O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Oshqozon  osti  bezining  endokrin  vazifasi  buzilganda  organizmda  ro ‘y  
beruvchio'zgarishlar.
  Itning o sh q o z o n  osti bezi olib tashlansa, 4 - 5  so a td a n so ‘ng 
siydigi  bilan  shakar chiqa  boshlashini  M ering  va  M in k ovskiylar k o krsatib  berdi. 
Siydik bilan shakar chiqib k etav erish i natijasid a hayvon ozadi, k o ‘p suv ichadi va 
x o ‘ra  b o ‘lib  qoladi.  Bu  hodisalarn in g   ham m asi  odam dagi  qan d li  diabet  kasallik 
b elg ilarig a ju d a   o ‘xshab  k e ta d i.  M e ’d a   osti  bezi  h ayvon  g av d a sin in g   qanday 
b o ‘lmasin boshqa birorjoyiga, m asalan, terisining ostiga k o ‘chirib o ‘tkazilsa, ilgari 
boshlangan  diabet belgilari  y o ‘q o lish in i k o ‘rsatib berdi.
D iabetning asosiy belgisi q o n d ag i g lukoza m iqdori (n o rm a d a 6 ,8 -7 ,6  mmol/1) 
k o ‘payib ketishidir (giperglikem iya). A yniqsa, k arbonsuvlarga boy ovqat iste’mol 
qilinsa, qondagi glukoza to‘q im alard a to ‘la o ‘zlashtirilm aydi va s o ‘ngraglikogenga 
aylanmaydi. Bunday bem orlarda bu belgilardan tashqari yuqorida to ‘xtalganimizdek,
175
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

g lu k o zu riy a, y a ’ni glukoza siydik o rq a li ajralishi, k o 'p  siyish (poliuriya), chanqov 
h issin in g   d o im o   boMishi  (p o lid ip siy a )  k a b i  belgilar  ham   k u za tilad i.  D iabetda 
energ etik  eh tiy o jlarg a glukoza kam  ish latilad i va energiya alm ashinuvida oqsil va 
y o g ‘la m in g   sarflanishi keskin  d a ra ja d a  o rtadi.  N afas koeffitsientining kam ayishi 
o q sillar b ila n  yog*lam ing yonish ja ra y o n i kuchayganligidan g u v ohlik beradi.
O g ‘ir  d ia b e td a   y o g 'la r  p a rc h ala n g an d a  kislotali  m oddalam ing  k o ‘p!ab  hosil 
b o 'lis h i  v a   a m in o k islo ta la m in g   jig a r d a   dezam inlanishi  sa b ab li  q o n n in g   faol 
reaksiyasi k islotali tom onga -  atsid o zg a suriladi. Y og‘lar bilan am inokislotalam ing 
chala o k sid lan ish  m ahsulotlari qon plazm asin in g  ishqoriy m etallarini b o g ia b  olishi 
sababli  q o n n in g   ishqor rezervi  k am ay a d i,  kom pensator halloslash  boshlanadi va 
siydik rea k siy asi kislotali tom onga o ‘zg a rad i.
J in s iy  b e z la r.
Erkaklarjinsiy bezlari.
 Erkak jin s iy  bezlarida spermatogenez jarayonlari kechadi 
v a  e rk a k  jin s iy  gorm onlari -  a n d ro g e n lar h o sil b o ia d i. Sperm atogenez urug‘ hosil 
q iluvchi  n ay c h alard a joylashgan  sp e rm a to g e n   epitelial  h u jay ralam in g   faoliyati 
boMib hisoblanadi. A ndrogenlar interstitsial h u ja yralar-glandulotsitlarda (Leyding 
h u ja y ra sid a )  h osil  b o ia d i.  B u h u ja y ra la r u rug‘  hosil  qiluvchi  n ay ch alar orasida 
joylashib, u ru g ‘don m assasini yaq in  2 0  %  ini tashkil qiladi. U n c h a k o ‘p  b o ‘lmagan 
m iq d o d a  a n d ro g e n lar  buyrak  usti  b e z i  p o ‘stlog‘ining  to ‘r   sohasida  ham   ishlab 
chiqariladi. A ndrogenlarga b ir necha ste ro id  gorm onlar kiradi, ulardan eng muhimi 
te sto ste ro n d ir.  Bu  gorm onning q o n g a   o ‘tish i  erkaklarda  birlam chi  v a  ikkilam chi 
jinsiy b e lg ila m i adekvat rivojlanishini t a ’m inlaydi.
