O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Qonning rangi.
  E ritro tsitlar ta rk ib id ag i gem oglobin q onga  qizil  rang beradi. 
A rterial qon o ksigem oglobinga b o y  b o ‘lganligitufayli och qizil rangga ega. V enoz 
qo n  e s a  q aytalangan va o k sid lan g a n  g em oglobinlar hisobiga to ‘q qizil rangga ega.
188
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Qondagi gem oglobin to ‘qimaga qancha k o ‘p  k islorodni bersa, venoz qon shunchalik 
to ‘qroq rangga ega b o 'la d i.
Qonning solishtirma og ‘irligi
 1.058 dan  1.0 6 2  gacha kattalikdabo'lib, tarkibidagi 
eritrotsitlar m iqdoriga b o g liq . Plazm aning so lish tirm a  o g 'irlig i tarkibidagi o q silla r 
m iqdoriga b o g ‘liq b o ‘lib  1.025 - 1 . 0 3 4  ga teng.
Qonning yopishqoqligi.
  Qonning y o p ish q o q lig i  suvga nisbatan an iq lan g a n d a 
4 ,5 -5 ,0  g a teng. Q o n n in g  yopishqoqligi, a so san , u n in g  tarkibidagi eritrotsitlar v a  
qism an p lazm a o q sillari m iqdoriga b o g ‘liq.  V e n o z  q o n n in g  yopishqoqligi a rte ria l 
qonnikidan y u q oriroq b o ‘ladi, bunga sabab v e n o z  q o n d a  eritrotsitlar C 0 2 saq lash i 
va  diam etri  b iro z   k a tta   boM ishidadir.  D e p o d a n   e ritro ts itla m in g   chiqishi  q o n  
yopishqoqligini o rttiradi. Plazmaning y o pishqoqligi  1.  8 -  2 .2  dan ortmaydi. O d am  
oqsilni k o ‘p  iste’mol qilganda plazmaning, b in o b a rin  qonning, yopishqoqligi o rtish i 
mumkin.
Qonning osmotik bosimi.
  O sm otik bosim   d e b ,  y arim  o ‘tkazgich  parda o rq ali 
suyuq  eritm a d a n   q u y u q   eritm aga  e r itu v c h in in g   (q o n   uchun  suvni)  o ‘tis h in i 
ta’minlovchi kuch tushuniladi. Qonning osm otik bosim i krioskopik u su ld a -m u z la sh  
nuqtasini (depressiyasini) aniqlash orqali a m a lg a  o sh irila d i. Qonning d epressiyasi
0 .5 6 - 0 .5 8 °C g a te n g . M olyar(eritm ada II, suvda  lg ra m m  m olekularm o d d aerig an ) 
eritm aning depressiyasi  1.  86°C ga teng.  K lap e y ro n  tenglam asi yordam ida o d a m  
qoni osm otik bosim i 7 . 6  atm. ga teng ekanligini an iq lash  mumkin.
Qonning osm otik bosim i unda erigan m ayda m olekulali moddalam ing m iqdoriga 
bo g ‘liq.  Q on  osm o tik   bosim ining 60%   qism i  N a S l  hisobiga  hosil  b o ‘ladi.  Q o n , 
limfa, to ‘qim a suyuqligi  va to ‘qim alarda o sm o tik  b o sim  deyarli b ir xil  b o ‘ladi v a  
o ‘zgarm aydi. Q onga k o ‘p  m iqdorda tu z va su v  tu sh g a n d a  ham osm otik b o sim n in g  
kattaligi kam  o 'z g a ra d i. Q onga tushgan o rtiq c h a  su v  b u y rak  orqali tezda c h iq a rib  
yuboriladi,  b ir  qism i  to ‘qim a  va  hujayraga  o ‘tk a z ila d i,  natijada  osm otik  b o sim  
dastlabki  holatga  q aytadi.  Agar qonda tu z  m iq d o ri  o rtsa,  to ‘qim adan  suv q o n g a  
o ‘tadi,  buyrak  o rq ali  tu zlam i  ch iq arib   y u b o rilis h i  kuchayadi.  O qsil,  y o g '  v a  
karbonsuvlam ing  hazm   tizim idan  qon  v a   lim fa g a  surilish i,  shuningdek,  h u ja y ra 
metabolizmida hosil boMgan mayda molekulali m od d alam in g  qonga tushishi osm otik 
bosimni m a’lum d arajada o ‘zgartirishi m um kin.
O sm otik bosim n in g   qondagi  doim iyligi  sa q la n ish i  hujayralar hayot  faoliyati 
uchun  katta aham iyatga  ega.  O sm otik  bosim   n is b iy  tu rg ‘unligidagina  h u ja y ra la r 
faoliyat k o ‘rsata o la d ila r. Agar eritrotsit q o n n in g   o sm o tik  bosim iga teng boM gan 
osm otik  b o sim g a  e g a   (
izotonik
)  e ritm a g a   s o lib   q o ‘y ils a ,  unda  hech  q a n d a y  
o ‘zgarish sodir b o ‘Imaydi. Osmotik bosim i q o n n ik id a n  yuqori boMgan (
gipertonik
) 
eritm aga  solib  q o ‘y ilsa,  eritrotsit  b u jm ayib  q o la d i.  A ksincha,  osm otik  b o sim i 
qonnikidan past (