O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

qonning agrégat holatini boshqaruvchi tizimi
  ta ’minlaydi. Q onning 
agrégat  holatini  boshqarish ja ra y o n i  qon  ivishini ta ’m inlovchi  va  ivishga  qarshi 
omillar, fibrinolitik tizimlar kabi murakkab mexanizmlardan iboratdir. M azkur lizimning 
birorta funksional holati o ‘zgarsa, b osh q atizim lard ak o m p en sato rsiljish i kuzatiladi. 
Shu tizim lar o ‘rtasidagi o ‘zaro funksional bogM iqlikning buzilishi qon ketishining 
o g ‘ir ketuvchi turli shakllari, to ‘x tam asligi yoki q o n -to m irla rd a tro m b  hosil b o ‘lib 
qolishi kabi patologik hoiatiarga o lib kelishi m um kin.
T om iriarda qonni suyuq h o la td a u shlab turu v ch i o m illarg a q u yidagilar kiradi:
I  ) qon-tom irlari ichki yuzasi va shaklli elem entlarining m anfiy zaryadga egaligi; 2) 
tro m b o ts itla r   a g re g a tsiy a si  in g ib ito r i  p r o s ta ts ik lin   P G I  2  n in g   q o n - to m ir 
endoteliysida ishlab  chiqarilishi; 3 ) q o n -tom irlarda q o n   ivish  tizim i om illarining 
noaktiv  h o ld a  boMishi;  4 )  antikoagulyantlam ing  b o 'lis h i;  5)  qo n   oqish  tezligi 
yuqoriligi.
Qon  ivish  mexanizmlari.
  Q on  ivishi  (gem o k o ag u ly atsiy a)  tom iriarda  qonni 
saqlashga, jaro h a td an   s o ‘ng  q o n   y o ‘q otish  n atija sid a  h alo k   b o ‘lishdan  him oya 
q ilish g a y o ‘naltirilgan organizm ning hayotiy zaruriy ja v o b id ir.
Q on  oqishini  to ‘xtatish ja ra y o n id a   quyidagi  tu z ilm a la r  ishtirok  etadi:  qon- 
tomirlar, to ‘qima!ar, plazmadagi fiziologik aktiv m oddalar, qonning shaklli elementlari
-  asosan trom botsitlar. B ulam ing barchasi neyrogoum oral m exanizm lar yordam ida 
boshqarib turiladi.
Q on  p lazm asid a  qon  ivishida  ishtirok  e ta d ig a n   fiz io lo g ik   aktiv  m o d d a la r 
plazmaning  qon  ivish faktorlari
  deb  ataladi.  U la r  o ch ilg a n   vaqtiga  q ara b   rim  
raqam lari  bilan  belgilanadi.  A yrim lari  b irin c h i  m a rta   q ay si  k asaln in g   q o n id a 
yetishm ovchiligi  aniqlangan  boMsa, o ‘sha kasalning  fam iliyasi  bilan  nom langan. 
Plazm aning qon ivish faktorlariga quyidagilar kiradi:
201
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

1  y o k i  fib r in o g e n
Oqsil.  Jigarda  hosil  bo'ladi.  Trombin  ta'sirida  fibringa 
avlanadi.  T rom botsitlar  aeresatsivasida  ishtirok  etadi
II  yoki  p r o tr o m b in
Glikoproteid.  Vitamin  K  ishtirokida jigarda  hosil 
b o 'lad i.  Protrom binaza  ta’sirida  trombinga  aylanadi
I I I   yoki  tr o m b o p la s tin
Apoprotoyein  HI  oqsiii  va  tostolipidlar  majmuasidan 
iborat.  K o'pgina  hujayralar  membranasi  tarkibini 
tashkil  qiladi.  Tashqi  protrombinaza  hosil  bo'Iishida 
m atritsa  vazifasini  o'tav d i
IV  yoki  C a +J  ioni
Protrom binaza  hosil  bo'Iishida,  trom botsitlar 
agregatsiyasida,  trom botsitar  trom b  hosil  bo’lishida, 
laxta  royetraksiyasida  ishtirok  etadi.  Fibrinolizni 
torm ozlavdi
V  y o k i  g lo b u lin  
a k s e l a r a t o r
Oqsil.  Jigarda  hosil  b o ‘ladi.  Trombin  (lia  faktor)  bilan 
aktivlanadi.  Xa  va  protrombin  aloqasini  yaxshilash 
uchun  optimal  sharoit  yaratib  beradi
VI  c h iq a r ib   y u b o r ilg a n
V II  yoki  p r o q o n v e rtin
Glikoproteid.  Vitamin  K.  ishtirokida jigarda 
sintezlanadi.  Tashqi  trotrom binaza  hosil  bo'lish 
m exanizm ida  ishtirok  etadi.  lia,  Xa  IXa,  lia  faktorlar 
ta ’sirida  va  trom boplastin  (III  0   ishtirokida 
aktivlashadi
V III  y o k i  a n tig e m o tilik  
g lo b u lin   A
Glikoproteid.  Jigarda,  taloqda,  leykotsitlarda 
sintezlanadi.  Villibrand  faktori  (FW)  va  maxsus 
antigenlar  molekulasi  bilan  kompleks  hosil  qiladi.  Xa 
va  X  faktori  aloqasi  uchun  optimal  sharoit  yaratib 
beradi.  Yetishmovchiligida  gemofiliya  A  kasalligi 
kelib chiqadi
IX  yoki  k r is tm a s - f a k to r  
a n ti g e m o f i l i k  
f a k to r   V
G likoproteid.  vitam in  K  ishtirokida jigarda 
sintezlanadi.  (XI  a.  ,  Vila,  tla  faktorlari  ta'sirida 
aktivlashadi.  Yetishmovchiligida  gemofiliya  V 
kasalligi  kelib  chiqadi
X  yoki  S ty u a r t  P r a u e r  
f a k to r
G hkoprotesid.  K  vitammi  ta sirida jigarda  hosii 
b o la d i.  V ila  va  IX  a   faktorlari  bilan  aktivlashadi. 
Uni  II  a  faktorea  avlantiradi
X I  yoki
t r o m b o p l a s t in i n g
p ta z m a d a g i
o 't m i s h d o s h i.
Glikoproteid.  Jigarda  hosil  bo'ladi  deb  taxmin  qilinadi. 
XII  a  faktori,  kallikreinning  yuqori  molekuiali 
kininogen  bilan  birgalikdagi  ta’sirida  aktivlashadi
X II  yoki  X ag em an  
f a k to r i
Oqsil.  Hndotelial  hujayralarda,  leykotsitlarda, 
makrofaglarda  hosil  bo'ladi,  degan  taxmin  bor 
M anfiy  zaryadli  yuza,  adrenalin,  kalikreinlar  ta’sirida 
aktivlashadi.  Protrom binaza  hosil  bo'lish  tashqi  va 
ichki  mexanizm lari  jarayonlarini  ishga  tushiradi.  XI 
faktor  va  prekallikreinni  aktivlashtiradi
X III  yoki
f ib r in s ta b i ll o v c h i  
fa k to r   (F S F ),  f ib r in a z a
Globulin,  hibrinoblast  v a  m egakanotsitlarda 
sintezlanadi.  Fibrinni  stabil  holga  keltiradi
H a t c h e r   l a k t o r t   y o k i 
p r e k a l l i k r e i n
Uqsil.  X li  taktorni,  tiazmm ogen  va  yuqori  moieKuian 
kininogennni  aktivlashtiradi
K its je ra ld   f a k to r i 
y u q o r i   m o le k u ia li 
k in in o g e n   (Y u M K )
To'qim alarda  hosil  bo'ladi.  Kallikrein  ta ’sirida 
aktivlashadi,  XII,  XI  faktorlam i  va  fibrinolizni 
aktivlaydi
202
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