5 3 -ra s m .  U ru g 'd o n  g o rm o n la ri  vau lam in g v azifalari.
176
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

T estosteron ta ’sirida o ‘g ‘il b o la  b a lo g ‘atga yetganida jin s iy  a ’z o   va m oyaklar 
kattalashadi, soqoi, past ovoz, q o rin n in g  o ‘rta  c h iz ig i b o ‘ylab k o ‘tarilu v ch i chov 
ju n la r p ay d o  b o ‘ladi.  Bundan tashqari, te sto ste ro n  oqsillar sin tezin i kuchaytiradi, 
bu e s a o ‘sish va jism oniy rivojlanishga, m uskullar m assasining ortishiga olib keladi. 
T esto ste ro n   suyak  skeletining  sh a k lla n ish ig a   ham   ta ’sir  k o 'rs a ta d i,  u  suyakda 
oqsil m atritsalari hosil bo'lishini tezlashtiradi va unda kalsiy tuzlarining to'planishini 
ta ’m inlaydi.  B uning natijasida su y a k  e n ig a  va b o ‘yiga o ‘sadi v a  p ish iq lig i ortadi. 
T e s to s te ro n   k o ‘p   a jra lg a n d a   m o d d a la r   a lm a sh in u v i  te z la s h a d i  v a   q o n d a g i 
eritrotsitlar soni ham ortib ketadi.  T esto stero n n in g  ta ’sir etish m exanizm i taxm inan 
quyidagicha am alga oshadi: u hujayra ichiga kirib, faollashadi (degidrotestosteron), 
keyinchalik  u  hujayra  yadrosi  v a   o rg an e llari  bilan  b o g ‘ianadi,  bu   esa  oqsil  va 
nuklein  kislo talar  sintezining  o ‘z g a rish ig a   olib  keladi.  T esto stero n   sekretsiyasi 
adenogipofizning lyuteinlovchi g o rm o n i orqali  idora etiladi, bu g o rm o n  esa jin siy  
b alo g ‘atg a yetishni  tezlashtiradi.  A g a r q o n d a  testosteron  gorm oni  m iqdori  ortib 
ketsa,  q ay tar  b o g ia n ish   m exanizm i  b o ‘y ic h a  lyuteinlovchi  go rm o n   sekretsiyasi 
torm ozlanadi. Ikkala gonadotrop g o r m o n la r -  follikulostim uilovchi va lyuteinlovchi 
g o r m o n la r   k o n s e n tr a ts iy a s i  q o n d a   p a s a y i b   k e t g a n d a ,  s p e r m a t o g e n e z  
jarayonlarining tezlashuviga olib k eladi.
0 ‘g ‘il bolalarda  1 0 -1 1  yoshgacha u ru g ‘d onda androgenlar ishlab chiqaruvchi 
faol  g la n d u lo tsitla r  b o im a y d i.  B iro q ,  b u   h u ja y ra lard a n   te sto ste ro n   gorm oni 
sekretsiyasi, hom iladorlik davrida va b o la tu g ‘ilgandan s o ‘n g b ir  n ec h a haftagacha 
davom  etadi.  Bu sekretsiya y o id o s h  to m o n id an  ajralib chiqqan go rm o n  g o n ad o ­
tropin ta ’sirida yuzaga chiqadi. E rk ak  jin s iy  gorm onlarining sekretsiyasi yetarlicha 
b o im a s a , yevnuxoidlik rivojlanishiga o lib  keladi. B unda b irlam ch i va ikkilam chi 
jinsiy belgilam ing rivojlanishi kechikadi, suyak skeleti noproporsional b o ‘lib qoladi, 
ko ‘k rak va qorinning pastki sohalarida y o g ‘ to ‘planadi, ba’zid a esa su t bezlari ham 
kattalashadi (ginekom astiya), e rk a k  jin s iy  gorm onlarining kam   ishlab chiqarilishi 
asab v a  ruhiy o ‘zgarishiarga ham  o lib  k elish i m um kin.  B undan  tash q ari, qaram a- 
q arsh i  jin s g a   b o ‘lgan  q iziq ish   y o ‘q o la d i  v a   b o sh q a   e rk a k la rg a   x o s  b o ‘lgan 
psixofiziologik harakatlar ham y o ‘q oladi.