O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Buyrak usti bezlarining mag ‘iz qavati.
  B u y ra k  usti bezlarining m ag‘ iz q a v a ti 
xromaffin hujayralardan tuzilgan, ular em briog en ezjih atd an  simpatik nerv tizim in in g  
hujayralariga yaqin turadi. Ular kaliy bix ro m at b ila n  b o ‘yalgandasarg‘ish jig a rra n g  
tusga  kiradi.  B unday  hujayra  faqat  b u y rak   usti  b ezlarining  m ag‘iz  q ism id a g in a  
em as, bundan tashqari aortada, uyqu a rte riy asin in g  b o ‘lingan jo y id a kichik ch a n o q  
sim patik  tugunlarining  hujayralari  o rasid a  v a   b a ’zi  sim patik  zanjirining  a y rim  
tugunlari orasida boMadi.
B uyrak usti b ezlarining m ag‘iz q avati a d re n a lin  va noradrenalin g o rm o n la rin i 
sintezlaydi.  G orm onal sekretsiyani 8 0  % i a d re n a lin   hissasiga to ‘g ‘ri  kelsa, 2 0  % i 
n oradrenalin  ulushiga  to ‘g ‘ri  keladi.  A d re n a lin   tirom in  hosilasidir,  tirom in  e s a  
buyraklarda tirozinning dekarboksillanishidan h o sil b o ‘ ladi. A drenalin buyrak usti
171
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b ezlarida  bevosita n o rad ren a lin d a n   sintezlanadi,  n oradrenalin  esa dimetillangan 
adrenalin bo‘lib, u n g ao ‘xshash ta ’sir etadi. Adrenalin va noradrenalin katexolaminlar 
d egan nom bilan b irlashtiriladi, chunki ular katexol hosilalaridir.
51-rasm. 
B u y ra k  u sti b e z i  m a g 'iz  qism i gorm onlari va u lam in g  vazifalari.
Bu  g o rm o n la rn in g   s e k re ts iy a s i  avtonom   n erv   tiz im in in g   sim patik  qism i 
q o ‘z g ‘alganda  keskin  o sh a d i.  Bu  gorm onlar  sim patik  n ervlarga  o ‘xshash  ta ’sir 
k o ‘rsatadi, farqi shundaki, g orm o n al efTekt uzoqroq davom  etadi va shundan bo ‘lsa 
k e ra k ,  b u   g o rm o n la rn i  y a n a   s im p a to m im e tik   a m in la r   d e b   ham   a ta y d ila r. 
Sim patom im etik am inlam i qo n  va to ‘qim alarda am inoksidaza fermenti parchalaydi.
Katexolam inlam ing e n g  m uhim  effektlaridan biri yurak faoliyatini stimullashidir. 
B undan  tashqari,  ichak  p e ris ta ltik a   va  sekretsiyasini  torm ozlaydi,  qorachiqni
172
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

k en g a y tirad i,  te rlash n i  k a m a y tira d i,  en e rg iy a  h o sil  b o ‘Jishini  va  katab o lizm  
jarayoniarini tezlashtiradi. A drenalin m io karddajoylashgan ä-adrenoretseptorlarga 
ta ’sir  etib,  buning  natijasid a  y u ra k d a   m usbat  in o tro p   va  xronotrop  effektlam i 
chaqiradi. N oradrenalin esa qon-tom irlardagi ä-ad ren o retsep to rlarg a ta ’sir etadi.
Shuning uchun, qon-tom irlam ing torayishi va q o n  to m ir periferik qarshiligining 
ortishi, asosan noradrenalin ta ’siridan yuzaga keladi.
52-rasm. 
B uyrak usti bezi p o ‘stlo q  q ism in in g  g o rm o n la ri v a  u lam in g  vazifalari.
A drenalin  rnoddalar  alm ashinuvi  in te n siv lig ig a  h am   ta ’sir  etadi,  m asalan , 
g likogenning parchalanishini  te z la tib , m u sk u llar v a  jig a r d a   glikogen  za x irasin i 
kam aytiradi, u insulinga qaram a-qarshi ta ’sir etadi. A drenalin ta’siridam uskullarda 
glikogenoliz kuchayadi, ayni vaqtda glikoliz ro‘y  beradi, pirouzum  va sut kislotalari 
oksidlanadi. Jigarda esa gliko g en d an  g lukoza h o sil b o ‘lib, q o n g a o ‘tadi, n a tija d a  
q o n d a   g lu k o z a   k o ‘p a y ib   k e ta d i  (a d r e n a lin   g ip e r g lik e m iy a s i) .  A d re n a lin
173
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

organizm ga y u b o rilg a n d a   skelet  m uskullarining  ish  qobiliy ati  ortadi,  adrenalin 
ta ’sirid a  re tse p to rla m in g ,  ju m la d a n   k o ‘z   to ‘r   p ard asi,  eshitish  va  vestibulyar 
ap paratining  q o ‘z g ‘alu v c h a n lig i  ortadi.  S hu  tufayli  o rganizm   tashqi  ta ’sirlam i 
yaxshiroq sezadi.