P lazm afaktorlariningaktivlashuvi asosan p ro teo liz natijasida, p ep tid  ingibitori 
ajralib ketishi hisobiga am alga oshadi. F ak to m in g  aktivlashganligi u n in g  raq am ig a 
«a» q o ‘y ish orqali  belgilanadi  (Ila, V a,  V ila  fak to r va h. k.  ).  P lazm a  fak to rlari  2 
guruhga b o ‘linadi: K  vitamin g a b o g ‘liq v a  K  v itam in ga b o g ‘liq b o ‘lm agan.
Qon  ivishi p la zm a faktorlarining k o ‘p la ri jig a rd a  hosil boMadi.  A y rim larining 
sintezlanishi  uchun organizm ga o 's im lik  o ziq lari  tarkibida tushadigan m o d d a  va 
ichak m ikroflorasi tom onidan sintezlanadigan K vitam in zan ir (II, V II, IX, X ).
Qon ivish faktorlarining yetishm ovchiligi yoki aktivligin in g p asay ish ip atalo g ik  
qon ketish holatlarini keltirib chiqarishi m um kin. B unday holatlar jig a m in g  ch u q u r 
degenerativ kasalliklarida, K vitam ini y etish m aslig id a nam oyon b o ‘ladi. K vitam in 
yog‘da eruvchi vitam indir. Shuning u ch u n  h am  ichakda y o g ‘ so ‘rilishi b uzilganda, 
organizm da K vitam ini yetishm ovchiligi k elib  chiqishi mumkin. A ntibiotiklar bilan 
ichak  m ikrofloralari  oMdirilganda e s a  v ita m in   K   n in g  endogen y etishm ovchiligi 
paydo b o ‘ladi. Ayrim  plazma faktorlarining irsiy yetishm ovchiligi kuzatiladi.  Bunga 
gem oflliya kasalligi miso! bo‘lishi m um kin.
T ro m b o tsitlar tarkibidagi qon iv ish id a ish tiro k  etuvchi m o d d a lar tro m b o tsitar 
yoki qon p lastinkasi  faktorlari deb atala d i.
X uddi  shunday  m oddalar eritro tsitla r,  ley k o tsitlar  tarkibida  ham   m avjudligi 
a n iq la n g a n .  M o s  k elm ag a n   q o n   q u y ilg a n d a ,  o n a   v a   b o la   o ‘r ta s id a   r e z u s  
kelishm ovchilik boMganda k o ‘p  eritro tsitla r parchalanadi  va q o n  ivishi  faktorlari 
plazm aga chiqarib yuboriladi, n atijada to m irlard a qon ivib qolishi m um kin.
A ntigenlar bilan stim ulyatsiyalanganda m o n o tsit va m akrofaglar trom boplastin 
oqsilining b ir  qism i apoprotein III ni ish la b  chiq arad i. Shu h u ja y ra lar K. v itam inga 
bog* liq b o ‘lgan II,VI I, IX, va X faktorlam i h am  ishlab chiqaradi. K o ‘pgin a yuqum li 
kasalliklarda ham tomirlarda qon ivib qolish hollari kuzatiladi, bunga sabab leykotsitar 
faktorlam i q onga chiqib ketishidir. H o zirgi p ay td a qon ketishini to ‘xtatishda ikkita 
m exanizm   ish tiro k   etadi.  Q o n -to m ir  tro m b o ts ita r  g em o staz  v a   k ao g u ly atsio n  
gem ostaz.