O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

P modda
, 
enkefalin
  va 
endorfinlar.
  B u  m oddalar  og‘riqni  se zish   um um an, 
h is s iy o tla r   s h a k lla n is h id a   k a tta   a h a m iy a t  k a s b   e ta d i.  P  m o d d a   o g ‘r iq n i 
kuchaytiradigan  va  o ‘zgartiradigan  m o d d a .  O rganizm ga  P  m odda  y u b o rilg a n d a 
qon-tom irlam i kengaytiradi, silliq m u sk u llam in g  qisqarishiga olib keladi.
E nkefalin va endorfinlar esa o rg a n iz m n in g  o ‘zi sintezlaydigan nark o tik lard ir. 
Tashqaridan kiritilgan morfinga o 'x sh ab , b u  m oddalar o g ‘riq sezgisini kam aytiradi. 
B undan  tash q ari,  bu  endogen  o p ia tla r  q o ra   d o ri  (opium )  y u z a g a   k e ltira d ig a n  
hissiyot-kayf shakllanishini ham ta ’m inlaydi. A m m o odam ularga o ‘rganib qolm aydi.
B uyraklarda  sintezlanadigan  e ritro p o e tin ,  renin  va  boshqa  m o d d a la m i  ham 
to ‘qim a gorm onlariga q o ‘shish m um kin.
181
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Ichki sekretsiya bezlari, ularajratadigan gormonlar 
va ularning fiziologikeflektlari
Bez
G orm onlar
T a ’s ire tish  joyi
Fiziologik efTekt
Gipofizning 
oldíngi bo‘lagi 
(adenogipofiz)
Somatotropin 
[o'sish gormoni 
yoki som atotrop 
gormoni (STG)]
Butun 
organ izmga
Organizmning o ‘sishini 
tezlashtiradt, shu jumladan, 
suyak vam uskullam i, 
oqsillar sintezini 
kuchaytiradi. Oqsii va 
y o g 'lar alm ashinuviga ham 
ta’siretadi
Tireotropin 
[tircotrop gormon, 
tireostim ullovchi 
gormon (TST)l
Qalqonsimon
bezga
Tircoid gormonlarini 
sintezini va sekretsiyasini 
kuchaytiradi
Kortikotropin 
[gipofizni 
adrenokortikotrop 
gormoni (AKTG)]
Buyrak usti bezi 
p o ‘stloqqism iga
Buyrak usti bezi 
kortikosteroidlami sintezi 
va sekretsiyasini 
kuchaytiradi
Follikulosti- 
mullovchi gormon
U rug* don va 
tuxumdonga
Ay ollar tuxumdomda
follikulalaro'sishini,
erkaklardaesa
spermatogenezni
kuchaytiradi
Lyuteinlovchi
gormon
Urug'don va 
tuxumdonga
Ayollarda ovulyatsiyadan 
keyin sariq tana 
rivojlanishini va ulardan 
progesteron sintezini, 
erkaklardaesa 
urug‘donlarda interstinal 
hujayrataming 
rivojlanishini va 
androgenlar sekretsiyasini 
kuchavtiradi
Protaktin
Sut beziga
Sut ajralishini ta ’minlaydi
(lyuteotrop gorm on 
laktogen gormon, 
mammotropin)
G ipofiz (oratiq 
bo'lagi)
fcmelanotsitlar
stimullovchi
gormon va ß-
melanoisitlar
stimullovchi
gormon
(intermedin)
Past umurtqalilarda 
melanoformlami 
kengaytiri shiga
182
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Orqabo'lagi
(neyrogipofiz)
Antidiurctik
gorroon
(vazopressin)
Buyrakni
yig'uvchi
naylariga
Suvning reabsorbsiyasini 
yengillashtiradi
Aileriolalarga
Tonusni vaarterial bosimni 
oshiradi
Oksitotsin
Silliqm uskullarga,
ayniqsa
bachadonga.
