O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Miokardning refrakterlik  davri va  ekstrasistola.
  Yurak  m iotsitlarini  harakat 
patensiali 0,3 s d av o m  etadi. B u sk eletm u sk u llari X P d a n  150 m a rtadavom liroqdir. 
X P riv o jla n ay o tg a n d a,  hujayra keyingi ta ’sirla m i  qabul qilm aydi,  q o ‘z g ‘alm aydi 
y a ’ni refrakter d a v rd a  bo'lad i. U ning refrakterlik davri skelet muskullari refrakterlik 
davridan  100  b a r a v a r   uzoq  davom   e ta d i.  Bu  xususiyat  yurakni  a ’z o   sifatid a 
bajaradigan  v a z ifa si  uchun  ju d a   zarur.  X P   vaqtida  boshqa  kelgan  ta ’sirotlarga 
um um an ja v o b  b erm ay d i.  Bu  esa yurakni  ritm ik qisqarishlari  uchun ju d a   m uhim
214
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

(tetanik qisqarishlardan mahrum). Y urak muskuli X P  fazalari bilan qo ‘zg‘aluvchanligi 
fazalari orasidagi bog‘liqlik 59-rasm da k o ‘rsatilgan.
Ishlab turgan yurakka uning qisqarishlarini turli d a v rla rid a  ta ’sir berilsa, har xil 
jav o b  olish mumkin. A gar bu ta’siro t sistola vaqtida, y a ’ni m u tlaq  refrakter davrida 
berilsa, ta ’sirot qancha kuchli b o ‘lishiga qaram ay ja v o b  q ay tarm ay d i. Refrakterlik 
d avri sistola davri bilan b ir xil dav o m  etadi.
M uskul  b o ‘shasha  boshlasa  q o ‘z g ‘alu v ch an lik   tik la n a   b o sh lay d i  va  nisbiy 
refrakterlik davri boshlanadi. Y urak m uskullarining X P  0,3  sek davom  etadi. Mutlaq 
refrakterlik davri 0,27 sek davom  etadi. N isb iy  refra k terlik  d avri esa 0,03  sek ga 
teng. Bu davrda kuchli ta ’sir b erilsa yurak m usk u li ja v o b  q a y ta ra  oladi. Juda qisqa 
vaqt  q o ‘z g ‘aluvchanlikning supernorm al  d av ri  dav o m   e ta d i,  b u  davrda  b o ‘sag‘a 
osti kuchi bilan ta ’sir etilsa ham , m uskul q isq arish  b ila n  ja v o b  beradi.
M iokard  b o ‘shashgan  (d iasto la)  dav rd a  n av b a td a n   ta sh q ari  ta ’sirot  berilsa, 
yurak  barvaqt  navbatdan  tashqari  qisqaradi  b u   h o la t 
ekstrasistola
  deb  ataladi. 
Ekstrasistem a m avjudligi, uni h arakteri to ‘g ‘risidagi m a ’lum o tlam i  EKGni yozib 
olish y o ‘li bilan aniqlash m um kin.
E le k tro k a rd io g ra fiy a . Ishlayotgan yurakning b io e lek trik  potensiallarini yozib 
olib, yurak muskullarini tekshirish usuli. N orm al sh a ro itd a yurakning boMmacha va 
q o rin ch a lari  k etm a-ket  q o ‘z g ‘a lib   tu rad i,  n a tija d a   y u ra k n in g   q o ‘z g ‘algan  va 
q o ‘z g ‘alm agan qism ida p o ten siallar farqi hosil b o ‘ ladi, y u ra k  elektr toki manbayi 
b o ‘libqo!adi. T ana to ‘qim alari e le k tro ‘tkazuvchanlik x o ssa sig a e g a  boMgani uchun 
yurakning  elektr  tokini  tana  y u zasid an   m axsus  a sb o b la r  y ordam ida  yozib  olish 
mumkin.
Yurak sikli vaqtida yurakning elektr maydonini ikki nuqtasida potensiallar farqini 
yozib oluvchi egri chiziqqa -  elektrokardiogram m a (E K G ) deyiladi, tekshirish usuli 
esa elektrokardiografiya deyiladi.
EKG  birinchi  1887  yil  A .D .  U oller  tom onidan  y o z ib   olingan  bo ‘lib,  k eng 
qoMlanilmagan. V. Eyntxoven, A .F. Sam oylov, T. Lyuis, V .F . Zelenin va boshqalar 
(1903 y) jo riy  etgan usul keng k o ‘ lam da qoM lanilmoqda.
EKG diagnostik usul b o lib  tibbiyotdakengqoM laniladi, b u  usul yurak faoliyatida 
b irq a to rb u z ilish la rh a ra k te rin ia n iq la sh d a  k eng q o ‘llanilm oqda.
H ozirgi vaqtda EK G ni q ay d  qilish  uchun m axsus p rib o r elektrokardiograflar, 
elektron kuchaytirgich va ossilograflar qoM lanilm oqda. Q ay d  qilingan egri chiziq 
harakatlanayotgan  q o g ‘o zga  ch izilib   boriladi.  E K G   y o z ib   olishni  yangi-yangi 
takom illashgan  usullari  k a sh f qilinm oqda.  Jism oniy  ish  v aq tid a m asofadan  tu rib  
yozib  olish, radioaloqa orqali  EK G   teleelektrokardiografga uzatiladi.  X uddi  shu 
yoMIar  bilan  kosm onavtlar,  akvalanglar,  alp in istlar  v a   sportchilarda  yozib  olish 
mumkin. Y urak k o ‘krak qafasida sim m etrik ravishda yotm aganligi va odam gavdasi 
o ‘ziga xos shaklda boMganligi sababli yurakning q o ‘z g ‘algan (-) va q o ‘zg‘alm agan 
(+) sohalarida elektr kuch chiziqlari butun ta n a y u za sid a b ir tekis taqsim lanm aydi. 
S huning  uchun  E K G ni  y ozib  o lish d a  p o te n sia llar  q o ‘l-oyoqlardan  va  k o ‘k rak  
qafasining  m a’lum  nuqtalaridan  olinadi.  K o ‘p  h o llard a  Eyntgoven  kashf q ilg an  
standart  ulash  usullari  qoMlaniladi:  I  ulash  usuli:  o ‘n g   q o ‘l,  chap  q o ‘l;  II  ulash
215
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

usuli: o ‘n g  q o ‘l, c h a p  o y o q ; III ulash usuli: chap q o ‘l, chap oyoq. Bu ulash usulida 
h ar ikkala e le k tro d la r ak tiv  hisoblanadi.
B u n d a n   t a s h q a r i ,   y a n a   G o l d b e r g   t a k l i f   q i l g a n   u c h t a   u n i p o l y a r  
k u c h a y tir ilg a n   u s u l  y o rd a m id a :  A V R ,  A V L ,  A V F ,  y a ’ni  a k tiv   e le k tro d  o ‘ng 
q o ‘lg a ,  c h a p   q o ‘ Ig a  v a   c h a p   o y o q q a   u la n ad i.  B u larg a  q o ‘sh im c h a   ra v ish d a  
V ilso n  t a k l i f  q ilg a n  k o 'k r a k  q a fa sin in g  o ltita  n u q ta sid a n  b irig a  a k tiv  e le k tro d  
o 'm a t ilib ,  ik k a la   q o ‘ l  v a  c h a p  o y o q q a   q o 'y ilg a n   e le k tro d la r p a s s iv   e le k tro d  
v a z ifa s in i  o ‘ta y d i.  B u  u su l  u n ip o ly a r  u su l b o ‘lib ,  lotin  a lifb o si  V  x a rfl  bilan  
belgilan ad i. ( V ,f  V a, V ,, V 4, V Jt V4,).
N orm al  E K G  d a  5  ta  -  3  ta  m usbat v a  2  ta  m anfiy tishlar tafovut qilinadi.  Bu 
tis h la r  y u r a k d a g i  q o ‘z g ‘a lish la m in g   ta rq a lish in i  o ‘zida  aks  ettira d i.  T ish la r 
q o ‘zg‘algan v a  q o ‘ z g ‘alm agan joylar orasidagi potensiallar farqini o 'z id a  aks ettiradi. 
Y ozib  olin g an   t o ‘g ‘ri  ch iziq