O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Download 13,57 Mb.
Pdf ko'rish
bet118/243
Sana07.07.2021
Hajmi13,57 Mb.
#112049
1   ...   114   115   116   117   118   119   120   121   ...   243
Bog'liq
Normal fiziologiya (O.Alyaviya va b.) (1)

eritropeniya
,  o rtish i  esa 
eritrotsitoz
  deb 
ataladi.
Gemoglobin va uning birikmalari.
  T arkibida x ro m o to p ro teid  -  gem oglobinni 
saqlash eritrotsitning asosiy vazifasidir. Odam g em oglobinining m olekular massasi 
68800  ga teng.  G em oglobin  oqsil  (globin) va  te m ir  sa q lo v ch i  (gem ) qism lardan 
iborat.  I  m o le k u la g lo b in g a 4 m o le k u la g e m to ‘g ‘rik e la d i.
Sog‘lom odam  qonida gemoglobin miqdori -  erkaklarda  130-160 g/l va ayollarda 
1 2 0 -165 g/l ni tashkil qiladi.
G em oglobinning asosiy vazifasi  0 2  va C 0 2  lam i  ta sh ish d ir.  Bundan tashqari, 
gem oglobin b u fer x ossaga ega,  shuningdek,  u  ayrim  z a h arli m oddalam i  biriktira 
oladi.
O dam  va hayvonlar gem oglobini tarkiban farq q ilad i.  B u farq uning oqsil qism i 
globinga bog‘liq. G em  esa barcha hayvonlarda bir xil tu zilishga ega. Gem m arkazida 
0 2  b irik tira   o la d ig a n   F e î+  u sh lo v c h i  p o rfirin   m o le k u la s id a n   ib o rat.  O d am  
gem oglobinining o qsil qism i h a r xil tuzilishga eg a b o ‘lib, b ir  necha fraksiyalardan 
iborat.  Katta yoshli  o d am lar gem oglobinining  k o ‘p  q ism i  (9 5 -9 8 % ) A (lotincha 
adultus-katta yoshli); 2 - 3 %  gem oglobin A2;  1 -2 %  fetal (lo tin c h a fetus -  hom ila), 
yoki  F gem oglobin  fraksiyalaridan  iborat.  A  va A 2  g em o g lo b in la r deyarli  b archa 
eritrotsitlarda uchraydi, F gem oglobin esa h a rd o im  uchrayverm aydi.
F gemoglobin asosan hom ila qonida uchraydi. B ola tu g ‘ilish davriga kelib uning 
qondagi  m iqdori  7 0 -9 0 %   ga  y etadi.  F  g em oglobin  A   gem o g lo b in g a  nisbatan 
yuqoriroq 0 2 bilan xim iyaviy yaqinlikka ega b o ‘lganligi tu fay li hom ila to'qim asida 
gipoksiya holati kelib chiqm aydi.
Gemoglobin birikmalari. Oksigemoglobin
 ( H H b 0 2) -  gem oglobinning 0 2 bilan 
birikm asi; 
qayta tiklangan (dezoksi-) gemoglobin
 ( H H b ) -  to 'q im a g a  kislorodni 
bergan gem oglobin,  v en o z qonning  tarkibida 3 5 %  g a c h a   H H b b o 'lish i m um kin; 
karbogemoglobin
 ( H H b C 0 2 ) -  gem oglobinni C 0 2 b ilan  birikm asi, qonda C 0 2 10- 
20%  H H b C 0 2holatida tashiladi, karboksigem oglobin (H H b C O ) -  gem oglobinning 
is (C O ) gazi bilan birikm asi, CO  gazining gem oglobin bilan  xim iyaviy yaqinligi O  
nikidan yuqori, shuning uchun ham  H H bC O  hosil b o ‘ lib q o lg a n d a  gem oglobin 0 2 
bilan  birika olm aydi.  L ekin  s o f 0 2  bilan  nafas  o ld irilg a n d a  karboksigem oglobin 
parchalanishi tezlashadi.
193
www.ziyouz.com kutubxonasi


Metgemoglobin
  -  ku ch li  oksidlovchilar  (ferrotsionid,  bartolet tuzi,  v o dorod 
perekisi v a b. )  ta ’sirid a  gem oglobin tarkibidagi Fe2* zaryadini Fe3* gacha o   zgartirib 
yuboradi, n a tija d a  te m ir uch oksidi  hosil  boMadi.  B u birikm a m ustahkam  b o ‘hb, 
tarkibidagi kislorodni to ‘qim aga bera olm aydi, natijada odam  hatok boMishi mumkin.
Rang ko  rsatkich.
  E ritrotsitlarda gem oglobin m iqdori haqida rang k o ‘rsatkich 
yoki  farb  in d ek s (F i,  farb-rang,  index- k o ‘rsatkich)ga  qarab fikr yuritiladi.  R ang 
ko ‘rsatkich  eritro tsitn i  gem oglobin  bilan  to ‘yinganlik  darajasini  bildiradi.  Fi  -  
gem oglobin va eritrotsitlam ing foizlardagi nisbati, bunda gemoglobin miqdori  166,7 
g/I, eritrotsitlar  e s a   5  10 ,2/1  shartli  100%  d e b  qabul  qilingan.  A gar har ikkalalari 
1 0 0 % g a te n g b o ‘lsa, Fi  1 ga teng deyiladi. N orm ada Fi 0,75-1,1  o‘rtasidagikattalikka 
ega, buni 
normoxrom
 h olati deyiladi. A gar Fi 0,7 dan kam  bo ‘lsa 

Download 13,57 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   114   115   116   117   118   119   120   121   ...   243




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish