O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Bazofiltar,  semiz  hujayralar.
  B azofillar  1877-yili  P.  Erlix  tom onidan  k a sh f 
q ilin g a n .  B a z o filla r  ik k i  tu r g a   boM inadi:  p e rife rik   q o n d a   ay la n ib   y u ru v ch i 
g ra a u lo tsitla r- B azofillar va to ‘qim alarda joylashgan to‘qim a Bazofillari yoki semiz 
hujayralar. BazofiUaming funksiyasi uning tarkibidagi m oddalarga bog‘liq. Bulardan 
biri gistam indir, u  qon-tom irlam i kengaytiradi. Bazofil tarkibida qon ivishiga qarshi 
m o d d a   geparin,  h am d a   q o n -to m ir  o ‘tkazuvchanligini  o ‘zgartiruvchi  gialuron 
kislotalari  m avjud.  S h u n in g d ek  bazofil tarkibida trom botsitlam i  faollashtiruvchi 
om il, trom botsitlam i ag ré g at holatini ta ’m inlovchi -  trom boksan, araxidin kislotasi 
mahsullari leykotriyen v a  prostoglandinlar bor. Bazofillar allergik reaksiyalar paytida 
k a tta   a h a m iy a t  k a s b   e ta d i.  A n tig e n -a n tite lo   k o m p le k si  t a ’sirid a   B a z o filla r 
parchalanadi va u n in g  ta rk ib id ag i  biologik 
aktiv
 m oddalar qonga tushadi.
L ey k o z  k asallig id a,  stre s s   p a y tid a   bazofillar  m iqdori  o rtadi,  y a llig ‘lanish 
kasalligida ham qism an o rtishi kuzatiladi.
Eozinofillar
  q o n -to m irla rd a b ir necha  soatgina  boMadi,  undan  so ‘ng  qondan 
to ‘q im alarga o ‘tib  k etadi  v a  u  y erd ap arch alan ad i.  E ozinofillar fagotsitoz mahsu! 
xossasiga ega. E ozinofillar to ‘q im alam ing gistamin saqlovchi -  m e’da va ingichka 
ichakning shilliq va shilliq osti qavatlarida, o ‘pkadayig‘iladi. Eozinofillar gistaminni 
qam rab olib gistam inaza ferm entlari yordam ida parchalaydi. E ozinofillar tarkibida 
bazofillardan gistam inning ajra lib  chiqishini torm ozlovchi omil ham bor.
G elm intlarga qarshi e o z in o filla r sitotoksik effektni am alga oshiradi. G elm intlar 
lichinkasi organizm ga tushsa, eozinofillar ungayaqinlashib parchalanadi, tarkibidagi 
o q silla r  va  ferm en tlarin i  (m a sa la n   peroksidazalar)  sh u   lichinka  ustiga  ajra tib  
chiqaradi, natijada lichinkani h alo k  qiladi.
A llergik  kasallik lard a  e o z in o filla r  miqdori  keskin  ortib  ketadi.  Bunga  sabab 
allerg ik   kasallik lard a  B a zofiU am ing  degragunulyatsiyasi  natijasida  anafilaktik 
xem otaksik  om ilning  q o n g a   k o ‘p   m iqdorda  ajralishidir.  U lam i  y o ‘qotish  uchun 
eozinofillam ingjalb qilinishidir. Eozinofillar fagotsitoz qilish va faolsizlantirish orqali 
b az o filla m in g a jra tg a n  m od d alarid an  qonni «tozalaydi».
E o zinofillar ta rk ib id a  kallik rein   -  kinin  sistem ani  aktivlovchi  kation  oqsillar 
saqlanadi.  K ation oq sillar q o n -to m ir endoteliylariga yem iriluvchi ta ’sir k o 'rsa tib , 
yurak qon-tom ir tizim i k asalliklarida ham  ahamiyatli degan fikrlar mavjud.
Ayrim  og‘ ir kechuvchi yuqum li kasalliklarda eozinofillar miqdori keskin kam ay ib 
ketadi.
Monotsitlar
 -  q o n -to m irla rd a  7 0  soatgacha aylanib  yuradi,  so ‘ngra  u yerdan 
ch iq ib  to ‘q im a (g istio tsitlar) m akrofagiga aylanadi. K islotali m uhitda m onotsitlar 
m ikrobiam i fagotsitoz q ilish x ossasiga ega, bu paytda neytrofillar faolligi susayadi. 
H alok b o ‘ Igan leykotsitlar v a  ja ro h a tla n g an  to‘qim alam i m onotsitlar fagotsit qilib
198
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

yalligMangan sohani tozalaydilar. M onotsitlar kom plem ent tizim i tarkibiy qism ining 
ayrim larini sintezlaydi. A ktiv m o n o tsitlar va m akrofaglar sitotoksinlar, interleykin 
(IL   -  1),  o ‘sm alam i  nek ro z  q ilu v ch i  om il,  in te rfe ro n la m i  sintezlash  natijasida 
0
‘smaga, viruslarga, mikroorganizmlarga va parazitlarga qarshi immunitet hosil qiladi, 
gem opoezning boshqarilishida ishtirok etadi. M onotsitlar qo n  ivishini (trom boksan, 
trom boplastinlar) ham da fibrinolizni kuchaytiradigan (plazm inogen aktivatorlari) 
om illam i ishlab chiqaradi.