O rganizm ga noradren alin n in g  ta ’siri adrenalin ta ’siriga o ‘xshaydi, lekin u bilan 
batam om  b ir xil em as. A d re n alin  va noradrenalin b a ’zi v azifalarga qaram a-qarshi 
ta ’sir etishi  m um kin.  M asalan ,  adrenalin  odam da yurak  urishini  tezlashtiradi  va 
hom ilali bachadonni b o ‘shashtiradi, noradrenalin esa yurak urishini sekinlashtiradi 
va hom ilali b ac h ad o n n in g  qisqarishini kuchaytiradi.
O sh q o z o n   o s ti  b e z i.  O sh q o zo n   osti  b ez i  en d o k rin   faolligini  L angergans 
orolchalari ta ’m inlaydi. B u orolchada bir necha xil hujayralar bor:
1)  a  -  h u ja y ra lar g lu k a g o n  sintez qiladi;
2)  ß - hujayralar in su lin  ishlab chiqaradi;
3) 
y -
 hujayralar, so m atostatinni sinteziaydi, u insulin va glukagon gorm onlari 
sekretsiyasini  b o ‘g ‘ad i;
4)  G -  hujayralar, g astrin  hosil qiladi;
5)  RR  -   h u ja y ra la r  pan k reatik   polipeptid  ishlab  chiqaradi,  bu   gorm on  o ‘z 
navbatida x o lesisto to k in in n i  antogonisti  b o ‘lib hisoblanadi.
ß -  hujayralar o sh q o z o n   osti  bezi  Langergans  orolchasining 60 %   ini  tashkil 
qiladi. Ular insulin ishlab chiqaradi, u hamma turdagi m oddalar alm ashinuviga ta’sir 
etadi, lekin h am m adan ham  qo n  plazm asidagi glukoza m iqdorini pasaytiradi. Insu­
lin  (polipeptid)  k im y o v iy   y o ‘l  bilan  sintez qilingan.  Bu  organizm dan  tashqarida 
sintetikyo‘1 bilan olin g an  oqsildir. Turli hayvonlam i oshqozon osti bezidan olingan 
insulinlam ing tuzilishi, m olek u lasid a am inokislotalam ing joylashishiga qarab bir- 
biridan farq qiladi. Insulin m olekulasi ruh ushlam aydi, lekin u ruhni biriktira oladi, 
ayni  vaqtda  insulin  ta 's ir i  uzayadi  va kuchayadi.
Insulin ta ’sirida h u ja y ra m em branasining glukoza vaam inokislotalarga nisbatan 
o ‘tk azu v ch an lig i  k e s k in   o r ta d i  (20  m arotaba),  bu   e s a   o q silla r  b io sin tez i  va 
b io e n e r g e tik   j a r a y o n l a r n i n g   k u c h a y is h ig a   o lib   k e la d i.  B u n d a n   ta s h q a r i, 
g lu k o n e o g e n e z n i  t a ’ m in l o v c h i  f e r m e n tla r   f a o ll ig i  p a s a y g a n d a n   s o ‘n g , 
am inokislotalardan g lu k o z a hosil b o ‘Iishi torm ozlanadi, am inokislotalar esa oqsillar 
biosintezi uchun ish latilad i.
Insulin ta ’sirida o q silla r katabolizm i sekinlashadi, shu sababli oqsillam ing hosil 
b o ‘lish jaray o n lari u la m in g  parchalanishidan ustun b o ‘lib qoladi, bu hoi anabolik 
effektni ta’m inlaydi.  In su lin n in g  o qsil alm ashinuviga ta ’siri  b o ‘yicha som atotrop 
g o rm o n n in g   s in e rg is ti  b o * lib   h iso b la n a d i.  M a’lum   boM ishicha.  so m a to tro p  
g o r m o n n in g   o r g a n iz m   o ‘s is h i  v a   r iv o jla n is h ig a   t a ’s ir i,  q o n d a g i  in su lin  
konsentratsiyasi  y etarli  boM gandagina  o ‘z  effektini  beradi.  Insulinning  yogMar 
alm ashinuviga  ta ’siri  lip o g e n e z  jarayonlarining tezlashuvi  va  yo g ‘ni  depolarda 
t o ‘planishi orqali n am o y o n  b o ‘ladi.
