O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

alkaloz 
deyiladi.
Qon  aralashma  holatining  turg'unligi
  (E ritro tsitla rn in g   c h o ‘kish  te zlig i  -
191
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ECH T). Q o n n in g  sh a k lli elem entlari plazm ada muallaq -  aralashm aholatida boMadi. 
E ritro tsitla rn in g   p la z m a d a g i  m uallaq  h o lati  uning  yuzasi  g id ro fillig i,  ham da 
eritro tsitlar ( b a r c h a  sh a k lli  elem en tlar k ab i) m anfiy zaryadga ega ekanligi tufayli 
u lam in g  b ir-b irid a n   « q o c h is h i»   xossasi  bilan b o g ‘liqdir.  A gar  shaklli  elem entlar 
m anfiy za ry ad i  p a s a y sa ,  u la m in g e le k tro sta tik   bir-biridan  «qochishi»  kam ayadi. 
B unday  h o la t  e r itro ts itla r  y u zasig a  fibrinogen,  ä  -  globulin,  p araproteinlar  kabi 
m usbat  z a ry a d li  o q s illa m i  adsorbsiyalanishi  natijasida  kelib  chiqishi  m um kin. 
B unday eritro tsitla r b ir-b irin in g  ustigataxlanib «tangachalar ustuni» ni hosil qilishi 
mumkin. H osil b o i g a n  «tangachalar ustuni» kapillarlarga tiqilib to ‘qim a va a ’zolarda 
qon aylanishini b u z ish i m u m k in .
A gar p ro b irk a g a qon olib, u ningiv ish ig a qarshi m odda qo‘s h ib q o ‘yilsa, m a’lum 
vaqt  o ‘tg a n d a n   s o ‘n g   qo n   ik k i  qism ga  b o 'lin ib   qolganligini  k o ‘rish  m um kin: 
y u q o rid a g i  s u y u q   q is m i  p la z m a   v a   p a s tk i  q ism i  shaklli  e le m e n tla r,  asosan 
e ritro ts itla rd a n   ib o ra t.  S h u n g a   a s o sla n ib ,  c h o ‘kish  tezlig in i  an iq lash   orqali 
plazm adagi eritro tsitla rn in g  aralashm a holati turg'unligini o ‘rganish ta k lif qilingan.
E C H T  y o sh g a   v a  jin s g a  b o g ‘liq.  C h aqaloqlarda ECH T  1-2  m m /s,  1  yoshdan 
katta bolalarda v a  erkaklarda 6 - 1 2  mm/s, ayollarda &~15 mm/s, qarilarda  15 -2 0  mm/ 
s ga teng.  E C H T   k attalig ig a e n g   ta’sir  qiluvchi  om il  bu  fibrinogenning qondagi 
m iqdoridir; agar uning m iqdori 4 g/1 dan k o ‘paysa ECH T ortadi. H om ilador ayollarda 
E C H T ning o rtish i h a m  qondagi  fibrinogen  m iqdorining k o ‘payishi bilan  b o g ‘liq. 
E C H T ning o rtish i y a llig ‘lanish, yuqum li v a  onkologik kasalliklarda, shuningdek, 
qonda e ritro tsitla r m iq d o ri k eskin kam ayganda (anem iya) kuzatiladi.
ECH T eritrotsitlarganisbatan plazma xossalariga ko‘proqbog‘liq. ECH Tkattaligi 
m e’yorda b o ‘lgan erk a k  eritrotslti  hom ilador ayol plazm asiga q o ‘shib q o ‘yilsa,  u 
ham xuddi h o m ilad o r ayol eritrotsitlaridek te z  cho‘kadi.
Q o n n in g  s h a k lli e le m e n tla ri. Qonning barcha shaklli elementlari -e ritro tsitla r, 
leykotsitlar va tro m b o tsitla r suyak k o ‘m igida um um iy polipotent yoki plyuripotent, 
stvol (o ‘zak) h u ja y ra d an  hosil boMadi.
Suyak k o ‘m igida qon hosil qiluvchi hujayralar fibroblast va endotelial hujayralar 
bilan o ‘ralgan h o ld a  g ‘uj  b o ‘lib joylashgan. Y etilgan qon hujayralari  fibroblast va 
endoteliylar  o ra sid a n   y o ‘l  topib  sinuslarga,  u  yerdan  esa  venoz  qon-tom trlarga 
tushadi.
Qon shaklli elem entlarining barchasi um um iy b ir hujayradan hosil b o ‘lganligiga 
qaram asd an ,  h a r   x il  h u su siy   v az ifala m i  o ‘taydi,  lekin  o ‘tm ish d o sh i  y a g o n a 
b o 'lg an lig i  sa b a b li,  u la m in g   barchasi  uchun  um um iy  b o ‘lgan  v azifalam i  ham 
bajaradi.  Bu  v az ifala rg a  ham m alarining  h a r  xil  m oddalam i  tashishi,  him oya  va 
boshqaruvchi v az ifala m i bajarishi kiritiladi.
Eritrotsitlar.
  E ritrotsitlar -  qizil qon tanachalari, ikki tom oni botiq disk shaklida 
b o ‘ladi.  S h a k lin in g   sh u n d a y   b o ‘lishi  e ritro ts itla r  y u za sin in g   k atta  boM ishini 
ta ’m inlaydi,  n atija d a  u   h ar  xil  m oddalam i  k o ‘p  m iqdorda  tashiy  oladi.  Bundan 
tashqari,  e ritro tsitla rn in g   bunday  shaklda  boMishi  uning  osm otik  chidam liligini 
orttiradi,  qon  iv ish id a eritrotsitlarga fibrin  ipchalari yopishib  trom b  hosil  qilishi 
o so n la sh a d i.  E r itr o ts itla r  sh ak li  m ayda k a p illa rla rd a n  o ‘tish g a   im kon b e ra d i,
192
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

shuningdek,  gem oglobin  eritrotsitlam ing  barcha  q ism larid a  yuzaga  yaqin  holda 
yotadi.
Eritrotsitning plazm atik pardasi N a+, K* ionlari, ay n iq sa 0 2, 
COv
 Cl2  va H C O   • 
lar uchun yuqori o ‘tkazuvchanlikka ega. 
J
Eritrotsitlar o ‘lchami o ‘zgaruvchan bo ‘lib, uning diam etri 7 ,5 -8 ,3  mkm, qalinligi 
- q a b a riq so h a s id a 2,1  m km , b o tiq jo y id a e s a   1 ,1 -1 ,2  m km , yuzasining kattaligi -  
145 mkm2, hajmi 86 m km 3 ni tashkil qiladi.
Eritrotsitlaming miqdori erkaklarda 4 ,5 -5  10l2/,,y o k i  1  m kl qonda 4 ,5 -5  millionni 
tashkil qiladi. A yollarda eritrotsitlar miqdori 4,5  1 O'2/, d a n  ortm aydi.
O g ‘irIigi  60  kg  g a   teng  b o 'Ig an   odam   e ritro tsitla rin in g   um um iy  m iqdori  25 
trillionga tengdir.
E ritrotsitlar m iqdorining  kam ayishi