O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Yurakning  o'ikazuvchi  tizimi.
  O d d iy   h o la td a   y u r a k   r itm in i  y e ta k c h isi 
v azifasini sinoatrial (sinus, sin o a trial, K eyt-F Iek) tu g u n  b a ja ra d i. Tinch holatda 
b u  tu g u n d a  vuju d g a k elad ig an   im p u lsla r  soni  6 0 - 8 0  ta g a  te n g . Q o ‘z g ‘alish la r 
sin o a tria l  tu gundan  b oM m achalam ing  ishchi  m io k a rd ig a   ta rq a la d i.  B axm an 
to la la ri  q o ‘z g ‘alish n i  o ‘n g   v a   c h a p   b o ‘lm a c h a la r  m io k a r d ig a   ta rq a lish in i 
t a ’m in l a y d i.  S i n o a t r i a l   t u g u n   y u r a k   r i t m i n i   b o s h q a r u v c h i   tu g u n d ir . 
B o ‘lm a c h a la rd a q o ‘z g ‘a lis h la m ita rq a lis h  te z lig i  I  m /s  g a  teng.
Q o ‘z g ‘alishiar,  avvalo  sinoatrial  tug u n d a  h osil  boM ishini  turli  usullar  bilan 
isbotlash  mumkin.  Gaskel  ta jrib ad a  shu  tugunni  sov itish   y o k i  isitish  y o 'li  bilan 
q o ‘z g ‘a!ish birinchi shu yerda h o sil b o ‘lishini  isbotladi.  E n g  ishonchli usul, y a ’ni 
ingichka  elektrod yordam ida elektroaryaziologik y o ‘l  b ila n  ele k tr potensiallarini 
y o zib  olish usuli  bilan ham   isbotlangan.  E lek trik  p o te n sia lla r shu sohada birinchi 
p aydo b o ‘lar ekan, ulam i soni y u rak  ritm i b ilan  b ir xilligi isbotlangan.
213
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

O ddiy h o la td a  o ‘tkazuvchi tizim ning q u y i qism lari avtom atiya xossalari sino­
atrial  tug u n id an   k elayotgan  im pulslar h iso b ig a yashirin  holda  turadi.  A g ar b iro r 
sababga  k o ‘ra,  sin u s  tuguni  sohasi  zararlansa,  atrioventrikulyar  (A shoff-T ovar) 
tugun  b o sh q a ru v c h ilik   vazifasini  o ‘z   zim m asig a  oladi.  Bu  tugunlarda  im pulslar 
soni  b ir  m in u td a   4 0 - 5 0   tan i  ta sh k il  q ila d i.  Q o ‘z g ‘alish la r  sinus  tu g u n id a n  
atrioventrikulyar tu g u n g a o ‘tayotganda, 0 ,0 4 -0 ,0 6  s davom  etuvchi atriventrikulyar 
ushlanib q o lish   d e b   nom lanuvchi  ho lat k e lib   chiqadi.  A trioventrikulyar ushlanib 
qolishning sa b a b i  shuki, sinus tuguni to la la ri  atrioventrikulyar tugun b ilan  o ‘zaro 
tu tash m ay d i,  b a lk i  ish ch i  m iokard  o rq a li  b o g ‘langan.  Ishchi  m iokard  orqali 
q o ‘z g (a lish la m i o ‘tis h  tezligi nisbatan p astro q . B u esa b o im a c h a  va qorinchalam i 
ketm a-ket  q isq a rish in i  ta ’m inlaydi.  A yrim   sab ab larg a k o ‘ra,  ikkinchi  tartibdagi 
avtom atiya  m a rk a z i  ham   ishdan  chiqsa,  u   h o ld a  boshqaruvchilik  vazifasini  G is 
tutami b ajara b o sh la d i. G is tutam ida q o ‘z g ‘alishlar soni minutiga 3 0 -4 0  tani tashkil 
qiladi.  A g ard a G is  tutam i  ham  ishlam ay  q o ‘y sa, u  holda ritm yetakchilik vazifasi 
Purkine tolalari zim m asiga tushadi. Bu h o ld a  yurak ishlash ritmi tahminan m inutiga 
20  tani tashkil etad i.
Q o rin ch alar v a  boM machalar m uskul to la la ri orqali q o ‘zg‘alishni o ‘tish tezligi 
0,9-1  m /s ta sh k il etad i, boMmacha v a  q o rin c h a  orasidagi tugun tolalarida esa 0,05, 
P urkine to la la rid a   e s a   3  m /s  ga teng.  P u rk in e to la la rid a q o ‘zg‘alishni te z   o ‘tishi 
qorinchalam i b ir v a q td a te z  q o ‘zg‘alishini ta ’m inlaydi. Qorinchalami to ‘liq qam rab 
olish vaqti  1 0 -1 0  m s g a  teng.
59-rasm. Qorinchalar miokardi qo‘zg‘alish 
vaqtida qo‘zg‘aluvchanligining o‘zgarishi.
1. 
Depolyarizatsiya davri; 2. Boshlangich 
te z   rep o ly arizatsiy a  davri;  3.  Sekin 
repolarizatsiya,  yassi  davri  (plato);  4.  Tez 
repolarizatsiya davri; 5. Mutlaq refrakter davri;
6.Nisbiy refrakter davri; 7. Supernormal davri.
Shunday qilib, yurakning o ‘tkazuvchi 
tiz im i b ir  qancha  fizialogik  afzalliklam i 
keltirib chiqaradi:  1. Impulslami ritmik hosil 
q i l i s h n i n g   (X P ) ;  2.  B o ‘ lm a c h a   va 
q o rin ch alam i  ketm a-ket  qisqarishini;  3. 
Q orincha m io k o rd in i bir vaqtda q o ‘z g ‘alish in i ta’minlaydi.