O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

emotsional
  q o ‘z g ‘alganda,  h o m ilad o rllk   p a y tid a  
kuzatiladi. Patologik leykotsitozda periferik q o n g a  yetilm agan leykotsitlar c h iq a rib  
yuboriladi v a b u  leykotsitlar to‘la shakllanib boMmaganligi tufayli o ‘z  funksiyalarini 
bajara olm aydilar, y a ’ni organizm ni p atogen b akteriyalardan him oya q iia o lm a y d i. 
L eykopeniya radioaktiv fon ortganda va ayrim  farm okologik dorilar ta ’sirid a k e lib  
chiqadi. L eykopeniya ayrim  yuqum li k asallik lard a (sepsis, m iliar tu b e rk u lez) h am  
kuzatiladi.  L eykopeniyada  organizm ning  b akteriyalardan  him oyalanish  x o ssa si 
susayadi.
Leykotsitlar tuzilishiga qarab  ikkita  k atta  g u ru h g a  b o ‘linadi: 
donachali
 y o k i 
granulotsitlar
  va 
donachasiz
  y o k i 
agranulotsitlar.
  D o n ac h ali  le y k o ts itla r  
neytrofillar,  eozinofillar
  va 
bazofillar
,  d o n a c h a s iz   leykotsitlar 
limfotsitlar
  v a  
monotsitlaràzn
  iborat.  Q anday  b o ‘yoq  bilan   b o 'y a lish ig a   qarab  g ran u lo tsitla rg a  
nom   berilgan:  eo zinofillar  kislotali  b o ‘y o q   (eo z in ),  bazofillar  ishqoriy  b o ‘y o q  
(gem atoqsilin)  bilan  b o ‘yaladilar,  n ey tro fillar  e s a   h a r  ikkala  b o ‘y o q   bilan  ham  
b o ‘yalaveradi. Y etilganlik darajasiga qarab  m etam iyelotsit (yosh), tayoqcha y  a d r o  I i 
va segm ent yadroli neytrofillarga b o ‘linadi.
K linikada leykotsitlam ing m iqdoridan ta sh q ari, ulam ing foizdagi n isb a ti h am  
katta aham iyat kasb etadi, qondagi leykotsitlar h a r xil turlarining foizlardagi n isb a ti 
leykotsitlar formula
 yoki 
leykogramma
  d eb   ataladi.
Sog‘lom odam  le y k o ts ita r fo rm u la s! (%  da)
(jra n u io tsitla r 
A g ra n u lo ts ith r
N e y tro fillar
B azofil­
lar
E o z in o fil-
lar
L im fo tsit­
lar
N fo n o tsit-
lar
Yosh
T ayoqcha
yadroli
S egm ent
yadroli
0 -1
1 -5
4 5 -6 5
0 -1
1 -5
2 5 ^* 0
2 - Í
Y osh (yosh v a tayoqcha yadroli) n eytrofillar tayoqchasim on yadroga ega b o ‘lib, 
segm entlarga  boMinmagan. Y etuk yoki  se g m e n t yadroli neytrofillar y a d ro si  2 - 3  
seg m en tg ab o ‘lingan b o ‘ladi. N eytrofillar y ad ro sid ag i segm ent!arko‘pligi u la m in g  
q arilig id an   d a lo la t  berad i.  Q o n d a   y o sh   v a   ta y o q c h a   yad ro li  n e y tro fllla m in g  
k o ‘payishi 
leykotsitar formulaning  chapga  siljishi
  deyiladi,  u la r  m iq d o rin in g  
kam ayishi  qonning  qariganidan  dalo lat  b e ra d i  v a  
leykotsitar formulaning  unga 
siljishi
 d eb ataladi.
B archa leykotsitlar, asosan, h im oya funksiyasini bajarishadi. Lekin bu fu n k siy a 
har xil  leykotsitlar tom onidan turlicha a m alg a oshiriladi.
Neytrofillar
 eng katta guruhni tashkil q ila d i. U lam ing asosiy funksiyasi q o n g a  
tushgan yot tanachalam i 
fagotsitoz
 q ilish d an   iborat.  Fagotsitoz hodisasi  1892 yili
1.  I.  M echnikov  tom onidan  k a s h f qilin g an .  F agotsitoz  3  bosqichdan 
adgeziya, 
qamrab  olish
  va  lizosom a!  ferm en tlar  (p ro te a z a la r,  peptidazalar,  o k s id a z a la r, 
dezoksinuklazalar) yordam ida 
hazm qilishdan
 iborat.
N eytrofillar 
sititoksik ta 'sir
 k o ‘rsatishi m um kin. Bu ta ’sim i 
killing
 d eb  a ta la d i.
197
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

S ito to k sik   ta ’sir  q u y id a g ich a  am alg a  oshiriladi:  neyrofil  im m unoglobulin  IgG 
ishtirokida nishon h u ja y ra g a yaqinlashadi va m a’lum  m asofadan turib uni  halok 
q iladi.  B u  ta ’sir  neyro fild an   ajralgan  aktiv  kislorod-peroksid  vodorod,  gipoxlor 
kislotalari orqali am alga oshiriladi.
O xirgi paytlarda m a’lum  b o ‘lishicha, neyrofiliar B  va T  lim fotsitlar faoliyatini 
kuchaytiruvchi m o d d a lar h am  ishlab chiqarar ekan.