O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Trombotsiilar.
  T ro m b o tsitlar yoki qon plastinkalari, suyak k o ‘m igining gigant 
hujayralari-m egakariotsitlardan hosil b o ‘ladi. Trom botsitlar yumaloq yoki birozoval 
yassi shaklga ega, u lam ing diam etri 2 - 5  m km  ga teng. T rom botsitlar yadrosiz, lekin 
ularda (200ga y a q in ) g ran u la lar m avjud. Q on-tom ir endoteliysidan boshqa yuzaga 
tekkanda tro m b o tsitla r faollashadi, tro m b o tsit diam etridan 5 -1 0  m arta katta  10 ga 
yaqin o ‘sim ta hosil b o ‘ladi. Bu o ‘sim talar qon oqishini to ‘xtatishda katta ahamiyatga 
ega. O dam larqonidagi trom botsitlar miqdori 180-320x1 O’/I yoki  1 mkl qonda  180000
-  320000 ni tashkil qiladi. T rom botsitlar qondagi m iqdoriningortishi 
trombotsitoz
, 
kam ayishi  esa 
trombotsitopeniya
  deb atala d i.
T ro m b o tsitlar  qu y id ag i  fu nksiyalam i  bajaradi:  angiotrofika  -   qon-tom irlar 
epitelisini o ziq lan tirish ; trom botsitar trom b hosil m ahsul; qon ivishi va fibrinolizda 
ishtirok etish, ja ro h a tla n g a n  qon-tom irlarini toraytirish.
Trom botsitlam ing asosiy funksiyasi 
gemostazda
 ishtirok etishidir. T rom botsitlar 
h a r  xil  y o t  y u z a g a   (
adgeziya
)  h am d a   b ir-b iri  bilan  yopishish  (
agregatsiya
) 
xossalariga ega. T ro m b o tsitlar bir qator biologik aktiv m oddalam i ishlab chiqaradi, 
bularga trom botsitar om il d eb ataluvchi, qon ivishida qatnashuvchi m oddalar kiradi. 
Trom botsitar fakto rlar P (lotincha platelet - plastinka) harfi va arab raqamlari (P |5 P2 
va  b . )  bilan  b elg ila n ad i.  B ulardan  ah am iyatlilari  P^yoki 
tromboplastin,
  hujayra 
m em branasining  b ir  parch asi;  P4 yoki 
antigeparin  omili;
  P jy o k i 
trombotsitar 
fibrinogeni;
  P6 y o k i  (ak to m io zin g a o \\s h a s h )  
trombastenin oqsili\
  P |0 yoki  q
on- 
tomirni toraytiruvchi omil-serotonin,
 P ,, y o k i 
tromboksan
 hujayra m em branasida 
(jumladan, trom botsitlar m em branasida ham ) tromboksansintetaza fermenti ta ’sirida 
araxidin k islo tasid an   sintezlanadi  va A T F  bilan  kom pleks hosil qilib qon  ivishida 
ishtirok etadi.
T ro m b o tsitlar  y u za sid a  retsep to r  v azifasini  o 'to v ch i  glikoprotein  tuzilm alar
200
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m avjud. U lam ing bir qism i «berk holat»da b o ‘!adi va trom botsitlar AD F, adrenalin, 
kollagen, m ikrofibrillari ta ’sirida aktivlashganda ochiladi.
T rom botsitlar organizm ni y o t agentlardan h im oya q ilish d a ham  ishtirok etadi. 
U lar  fagotsitar  aktivlikka  ega,  Jg G   saqlaydi,  ayrim   b a k teriy alar  m em branasini 
parchalovchi lizotsim va â- lizinlar m anbayidir. B undan tash q ari, trom botsitlarda O
-   lim fotsitlam i  T   va  B  -   lim fotsitlarga  aylan tim v ch i  p e p tid   om il  topilgan.  Bu 
b irikm alar trom botsitlar  aktivlashgan  paytda  q o n g a  ch iq arib   yuboriladi  va  qon- 
tom irlarjarohatlanganda organizm ni patogen m ikroorganizm lardan him oyalaydi.
Q isq a  va  davom li  t a ’sir  q ilu v c h i 
trombotsitopoetinlar
  tro m b o tsito p o ez n i 
boshqarib  turadilar.  U lar  suyak  k o ‘m igida,  taloqda, jig a r d a   h osil  b o ‘ladi.  Q isqa 
ta ’sir  qiluvchi 
trombotsitopoetinlar
  qon  plastin k alarin in g   m egakardiotsitlardan 
a jra lib   ch iq ish in i  va  q o n g a  tu sh ish in i  te z la s h tira d i; 
davomli  ta'sir  qiluvchi 
trombotsitopoetinlar
 suyak ko‘m igi gigant hujayralariningyetuk m egakariotsitlarga 
o ‘tishini ta ’minlaydi.  T rom botsitopoetinlar ak tiv lig ig a IL  -  6  va IL -   11  bevosita 
ta ’sir qiladi. T rom botsitlam in g y ash ash d av o m iy lig i 5 -1 1   kundir. M akrofagtizim i 
hujayralarida qon plastinkalari parchalanadi.
G e m o s ta z  tizim i. Q on-tom irlarda qon, suyuq h o la td a  h ara k atd a b o ‘iadi. Q on- 
tom irlar jarohatlanganda uning b ir butunligi buziladi, n atija d a qon iviydi. Bu holatni 
organizm ning