Insulin ta ’sirid a g lu k o z a n in g  to ‘qim alar tom onidan utilizatsiyasi  va energetik 
m aqsadlarda foyd alan ish i  kuchayadi,  bu  vaqtda esa y o g ‘  kislotalarining  m a’lum 
qism i  energetik  m a q sa d la rd a   foydalanishdan  ozod  boMadi,  kelgusida  bu  yogMar
174
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

lipogenez  uchun  foydalaniladi.  Y a n a   q o (shim cha  m iq d o rd a g i  y o g 4  kisiotalari 
glukozadan jigarda sintezlanadi. Yog* depolarida esa insulin lipaza faolligini b o ‘g ‘adi 
va triglitseridlar hosil bo'lishini stim ullaydi.
Insulin sekretsiyasi yetarlicha bo* Im aganda qandli d iab etg a o lib  keladi. Bunda 
qon  p la zm a sid a  keskin  g lu k o z a  m iq d o ri  o rtib   k e ta d i,  h u ja y ra   ta sh q arisid ag i 
suyuqlikning  osm otik  bosim i  o rta d i,  b u   esa  to ‘q im a la m in g   degidratatsiyasiga 
(suvsizlanish)  ham da  chanqashiga  o lib   keladi.  G lukoza  «bo*sagsarasiga kirganligi uchun, giperglikem iyaningm a’Ium d arajasida, buyraklarda uning 
reabsorbsiyasi tormozlanadi, shundan s o 'n g  glukozouriya yuzag a chiqadi, G lukoza 
osm otik faol  birikm a  bo ‘lganligi  u chun  siydik  tarkibida  suv  k o ‘payib  ketadi, bu 
d iu rez n in g o rtish ig a o lib  keladi (po tiu riy a).  L ip o lizte zla sh ad i, n a tija d a ju d a  ko ‘p 
m iqdorda y o g ‘  kisiotalari  va k eto n  tanalari  hosil  b o 'la d i.  O q silla r katabolizm i  va 
energiya yetishm asligi asteniyaga v a  ta n a vaznining kam ayishiga o lib  keladi.
Q onda insulin miqdorining keskin ortib ketishi, darhol gipoglikem iya chaqiradi, 
bu holat insonni hushidan k etishiga o lib  kelishi m um kin (gipoglikem ik kom a).
Insulin  sekretsiyasi  qaytar  b o g ‘lanish  tarzi  asosida  idora  etilad i,  y a ’ni  qon 
plazm asidagi  glukoza  k o n se n tra tsiy asig a  b o g 'liq   boMadi.  Q o n d a   giukozaning 
ko*payib ketishi,  insulin sekretsiyasini tezlashtiradi, g ip o g lik em iy a sharoitida esa 
aksincha  insulin  sekretsiyasi to rm o z lan a d i.  Q onda  am ino k islo talar ko'payganda 
ham ,  m a ’lum  d arajad a  insulin  se k re tsiy a si  ortadi.  Insulin  q o n g a  chiqishining 
ko'payishi ayrim gastrointestinal gorm onlar ta ’sirida ortadi (xolesistokinin, sekretin). 
B undan tashqari, adashgan  n ervni  stim ullanganda  insulin  sekretsiyasi  ortadi.
a  -  hujayralar, L angergans o ro lch a sin in g  taxm inan 25 %  ini tashkil qiladi va u 
glukagon  gorm onini  ishlab  c h iq arad i.  Bu  gorm onning  ta ’sirid a  gipergilikem iya 
y u z a g a   k e la d i.  Bu  e ffe k t  a s o s id a   j i g a r d a   g lik o g e n n in g   p a r c h a la n is h i  va 
glukoneogenezjarayonlariningstim ulyatsiyasi yotadi. G lukagon y o g ‘lam i depodan 
chiqishini tezlashtiradi. Shundan k o ‘rin ib tu rib d ik i, glukagon organizm da insulinga 
qaram a-qarshi ta’sir etadi. B undan tashqari, b ir necha gorm onlar borki, ular o ‘zining 
ta ’sir  etish  xarakteriga  ko‘ra  insu lin n in g   antogonisti  b o 1 lib  hisoblanadi.  U iam i 
organizm ga  yuborilganda  g ip e rg lik e m iy a   kelib   chiqadi.  B un d ay   gorm onlarga 
kortikotropin, som atotropin, glukokortikoidlar, adrenalin v a tiro k sin  kiradi.