Bachadonni qisqartiradi va 
tug'ruqni kuchaytiradi
Qalqonsimon
bezi
Tiroksin
Triyodtironin
Butun 
organ izmga
M oddalar aimashinuvini va 
to‘qimalam ing kislorodga 
ehtiyojini oshiradi
Qalqonsimon 
otdi bezi
Paratgormon
Suyaklar, buyrak
v ahazm qilish
y o lig a
Kalsiy va fosfor 
almashinuvida ishtirok 
etadi
Kalsitonin
Suyaklar
Kalsiy va fosfor 
almashinuvida ishtirok 
etadi
Oshqozon osti 
bezi Langergans 
orolchasi
Insulin
Butun
organizmga
Karbonsuvlar 
aimashinuvini boshqaradi, 
oqsillar sintezini 
kuchaytiradi
Glukagon
Jigarga
G likogen sintezi va
parchalanishini
kuchaytiradi
Buyrak usti bezi 
po'stlog'i
Kortikosteroidlar
Butun 
org^j izmga
Karbonsuvlar 
alm ashinuvida ishtirok 
etadi
Aldosteron
Buyrak
kanalchalariga
Suv vaelektrolitlar 
alm ashinuvida ishtirok 
etadi
VI
Q O N   F IZ iO L O G IY A S I
Qon, limfa, to 'q im a, orqa m iya, plevra), bo‘g ‘im v a  boshqa suyuqliklar organizm  
ichki muhitini tashki) qiiadi. B u lar ichidan to 'q im a  suyuqligi haqiqiy ichki m uhitni 
hosil  qiluvchi  hisoblanadi, chunki  u hujayra bilan  b ev o sita  alo q ad a bo ‘ladi.  Q o n  
esa bevosita endokard va tom irlar endoteliyasi b ilan  a lo q a d a  b o ‘lib, ulam ing h ayot 
faoliyatini ta ’m inlaydi, bosh q a a ’z o  va to 'q im a la r ishiga to 'q im a  suyuqligi o rq aii 
ta ’sir ko‘rsatadi.
Qon va to ‘qim a suyuqligi o 'rta sid a  m oddalar, garm onlar, g azlar va biologik faol 
m oddalam ing suvda  erig an  holdagi  alm ashinuvi  tin im siz so d ir boMadi.  D em ak, 
ichki  m uhit  gum oral  tashuvchanlikni  am alga  o sh iru v ch i  b ir  butun  tizim   b o ‘lib, 
quyidagi halqalardan tashki) topgan:  qon -  to ‘q im a  suyu q lig i -  to 'q im a  suyuqligi 
- l i m f a - q o n .
183
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Bundan  2 1 0   yil  m u q a d d a m   (1878-y.)  fransuz  fiziologi  K lod  B em ar  «ichki 
m uhitning  d o im iy lig i  y a s h a sh n in g   asosiy  o m ilid ir»   d eg a n   x u lo sa g a  kelgan. 
Boshqacha aytganda,  o rg an iz m   faol yashashi uchun uning hujayralari boshqarilib 
turiladigan  m uhitda  boM ishi  zarur.  Keyinchalik  bu  nuqtayi  nazari  o ‘z  tasdig‘ini 
topdi, hayvonlar o rganizm i ichki muhiti bir necha m exanizm lar yordamida boshqarib 
turilar ekan.  S h uning  u ch u n   ham   ichki  m uhit  tarkibi  cheklangan  o ‘zgarishlarga 
uchraydi va d o im iy lig i sa q lan ib  turadi.
1929-yil U o lte r K e n n o n  fanga gom eostaz (grekcha hom oios -  o ‘xshash, Stasis 
- holat) atamasini kiritdi. G om eo staz-o rg an izm  ichki m uhitiningjo‘shqin doimiyligi 
va shu holatni  ush lab  tu rish g a  y o ‘naltirilgan boshqaruv m exanizm i.
Q on  sistem a si  h a q i d a   tu sh u n c h a .  G .  F.  Lang  qon  sistem asi  tushunchasini 
1939-yili fanga kiritdi. B u  tizim ga: qon-tomirlari bo‘ylab harakatlanayotgan periferik 
qon;  qon  y a ra tu v c h i  a ’z o la r  (suyak  k o ‘m igi,  lim fa   tu g u n la ri,  talo q );  qonni 
parchalovchi a ’z o la r(jig a r, taloq); vaulam i boshqaruvchi nerv-gumoral sistemalari 
kiradi.  Qon to ‘q im a  s ifa tid a  o ‘ziga xosliklarga ega:  1.  U ning tarkibiy qism i qon- 
tom irlaridan  ta sh q a rid a  hosi!  b o ‘ladi.  2.  T o ‘qim aning hujayralararo qism i  suyuq 
m oddalardan ta sh k il to p g a n .  3.  Qonning asosiy q ism i h arakatda boMadi.
