O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

I. Bo Imachalar; 11. Qorinchalar, shtrix bilan belgilangan ustun sistola, bo'yalmagan 
diastola; a) asinxron qisqarish b) izometrik qisqarish 
(a+b taranglashish fazasi), d) xaydash fazasi, e) protodiastolik davr 
f) izometrik bo 'shashish davri, g) qorinchalarni qon bilan to ‘lish davri.
B o‘ Im achalar sistolasi tugagach qorinchalar sistolasi boshlanganda bo* Imachalar 
b o ‘shashgan h olda boMadi.  H ar ikkala q orinchalar sistolasi b ir  v aq td a boshlanadi.
Q orinchalar sistolasi ulam ing m uskullarini asinxron qisqarishi bilan  boshlanadi. 
U ning davom iyligi 0,05 sek ga teng. Q isqarish toMqini m iokard b o ‘y la b  asta-sekin 
tarqalib,  qorinchalam ing  ham m a  to la la rig a  b irdan  yoyilm aydi.  Q orinchalam ing 
shakli  o ‘zgaradi,  ichidagi bosim  o ‘zgarm aydi. Q orinchalardagi  b arc h a  m uskullar 
qisqarishga kirishgach,  q o r in c h a la r b o ‘ s h I i g ‘ id a  
b o s im  
o r t a  
b o s h la y d i, 
atriventrikulyar klapan yopiladi.  B u d av rd a yarim  oy k la p a n la r ham  b erk  b o ‘ladi, 
chunki  qorinchalardagi  bosim   a o rta   v a   o ‘p k a arteriyasidagi  b o sim g a  qaraganda 
hali  past  boMadi.  Bu  davm i 
izometrik  qisqarish  vaqti
  d eb   ata la d i  v a   0,03  sek 
davom   etadi.  A sinxron  va  izom etrik  qisq arish   davri  b irg a lik d a   qorinchalam ing 
taranglashish davrini hosil q iladi (0 ,0 8  sek davom  etadi).
Izom etrik  qisqarish  davrida  atrio -v en trik u ly ar  k la p an la r  y o p ila d i.  N atijada 
boM m achalarda  bosim   ortadi.  Q o rin c h a la rd a   ham   bosim   te z   o rta   boradi  chap 
qorinchada 7 0 -9 0  mm sm  ust, o ‘n g  q orin ch ad a esa 1 5 -2 0  m m  sm  u st g a  yetadi.
T avaqali va yarim  oy klapanlar y o p iq  hold a b o ‘lganligi u ch u n  qorinchalardagi 
qon hajm i o ‘zgarm aydi. M iokard tolalarining uzunligi o ‘zg a n n ag a n  holda tarangligi 
ortadi.  Q orinchalarda  bosim   o rta  b o rad i.  C hap korincha  d u m a lo q   shaklga kirib, 
k o ‘krak qafasiga kuch bilan urilad i. S hu v aqtda V  q o v u rg ‘a  so h a sid a  o ‘rta  o ‘m rov 
chizigMdan  1  sm ichkarida yurak turtkisini hosil qiladi.
T aranglashish  davrining o x irid a  bosim   o ‘n g  q orinchada  25  m m  sm   ust,  chap 
qorinchada 120 mm sm ust gacha k o ‘tariladi, aorta va o ‘pka arteriyalaridagi bosimda 
yuqori  b o ‘lib qoladi.  Y arim oysim on k la p an la r ochilib,  qo n   shu tom irlarga  qarab 
h arakat qiladi. Q onni haydash b o sh lan ad i, u 0,25 sek davom  e tad i. Q o n n i haydash 
davri  ikki  bosqichni  o ‘z   ichiga  o la d i:  te z   haydash  (0,12  sek )  v a   sekin  haydash 
(0,13sek).  Bu davrda q o rin ch alard a b osim  o rta boshlaydi:  ch a p  q o rin ch a d a  120— 
130 mm sm ust, o ‘ng qorinchada 2 5 -3 0  mm  sm ust gacha. Q orinchalar muskullarining 
qisqarishi, atriventrikulyar klapanlam ingyopilishi, paysim on iplam ingtaranglanishi 
o ‘ziga xos tovushlam i  hosil  q ilad i  v a  bu  tovushlar 
sistolik ton
 deyiladi.
Q onni  sekin  haydash  b o sq ic h in in g   oxirida  q o rin ch a lar  m io k ard i  b o ‘shasha 
b o sh la y d i  va  q o rin c h a la r  d ia s to la s i  b o sh la n a d i.  Q o rin c h a la r  d ia s to la s in in g  
davom iyligi 0,47 sek ga teng. Q o rin ch a lar m iokardi b o ‘shasha boshlagach, u yerda 
bosim  asta-sekin tusha boshlaydi, n atija d a yarim  oysim on k la p a n la r berkilib, qonni 
o ‘pka arteriyasi va aortadan q o rin ch a larg a q aytishiga to ‘sq in lik  q ila d i. Bu vaqtda 
yurakning ikkinchi toni hosil boMadi (d iasto lik  ton).
Q o rin c h a la r  m io k ard i  b o ‘s h a s h a   b o sh la sh i  va  y a rim o y sim o n   k la p a n la m i 
yopilishigacha  ketgan  vaqtni 
protodiastolik  davri
  deb  ataladi.  B u  davr  0,04  sek 
davom   etadi.  Y arim oysim on  k la p an la r  yopilgandan  so ‘n g ,  qo rin ch alard a  bosim
219
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

p a s a y a v e ra d i.  T av a q li  k la p a n la r  h a li  b e rk .  Q orin ch alard a  q o lg a n   q o n   hajm i 
o ‘zgarm aydi.  M iokard tolalari  uzunligi  o ‘zgarmaydi.  Shuning uchun  ham  bu davr 
izom etrik  b o ‘shashish davri  deb  ataladi  va 0,08  sek davom  etadi.  B u d av r oxirida 
bosim   qo rin ch alard a  bo'lm achalardagidan  pasayadi  va  natijada  atrio-ventrikulyar 
klap an lar  ochilib,  qon  bo ‘lm achalardan  qorinchalarga  o ‘ta  boshlaydi.  Bu  davm i 
q o rin ch alam i  qo n   bilan  to'lish   davri  d eb   ataladi  va  0,25  sek  davom   etadi.  U  o ‘z 
navbatida te z to ‘ lish bosqichi (0,09sek), sekin toMish bosqichlariga (0,16 sek) boMinadi.
Q o rin ch a larg a qonni tez tushishi n atija sid a, uning devorlari tebranadi. N atijada 
y u ra k n in g   III  to n i  hosil  boMadi.  U c h in c h i  tonni  oddiy  h o ld a   ste te sk o p   yoki 
fo n e d o s k o p   y o rd a m id a   esh itib   boM m aydi.  Q onni  sekin  to ‘!ish  d av ri  o x irid a 
boM m achalar sistolasi sodir b o ‘ladi. BoM machalar q orinchalarga q o ‘shim cha qon 
h ay d a y d i.  B u   d av m i