O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Buyrak  usti  bezlarining  ichki  sekretsiyasi.
  Buyrak  usti  bezlari  p o ‘st!oq  va 
m a g ‘iz q av a tid a n  iborat,  u la r tu z ilish i  v a  vazifasi jihatidan tu rlicha b o ‘lgan  ichki 
sekretsiya b ezlaridir, bulardan ch iq ad ig a n  gorm onlar o ‘z t a ’siri jih a tid a n  ham  katta 
farq q ilad i.
B u y ra k   u sti  b e z la ri  p o ‘s t!o g ‘in in g   h u ja y ra la ri  g in e tik  jih a td a n   ep e te liy  
hu jay ralarig ay aq in  turadi. U lar uchta so h an i tashkil qiladi: tashqi-koptokchali soha, 
o ‘rta - tu ta m li  soha va ichki - t o ‘rli  soha.
K o p to k ch ali  sohalarda  m in e ralo k o rtik o id lar  sintezlanadi,  ulardan  eng  faoli 
ald o stero n d ir. T utam li sohada esa gluko k o rtik o id lar sintezlanadi. T urli sohada esa 
o z m iq d o rd a jin s iy  gorm onlar sintezlanadi.
Aldosteron
  b u y rak n in g   d ista l  k a n a lc h a la rid a   Na*  re a b so rb siy a sin i  va  b ir 
vaq tn in g  o ‘zid a kaliy ionlarini siy d ik  b ila n  k o ‘pch iq ib  ketishini kuchaytiradi.
B unday natriy-kaliy alm ashinuvining faollashuvi ter va so ‘lak bezlarida, ham da 
ic h ak la rd a ham  r o ‘y  beradi.  B u q o n  p la zm a sin in g  elektrolit tarkibini o ‘zgarishiga 
o lib   k eladi  (g ip em atriyem iya  v a   gipokaliy em iy a).  Bundan  tashqari,  N a+ ionlari 
yuzag a ch iq arg an , sust o sm om otik g ra d iy e n t  bo‘yicha qayta  suriladigan  suvning 
reabsorbsiyasi ham  ortadi. Bu esa qon-tom irlardaharakatlanuvchi qonning hajmini 
o sh ira d i  v a   b u n in g   n a tija sid a   a rte ria l  b o sim   ortadi.  Suv  q a y ta   s o ‘rilish in in g  
k u c h a y is h i  h is o b ig a  d iu re z  k a m a y a d i.  A ld o ste ro n n in g  s e k re ts iy a s i o rtg a n d a ,
168
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

organizm ning shishishga  m oyilligi  ortadi,  bu  esa  org an izm d a  natriy  va  suvning 
u s h la n ib   q o lin ish id a n   k e lib   c h iq a d i.  A ld o ste ro n   g o rm o n i  t a ’s ir id a   buyrak 
kanalchalarida N* ionlari  sekretsiyasi ham   kuchayadi, bu  e s a  u la m i  hujayralararo 
suyuqlikda konsentratsiyasining  p asay ish ig a  olib  keladi  v a   kislo ta-ish q o r  holati 
o ‘zgaradi (alkaloz).
A ldosteron gormon sekretsiy asin in g  pasayishi organizm dan natriy va suvning 
k o ‘p la b   c h iq ib   k e tis h ig a   s a b a b   b o ‘ la d i,  o ‘z  n a v b a t i d a   q o n - to m ir la r d a  
harakatlanayotgan  qon  hajm i  v a   a rte ria l  bosim   p asay a d i.  B u n d a y   h olatlarda 
o rg an iz m d a  sirkulyator  k ara x tlik   y u z a g a   keladi.  B u  v a q td a   q o n d a   kaliyning 
konsentratsiyasi  ortib  ketadi,  b u   e s a   y u rak   faoliyatining  tu r g ‘un  ishlashining 
buzilishiga olib keladi.  Bundan tash q ari, yurak aritm iyalari ham  kuzatiladi.
A ld o ste ro n   go rm o n   s e k re ts iy a s in i  id o ra   e tu v c h i  a s o s iy   o m il  bu   ren in - 
angioten zin -ald o stero n   tiz im in in g   fao liy atid ir.  A rterial  b o sim n in g   pasayishi, 
avtonom  nerv tizimi sim patik q ism in in g  q o ‘z g ‘alishiga o lib  k elad i, b u  esa buyrak 
qon-tom irlarining torayishi bilan tug ay d i.  B uyrakka k eluvchi qo n -to m irlard a qon 
m iqdorining ozayishi, y u kstaglom erulyar apparatdan renin ajra lib  chiqishi ortadi. 
R enin  p lazm adagi  ä-glo b u lin   a n g io te n z in g a   t a ’s ir  e tib ,  uni  a n g io te n z in g a   I 
aylantiradi.  Hosil  b o lg a n   an g io ten zin   I  keyin  angiotenzin  II  aylanadi,  bu  esa 
ald o ste ro n   sekretsiyasini  k u c h a y tira d i.  A ld o ste ro n n in g   h o sil  b o ‘lishi  qay tar 
bo g ‘ lanish mexanizmi b o ‘yicha h a m  ortishi mumkin. A gar q o n d a  giponatriyem iya 
va  giperkalsiyem iya  kuzatilsa,  se zilarli  darajada  b o lm a s a   h am   b u   gorm onning 
sekretsiyasi kortikotropin tom onidan ham  stim ullanadi.