O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Qon plazmasining oqsillari.
  Q o n   p la z m a s i  o q s illa rin in g  a h a m iy a ti  x ilm a- 
xildir.
1.  Q onning  o n kotik  bosim ini  hosil  q ila d i.  Q on  va  to ‘q im alar  o rasid ag i  suv 
almashinuvini ta ’m inlaydi.
2.  O q s itla r  b u fe r  x o ssa sig a  eg a  b o i g a n i   u ch u n   q o n n in g   k is lo ta   is h q o r 
m uvozanatini sa q lab  turadi.
3.  O q s illa r   q o n   p ia z m a sin in g   m u a y y a n   d a r a ja d a   y o p is h q o q   b o 'lis h in i 
ta ’minlaydi, bu esa arterial bosimni m a’Ium d arajad a ushlab turish uchun aham iyati i.
4.  Q on plazm asi oqsillari eritrotsitlam ing c h o ‘kishiga to 'sq in lik  qiladi.
5.  Plazm a oqsillari qon ivishida aham iyati k atta (fibrinogen).
6.  Q on  plazm asin in g   oqsillari  yuq u m li  k a sallik lar  bilan  o g ‘rim aslik,  y a ’ni 
im m unitetning m uhim  faktori hisoblanadi (globulinlar).
7.  Qon plazm asining oqsillari garm onlar, m ineral moddalar, lipidiar va xolesterin 
singari m o ddalam i tashishda aham iyati k atta.
8.  T o ‘q im a o qsillari uchun rezerv hiso b lan ad i.
9.  K re ato r  b o g 'la r   h osil  q ilish d a  is h tiro k   e ta d i.  T o ‘q im a la m in g   g e n e tik  
apparatiga  ta ’sir  etadi  va  ulam ing  o 'sish in i,  rivojlanishini,  d ifferensirovkasi  va 
organizm tuzilishini ta ’minlaydi.
Q on p lazm asida b ir necha o‘n turli o q silla r bor, ular album inlar, g lo b u lin lar va 
flbrinogenlardan iborat.
Albuminlar
  b arc h a oqsjjlam ing  60% n i  ta sh k il  qiladi.  H arakatchanligi  yuq o ri 
(70000 mol. o g ‘ir!igi), qonning onkotik bosim in in g  80%  ni tashkil qildi. Q o n d a h a r 
xil m oddalam i tash ish d a (xolesterin, y o g ‘  k islo talari, bilirubin,  o ‘t k islo ta tu z lari, 
o g ‘ir m etall tu z lari,  d o riv o r preparatlar -  a n tib io tik   va  sulfanil  am idlar)  ishtirok 
etadi. A lbum inlar jig a rd a  hosil boMadi.
Globulinlar
 b ir necha fraksiyalardan iborat: a , p ,y .y - g l o b u l i n l a r  organizm ni 
viruslar, bakteriyalar va ulam ing toksinlaridan saqlashda m uhim  aham iyatga egadir. 
B u n in g   b o isi  s h u k i,  q o n d ag i  a n tite lo la r   d e b   a ta lu v c h i  m o d d a la r  a s o s a n   a
187
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

g lo b u lin lard an  iborat. ä  g lo b u lin lar kasal organizm ga yuborilganda uning yuqum li 
kasalliklarga qarshi chidam liligini oshiradi. So‘ngi vaqtdaqon plazm asida ahamiyati 
k a tta  o q silla r kom pleksi p ro p erd in  topildi.
á  -   g lo b u lin la r  k a rb o n su v   p ro s ta tik   gruppa  tutgan  o q sil  g lik o p ro te in d ir. 
P lazm ad a a y lan ib y u rg an  g lu k o zan in g  60% ni glikoproteinlartarkibida b o ‘ladi. Bu 
o q s illa r,  g o rm o n ,  v itam in,  m ik ro e le m e n t  va  lip ld lam i  tash iy d i.  E ritro p o etin , 
plazm inogen v a  protrom binlar á g lobulin turkum iga kiradi.
