O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

gipotonik
) eritmaga solib q o ‘yitsa, eritrotsit shishib, yorilib ketishi 
mumkin.
Onkotik bosim.
  O sm otik bosimni qon p la z m a sid a  erigan tuzlargina emas, b alk i 
koloidlar plazma oqsillari ham vujudga keltiradi. P lazm a oqsillari hosil qilgan osm otik 
bosim onkotik bosim  deyiladi.
Qon plazm asi oqsillarining miqdori 7 - 8 %  g a  te n g  b o ‘ lib, plazmada erigan tu z la r
189
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m iqdoridan deyarli  10  b a ra v a r ortiq b o 1 Isa ham , u la r hosil qiladigan onkotik bosim  
plazm a osm otik b o sim n in g  (7 ,6 -8 ,1   a tm )atig i 1/200 q ism in ñ y a ’ni 0 ,0 3 -0 ,0 4  atm 
(2 5 -3 0   mm,  sim o b   u st.  )n i  ta sh k il  q ilad i.  B uning  sababi  shuki,  o q sillam in g  
m oIek u lalariju d ay irik b o ‘lib, plazm adagi kristolloidlam ingm olekulalariganisbatan 
bir necha baravar kam .
Q onda album inlar m iq d o ri eng k o ‘p. U ning hajm i globulin va fibrinogennikiga 
nisbatan kíchik. Shuning uchun, qon plazmasining onkotik bosim i 80%  ni albuminlar 
hosil qiladi. Q on p la zm a si o n kotik bosim ining m iqdori k ichik b o iis h ig a  qaram ay, 
qon  bilan to ‘qim a  o ra sid a   suv  alm ashinuvida aham iyati  kattadir.  O nkotik bosim  
filtratsiya h o d isa la rig a to ‘qim alararo  suyuqlik, lim fa, siydik hosil b o ‘lishi, ichakda 
suv  s o ‘rilish ig a  a s o sla n g a n   flz io lo g ik  ja ra y o n la rg a   t a ’sir  qiladi.  O d atd a  qon 
plazm asidagi y u q o ri m o lek u lali oqsillar, k ap illarlam in g  endotelial devoridan o ‘ta 
olmaydi. Oqsil m olekulalari qon-tom irlari  ichida qolib, qonda b ir qadar suv ushlab 
turadi. Q on o qsillari q o n  v a  to ‘qim alardagi  suvni nisbiy doim iy m iqdorda saqlab 
turadi.
Q onda oqsil m iqdori kam ayganda shish vujudga keladi, chunki qon-tom irlarda 
ushlab turuvchi om il (o q sil) kam ayganligi tufayli suv to 'q im a g a  chiqib ketadi.
Qon  vodorod ionlarining konsentratsiyasi va PH boshqarilishi.
  Q o n n in g  
vodorod (H +)  va  g id ro k sil  (OH )  ionlari  konsentratsiyasiga b o g ‘liq b o ‘lgan  aktiv 
reaksiyasi g ‘oyat m uhim  b io lo g ik  aham iyatga ega, chunki alm ashinuv jarayonlari 
m uayyan reaksiyadagina no rm al o ‘tadi.
Q on kuchsiz ishqoriy reaksiyaga ega. A rterial qonning PH -  7,4 ga teng. V enoz 
qonda  C 0 2  k o ‘p   b o ‘lgani  u chun  uning aktiv  reaksiya  k o ‘rsatkichi  7,35  ga  teng. 
H ujayra ichida PH  b iro z  p a st b o ‘lib 7 -7 ,2  g a teng. B u hujayralar m etabolizm iga va 
ularda m odda alm ashinuvi n atijasida kislotali m ahsulotlari hosil boMishiga bo g ‘liq. 
Homilada va yangi tu g ‘ilgan bolada qon plazmasining PH kislotali tomonga so ‘rilgan 
b o ‘ladi.  5  o ylik  h o m ila d a   a tsid o z   b o ‘ladi.  A ralash  qonniki  esa  7,33  ga  teng. 
T u g ‘ilgandan s o ‘n g  d astla b k i so atlard a va birinchi sutkada atsidoz pasaya boradi. 
3 - 5  sutkada esa k a tta la m ik id a y  b o ‘lib qoladi.
O rganizm da q o n n in g  ak tiv  reaksiyasi  nisbatan doim iy b ir darajada turadi, bu 
esa  p lazm an in g   va  e r itro ts itla rn in g   b u fe r  x o ssa larig a ,  shuningdek,  ch iq aru v  
organlarining  fao liy atig a  b o g ‘liq.  K atta  yoshdagi  odam larda  qonning  PH  7 ,3 5 -  
7,40 atrofida b o ‘Iadi. Q o n n in g  PH  0,1 - 0 ,2  g a uzoq v aq t o ‘zgarsa, o g ‘ ir asoratlarga 
olib keladi, hatto organizm  h alok b o ‘Iishi mumkin.
M oddalar alm ash in u v id a  q onga doim o C 0 2, sut kislotasi  va boshqa m oddalar 
alm ashinuvining o x irg i m ahsulotlari, kislotali m o d d alar tushib turadi  va vodorod 
ionlari konsentratsiyasi d o im o  o ‘zgarib turadi. Q onning aktiv reaksiyasini nisbatan 
doim iy holda ushlab tu rish   uchun  b ir n echa bufer sistem alar mavjud.