O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Qon-tomir trombotsitar gemostaz.
  B u   m exanizm   yordam ida  m ayda-diam etri 
100 m km  g ac h a b o ‘lgan tom irlardan q o n  k etish i to ‘xtaydi. T o m ir ja ro h a tla n g a n d a  
dastlab unda reflektor spazm so d ir b o ‘ladi,  s o ‘n g ra spazm  holati tro m b o tsitla r va 
jarohat natijasida parchalangan to ‘qim alard an  ajralgan qon-tom irlam i toraytiruvchi 
m oddalar (serotonin, noroadrenalin, a d r e n a lin ) tom onidan ushlab turiladi.
Jaro h at  so h a sid a  q on-tom im ing  ich k i  y u za si  zaryadi  m an fly d an   m usb atg a 
aylanadi.  T rom botsitlarda  saqlanuvchi  m a x su s  oqsil  -   V illebrand  faktori  (F W ) 
trom botsitlar adgeziyasini keltirib ch iq arad i. F W  ning uchta aktiv m ark azi b o ‘lib, 
shundan  ikkitasi  trom botsit retsep to ri  b ila n ,  bittasi  esa ja ro h a t n atija sid a  ochilib 
qolgan qon-tom im ing subendoteliy retseptori bilan bogManadi va trom botsit ja ro h a t 
yuzasiga «osilib»  qoladi.
A dgeziya bilan b ir vaqtda tro m b o tsitla r agregatsiyasi so d ir b o ‘lad i, trom botsit 
va plazm a tarkibidagi oqsil -  fibrinogen y ordam ida trom botsitar tro m b  hosil b o'lad i.
A dgeziya va adregaziyada «integrinlan> nom li oqsillar m ajm uasining aham iyati 
kattadir. U lar trom botsitlam ing bir-biri, shuningdek, tom im ing ja ro h atlan g an  yuzasi
203
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b ilan  y opishishini  ta ’m inlaydilar.  T rom botsitlar agregatsiyasi  qaytm as  va qaytar 
b o ‘lishi m um kin.
A d g ez iy a va agregatsiyaga u ch ra g an  trom botsitlar A D F, adrenalin, noradrena- 
lin, R4 -  faktor, trom boksan - A 2(T x A 2 ) lam i ishlab chiqaradi va u la r agregatsiyani 
q ay tm as  holatga  o ‘tkazadi.  T ro m b o tsita r  faktorlam ing  ajralib  chiqishi  bilan  bir 
v a q td a   ag regatsiyani  y an a  h a m   kuchaytiruvchi  ham da  fibrin  ip chalarini  hosil 
q ilu v ch i trom bin hosil b o ‘ladi.
T ro m b o s te n in   ta ’s irid a   tr o m b o ts itla r  zichlashishadi,  tr o m b o ts ita r   tro m b  
k ic h ra y ad i,  qattiqlashadi,  y a ’n i 
retraksiya
  sodir  boMadi.  N atijad a  kichkina  qon 
to m irlard an  qon ketishi 2 - 3  m in u td a to ‘xtaydi.
Q o n -to m ir  tro m b o tsita r  g e m o s ta z d a   araxidin  k islo ta la rin in g   h o sila la ri  -  
p ro sto g la n d in  I2 (Pg I2 ) yoki p ro sto tsik lin  va T x 
A2
 lar aham iyati kattadir. Endotelial 
y u z a   b u tu n   b o ‘lganda  R gI  T x A 2  d a n   ustun  turadi,  tro m b o tsitla r  ad g e ziy a  va 
ag re g atsiy asi  so d ir  b o ‘lm aydi.  E n d o te liy  jarohatlanganda esa  R g  I  sintezlanm ay 
q o la d i v a  T xA2 ta ’sirida tro m b o tsitar tro m b  hosil b o'ladi.
Koagulyatsiongemostaz.
  Q on ivishi ferem entativjarayon b o 'lib , faktorlam ing 
k etm a-k et aktivlashuvi va u la m in g  m ajm ualari hosil boMishi kuzatiladi. Q on ivishi 
m o h iy a ti  o qsil  flbrinogenining  fib rin g a  aylanishi  va  qattiq  fibrin  trom bi  hosil 
b o ‘lishidan iboratdir.
Q o n  iv ish ja ra y o n i k etm a-ket b o ru v ch i 3  tadavrdan iboratdir.
Birinchi davr
 eng m urakkab v a  davom lidir. Bu davrda protrom binni aktivlovchi 
ferem e n tla r  kom pleksi 
protrombinozaiar
  hosil  b o ‘ladi.  Bu  kom pleksning  hosil 
b o ‘lis h id a   to ‘qim a  va  qo n   fa k to rla ri  ishtirok  etadi.  T o ‘q im a  protrom binazasi 
j a r o h a t l a n g a n   q o n - to m ir   v a   u n i  o ‘r a b   tu rg a n   t o ‘q im a d a   h o s il  b o ‘ lg a n  
tro m b o p la stin n in g  aktivlashuvi  bilan   boshlanadi.  So‘ngra,  u  V II  va  IV  faktorlar 
bilan birgalikda X a faktor va to ‘q im a y o k i plazma fosfolipidlariga ta ’sir etib, to ‘qima 
p ro tro m b in az asin i hosil q iladi.  B u ja ra y o n  5 -1 0  sekund davom  etadi
Q on  p rotrom binazasi hosil boM ishida X II  faktom ing ja ro h a tla n g an  qon-tom ir 
k o lla g e n   to la la r ig a   te g is h i  b ila n   a k tiv la s h u v i  b o sh la n a d i.  X ll  fa k to rn in g  
aktivlashuvidayuqori molekulali kininogen (XV  f) vakallikrein (X IV  f)larqatnashadi. 
S o ‘n g ra X II a  faktor XI  faktom i aktivlab u bilan kompleks hosil qiladi. Aktivlashgan 
X I a  fak to r IV faktor bilan b irg alik d a IX faktom i aktivlaydi, m azkur birlik esa VIII 
fak to m i aktivlaydi. A ktivlashgan X a fak to r V faktor,  IV  faktorlar bilan kom pleks 
h osil q ila d i va qon protrom binazasi h osil b o lis h i bilan bu ja ra y o n  yakunlanadi.  Bu 
ja ra y o n d a trom botsitar 3 faktor ishtirok etadi. Bu jarayon davom iyligi 5 -1 0 m in u tn i 
tashkil qiladi.