ä   -  g lo b u lin lar  fosfoiipid,  x o lesterin ,  steroid  garm oni  va  m etall  kationlarini 
ta sh ish d a   ishtirok  etadi.  B u  o q sil  turkum iga tem im i tashib  yuruvchi  transferrin, 
shun in g d ek , qo n  ivishida q atn ash u v ch i plazm a faktorlari kiradi.
ä  -  g lo b u lin lar (JgA ,  Jg G ,  Jg M ,  Jg D   va JgE)  im m unoglobulinlardan  tashkil 
to p g a n .  O rg an izm n i  virus  v a   b ak teriy alard an   him oya  q ilad i.  Q onning  á  va  ä 
agglyutininlari ä  - globulin turk u m ig a kiradi.
G lo b u lin lar jig ard a, suyak kum igida, taloqda va limfa tugunlarida hosil b o' ladi.
Fibrinogen
- q o n  ivishida q atnashuvchi plazm aning I om ili. T rom bin ta ’sirida 
u erim ay d ig an   fibringa  aylanadi v a  q o n   laxtasini  hosil q ilishda ishtirok etadi. F i­
b rin o g en  jig a rd a  sintezlanadi.
O q sil  va  lip o p ro te in la r  q o n g a   tush g an   dorivor  m od d alam i  b iriktirib  olish 
x o ssa sig a  ega.  B iriktirib  olin g an   d o riv o r  m oddalar  faolligini  y o ‘qotadi  va  shu 
m o d d a n in g   q o n d a g i  d e p o s in i  h o sil  q ila d i.  Q on  ta rk ib id a   d o riv o r  m o d d a la r 
konsentratsiyasi ozayganda, u o q sild an  ajraladi va faol holatga o ‘tadi. O rganizm ga 
b ir v aq tn in g  o ‘zida b ir necha farm ak o lo g ik  m oddalar yuborayotganda yuqoridagi 
h o la tn i  h is o b g a   o lish   z a ru r.  O rg a n iz m g a   yuborilgan  key in g i  p re p a ra t  o ld in  
y u b o rilg a n  d o riv o r m oddani b irik k a n   holatdan siqib chiqarishi va uning qondagi 
faol h o latini kuchaytirib y uborishi m um kin.
P la z m a n in g   o rg an ik   ta rk ib ig a   o q s il  b o ‘lm agan  a z o t  sa q lo v ch i  m o d d a lar 
(am in o k islo talar, polipeptidlar, m ochevina, siydik kislotasi, kreatin, am m iak) ham 
k irad i. O qsil boMmagan az o t sa q lo v ch i m oddalar qoldiq azot d eb  ataladi va uning 
um um iy  m iqdori  1 1-15  mmol/1  (3 0 -4 0 m g % )  ni  tashkil  qiladi.  B uyrak  faoliyati 
b u zilg a n d a  b u  m o ddalar m iqdori q o n d a  ortib  ketadi.
P laz m an in g  tarkibida, shun in g d ek , az o t saqlam aydigan organik m oddalar ham 
m avjud: g lukoza 4 ,4 -6 ,6  mmol/1 ( 8 0 -1 2 0  mg%), neytral yogMar, lipidiar, gidrolitik 
ferm entlar, proferm entlar, q o n  ivishi va fibrinolizda ishtirok etuvchi ferm entlar.
P lazm aning anorganik tarkibi 0 ,9 -1 %  ni tashkil qiladi. Bu m oddalarga N a+, Ca2+, 
K+, M g2* kationlari va CI', H P 0 2"4, H C O } anionlari kiradi. Bu ionlar organizm  barcha 
h u ja y ra lari,  xususan,  k o ‘z g ‘alu v ch a n   hujayralar  faoliyatini  ta ’m inlaydi,  osm otik 
bo sim n i yaratad i va rN  ni b o sh q a rib  turadi.
P la z m a d a  doim o barcha v ita m in lar, m ikroelem entlar, m odda alm ashinuvining 
o raliq  m o d d a lari (sut va p iro v in o g rad  kislotalari) m avjud.
Qonning fizikva kimyoviy xossalarL