Odam va h ay v o n la r q o n i y opiqqon-to m irlarh alq asid ah arak atlan ad i. Q on ikki 
qism dan:  suyuq  p la z m a   v a   shaklli  elem en tlar  -   e ritro ts itia r,  ley k o tsitlar  va 
trom botsitlardan  ib o ra t.  K atta  yoshdagi  odam lar  q o n in in g   4 0 -4 8   %   ni  shaklli 
elementlar va 5 2 -6 0 %  ni plazm a tashkil qiladi. Bu nisbat gematokrit kattaligi (grekcha 
haim a -  qon, k rito s -  k o ‘rsatk ich ) deb nomlanadi.
Q onning asosiy v a z if a la r i.
1. Tashuvchilik vazifasi. Qon-tomirlarda harakat qilib har xil moddalami: kistorod, 
karbonat  an g id rit  g a z la ri,  o z u q a   m oddalar,  g o rm o n lar,  ferm entlar  va  boshqa 
m oddalam i tashiydi.
2. Nafas vazifasi. 0 ‘pkadan to ‘qimalarga 0 2ni v a to ‘qim alardan o‘pkaga C 0 2 ni 
olibkeladi.
3. O ziqlantiruvchi (tro fik ). Q on hazm traktidan kerakli oziq m oddalar (giukoza, 
fruktoza, peptidlar, am inokislotalar, tuzlar, vitaminlar, suv, y og' va uningbirikm alari) 
qonga va lim faga s o ‘r ila d i va ulam i to ‘qim alarga yetkazib beradi.
4. Ekskretor vazifasi. M oddalar alm ashinuvidahosil b o ‘lgan keraksiz(chiqindi) 
m oddalar to ‘q im a la rd a n   chiq aru v  a ’zolariga tashib  keltirilib bcriladi va chiqaruv 
a ’zolari ulam i c h iq a rib  y u boradi. Shuningdek, oshiqcha suvlar, mineral va organik 
m oddalar, m o ch ev in a, siy d ik  kislotasi, am m iaklar ham  chiqaruv a ’zolariga tashib 
keltiriladi.
5.  T erm o reg u ly a to r  vazifasi.  Qonni  issiqlik  bilan   qayta  ta ’m inlaydi  va  tana 
haroratini bir xilda ush lab  turishda katta rol o'ynaydi. Issiqlik ko‘p  ishlab chiqaruvchi 
a ’zolardan ta n an in g  b o s h q a  a ’zolariga issiqlikni tashiydi va ulam i isitadi.
6.  Q on g o m e o sta z d a g i ayrim  ko‘rsatkichlam i d o im o  b ir xilda ushlab turishda 
katta aham iyat k a s b  etad i.
7.  S uv-tuz  a lm a sh in u v id a   ishtirok  etadi.  Q on  va  to ‘qim a  orasidagi  suv  va 
tuzni b ir xilda u sh la b  tu rish d a  katta o ‘rin egallaydi.
184
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

8.  Him oya  vazifasi.  L eykotsitlam ing  im m unitet  h osil  q ilish  va  fagatsitozda 
ishtiroki orqali organizm ni h im o y a qiladi.  Bundan tashqari,  q o n n in g  suyuq holda 
ushlab  turilishi  va  qon  oqishini  to ‘xtashida  (gem eostaz)  ishtiroki  ham   himoya 
funksiyasiga kiradi.
9.  Gumoral boshqaruv vazifasi. Birinchi navbatda g o rm o n la rv a  biologik aktiv 
m oddalam ing qonda tashilishi.  B oshqaruv vazifasi tufayli  ichki  m uhit doimiyligi 
ta ’m inlab turiladi, m odda alm ashinuvi intensivligi, g em o p o e z  v a  boshqa fiziologik 
faoliyatlar idora etilib turiladi.
10.  Kreator bog‘lar hosil qilish. Q on plazmasi va shaklli elem entlari informatsion 
bo g ‘lar hosil qiluvchi m akrom olekulalam i tashiydi. H ujayra ichki oqsillari sintezini, 
to ‘qim a tuzilmalari shakllanishini b ir xilda ushlab turish va q a y ta  tiklash vazifasini 
bajaradi.