar p ay d o  b o ‘ladi.
O d a m la rd a   tetaniyaning  o ‘tk ir  sh a k lla ri  ham,  latent  shakllari  ham   uchraydi. 
P aratire o id  b ez la r vazifasi salg in a b u z ilg a n d a  latent tetaniya paydo b o ‘ladi, bunda 
y u z  va  q o ‘l  m uskullariga  to la   b e ru v c h i  n erv   bosilgandagina  m azk u r  m uskullar 
tirish ad i.  T u g ‘m a  g ip o p a ra tireo z d a  b o la la rd a   suyak,  tish,  soch  o ‘sishi  buziladi, 
bilak, k o ‘k rak  qafasi, halqum  m u sk u llari v a  boshqa m uskullarning uzoq qisqarishi 
kuzatiladi.