O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

2.  A llergiyaga  qarshi  t a ’sir.
  G lu k o rtik o id la r  a lle rg ik   re a k s iy a la rn in g  
rivojlanishiga ham  bevosita ta ’sir ko ‘rsatadi. Glukortikoidlar k o ‘p  ishlab chiqarilishi 
qondagi  eo z in o filla r  sonining  kam ayishiga  olib keladi,  ular sonining  ortishi  esa 
allergik reaksiyalarning rivojlanishiga o lib  keladi.
3.  Immunitetningpasayishi.
 G lukokortikoidlar ham hujayra immunitetini, ham 
gum oral im m unitetini b o ‘g ‘adi, bu  h o lat antitelaîam ing hosil b o lis h i va fagotsitoz 
jarayonining pasayishi bilan b o g ‘liqdir. Organizm uzoq m uddatglukokortikoidlam i 
qabul q ilsa, tim u s v a  lim foid to 'q im a si involyutsiyaga uchraydi, b uning natijasida 
q onda  lim fo tsitla r  soni  kam ayib  k etadi.  U zoq  vaqt  glukokortikoidlam ing qabul 
qilinishi jid d iy   holatlarni  yuzag a  c h iq arad i,  organizm ga  ikkilam chi  infeksiyalar 
tushish xav fin i  kesk in  oshiradi.
4.  Arterial bosimni  m e ’yorda  ushlashdagi ishtiroki.
G lukortikoidlar qon-tom irlam i katexolam inlar ta ’siriga sezuvchanligini oshiradi, 
b u   esa g ip e rten ziy ag a olib k eladi.  A rterial  bosim ning ortishiga  m a’lum darajada 
m in eralokortikoidlam ing ham  aham iyati (organizm da suv va natriyning ushlanishi) 
bor.  G ip e rte n z iv   effekt  k araxtlikka  q arshi  ta’sim ing  asosiy  kom ponenti  b o ‘lib 
hisoblanadi  (k arax tlik   doim   arterial  bosim ning  keskin  tushib  ketishidan  yuzaga 
keladi).  B u  g o rm o n la m i  karax tlik k a  q arshi  faolligi  giperglikem iya  holati  bilan 
bo g ‘liqdir. G lukokortikoidlam ing organizm da hosil boMishi su tkalikritm gaega. Bu 
go rm o n lar aso siy  qism ining h o sil boMishi  ertalabki  soatlarga to ‘g ‘ri  keladi.  Buni 
b iiish ,  u z o q   v a q t  g lu k o k o rtik o id la r  b ila n   d avolashda  su tk alik   dozani  to*g‘ri 
taqsim lash  u chun zarur.
G lu k o k o rtik o id lar sekretsiyasi kortikotropin gorm oni tom onidan boshqariladi. 
T u rli  stre s s   stim u lla ri  o rg a n iz m g a   t a ’sir  etilganda  ham   u la m in g   sekretsiyasi
170
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

kuchayadi, bu  esa moslashish (adaptatsiya) sindrom ining rivojlanishiga turtki berad i.
Jinsiy gormonlar.
  Buyrak usti b ez in in g  to ‘r  so h a si jin siy  gorm onlam i  h a d d a n  
k o ‘p  a jra tib   c h iq a rsa ,  ad re n o g en ita l  s in d ro m in in g   ikki  tipi  v u ju d g a   k e la d i: 
g e te ro s e k s u a l  va  iz o se k su a l.  G e te r o s e k s u a l  s in d ro m i  q a ra m a -q a rs h i  j i n s  
gorm onlarini  k o ‘p  ishlab chiqarishdan y u z a g a  k e la d i va qaram a-qarshi jin s g a  x o s  
boMgan ikkiiamchi jinsiy belgilar rivojlanadi. Izoseksual sindromi o 'zjin sig a m an su b  
gorm onlam i  k o ‘p   ishlab chiqarishidan  y u z a g a   k e la d i  va jin siy   b alog‘atg a  y e tish  
tezligi ortib k etad i.
B u y ra k  u sti b e z la ri p o ‘stlog‘in in g  g ip o - v a  g ip e rfu n k s iy a s id a  o r g a n iz m d a  
r o ‘y   b e r a d ig a n   o ‘z g a rish la r¡.  H ay v o n lard a  b u y ra k   usti  bezlari  p o ‘stlo g ‘Í  o lib  
tashlansa, u lar tezd a o ‘lib qoladi. Buning asosiy sa b ab i -  siydik bilan ko ‘p  m iq d o rd a 
natriy  y o 'q o iish i  va  buning  natijasida  qo n   va  t o ‘qim alardagi  natriyning  k e sk in  
kam ayishidandir. O rganizm ga k o ‘p  m iq d o rd a n a triy  yuborib, bu hayvonlar u m rin i 
b ir n echa v aqtga c h o ‘zsa b o ia d i.
Odamda brom a kasalligiyoki Addison kasalligi
 nom li og ‘ir kasallikda b u y ra k  
usti  b ez la rin in g   p o ‘st!og‘idan  g o rm o n lar  c h iq is h i  keskin  kam ayadi.  D astlab k i 
belgilar: teri, ayniqsa q o ‘l, bo‘yin, yuz terisi b ro n z a  tusiga kiradi (nomi ham  sh undan 
kelib chiqqan), yurak muskuii zaiflashadi, j  ism o n iy   m ehnat paytida,  sh u n in g d e k , 
aqliy ish bajargan paytida ham bem or te z ch arch ay d i (asteniya). Ishtahasi y o ‘q o la d i, 
k o ‘ngli  ay n iy d i,  q u sa d i,  ichi  k etadi.  B e m o r  so v u q q a ,  o g ‘ritu v ch i  t a ’s ir la rg a  
sezuvchan va yuqum li kasalliklarga k o ‘proq m oyilroq boMib qoladi. Juda ozib ketadi 
va asta-sekin butunlay holdan toyadi.  K o ‘p in c h a  o ‘lim  bilan tugaydi.  B uyrak u sti 
bezlari p o ‘stlog‘ining preparatlari A ddison kasalligi bilan og‘rigan bem orlarhayotini 
qism an yengillashtiradi va ulam tng m e h n at q o b iliy atin i b ir qadar sa q lab  tu rad i.
B uyrak  usti  bezlari  p o ‘st!og‘ining  gip erfiin k siy asi  kam roq  uchraydi;  b u y ra k  
usti  bezining  -  gipem efrom asida  k u zatilad i.  A y n i  vaqtda  bezning  p o ‘stlo g ‘ id a n  
chiqadigan  g o rm onlam ing  miqdori  o rtib g in a   q o lm a y ,  balki  ulam ing  sífati  h a m  
buziladi: asosan  ikkita jin siy  gorm onlar ish lab  ch iq arad i, norm ada esa buyrak u sti 
bezlari bu gorm onlam i ju d a  kam ishlab chiqaradi. 3 - 4  yashar bolalarda g ipem efrom a 
uchrasa,  ular  erta  b alo g ‘atga yetib,  so q o li  o ‘sg a n i  va  qov  sohasida ju n   b o sg a n i 
kuzatilgan. G ipem efrom a ayollarda uchrasa, h a y z  k o 'rm a y  qoladi, soqol chiqadi va 
ovozi xuddi erkaklam ikiga o ‘xshab d a g ‘alla sh ib  qo lad i.