O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Tiroksin  va  triyodtironin
  b io sin te z i  tirozin  am inokislotalarini  yodlash  yoMi 
bilan am alga oshiriladi. F ollikulalarda yodning miqdori qondagi konsentratsiyasidan 
3 0  b ara v ar k o ‘pdir, q alqonsim on b e z n in g  giperfuksiyasida bu nisbat yanada ortadi. 
Y o d n in g  follikulalar to m o n id an  y u tilish i faol transport asosida am alga oshiriladi. 
B e zd a y o d li  birikm alar: 
monoyodtirozin
 v a  
diyodtirozinlar
  sintez  qilinadi.  Ular 
f o llik u la   h u ja y ra ia rid a   tir e o g lo b u lin   b ila n   kom pleks  h o s il  q ilib ,  o y la b   shu 
follikulalarda saqlanishi m um kin. P roteazalar ta ’sirida gorm onlar gidrolizlanadi, ya’ni 
trio g lo b u lin   o q silid an   h alo s  boM adi  v a   shundan  keyin  qonga-triy o d tiro n in   va
164
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

C a   m n g  s u y a k  to 'q m M tg a  
tu s h ith im   kuch sy tiradi
50-rasm. Qalqonsimon, qalqonsimon oldi 
bezlari va ulaming vazifaiari.
tetrayodtironin yoki tiroksin ajralib c h iq a d i.  U lar qonga tushgandan s o ‘n g  p lazm a 
oqsillari  bilan  birikm a  hosil  qiladi,  bu   o q silla r  gorm onlam i  ta sh u v ch ilar  boMib 
hisoblanadüar. T o ‘qim aga kelganda bu  k o m p le k s parchalanib, erk in  faol tiroksin 
va triyo d tiro n in lar hosil b o la d i.
T iro k s in n in g   fao llig i  tr iy o d tiro n in   fa o llig id a n   b ir  n ec h a  m a ro ta b a   p ast. 
Triyodtironin effektining latent davri q isq a ro q  b o ‘ladi, shuning uchun u n in g  ta ’siri 
tezriv o jlan ad i.  B oshqatom oni, qon d ag i tiroksin m iqdori triyodtironin m iqdoridan 
taxm inan  2 0   b ara v ar  k o ‘p.  T iroksin  y o d siz la n tirish   natijasid a  tiriy o d tiro n in g a  
aylanishi  m um kin.  M ana  shunday  m a ’lu m o tlarg a  asoslanib,  sh u n d a y   x ulosaga 
kelish m um kin: qalqonsim on bezning aso siy  gorm oni bu triyodtironm dir, tiroksinni 
esa triyodtironinning o ‘tm ishdoshi  d e b   q a ra lsa   m aqsadga m uvofiq b o ‘ladi.
Q alqonsim on  b ez gorm onlarining  ta ’siri  organizm ning m e tab o litik   faolligini 
oshirishi  orqali  nam oyon  b o ‘ladi.  B u n d a  ham m a  turdagi  m o d d alar  alm ash in u v i 
(oqsil, y o g ‘  va uglevod) kuchayadi, bu esa energiya hosil b o ‘lishining k o ‘payishiga 
va asosiy alm ashinuvning ortishiga o lib  k elad i. Y osh bolalarda o ‘sish ja ra y o n i  va 
rivojlanish uchun b u n in g k attaah am iy ati bor. B undan tashqari, m iya to 'q im a sin in g  
rivojlanishi uchun kerak b o ‘Igan en e rg iy a  bilan  ham  ta ’m inlanadi, sh u n in g  u chun 
yosh  b o la la r d a   bu  g o rm o n la rn in g   y e tis h m a s lig i  ham   a q la n ,  h a m   jis m o n a n
165
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b ark a m o liig ig a putur yetadi (
kretinizm
). Barcha turdagi m oddalar alm ashinuvining 
fa o llash u v id a n  ham m a a ’zolar fao liy ati faollashadi. Issiqtik hosil b o ‘ lishi kuchadi, 
bu e s a  ta n a  haroratining ortishiga o lib  keladi.  Yurak  ishi tezlashadi  (taxikardiya, 
a rte rial  b o sim n in g   ortishi,  qon  m in u tlik   hajm ining k o ‘payishi).  O shqozon  ichak 
trak ti  fao liy ati  ham   stim ullanadi  (ish ta h an in g   ochilishi,  ichak  p eristaltikasining 
k u c h a y ish i,  sek reto r faoliyatning o rtish i).
K alsitoninyoki tireokalsitonin.
 Q o n d a g i kalsiy m iqdorini o zaytiradi.  U suyak 
tizîm iga, buyrak va ichakka ta’sir etib, paratgorm on ta’siriga qaram a-qarshi effektlar 
k o ‘r s a t a d i .  T ir e o k a ls ito n in   s u y a k   t o ‘q im a sid a   o s te o b la s tla r   f a o llig in i  va 
m in e ra liz a tsiy a  jarayonlarini te zla sh tira d i. Buyrak va ichaklarda kalsiyning qayta 
s o ‘rilish in i  sekinlashtirib,  fo sfa tla m in g   qayta  so ‘rilishini  esa  kuchaytiradi.  Bu 
ta ’s irla r o x ir-o q ib at gipokalsiyem iyaga o lib  keladi.
Q alq o n sim o n  b ezgorm onlari sekretsiyasi gipotalam usningtireoliberin gorm oni 
tom onidan idora etiladi. Tiroksin va triyodtironin sekretsiyasini insonda uzoq davom  
e tg a n   h is s iy   q o ‘z g ‘a !ish lar  h am   k u c h a y tira d i.  B undan  ta s h q a ri,  inson  ta n a  
h a ro ra tin in g  pasayishi ham bu  g o rm o n la r sekretsiyasini tezlashtiradi.
Q alq o n sim o n   b ez faoliyati su sa y g an d a  va kuchayganda  organizm   ahvolining 
o 'z g a ris h i.