O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Download 13,57 Mb.
Pdf ko'rish
bet105/243
Sana07.07.2021
Hajmi13,57 Mb.
#112049
1   ...   101   102   103   104   105   106   107   108   ...   243
Bog'liq
Normal fiziologiya (O.Alyaviya va b.) (1)

Glukokortikoidlar  (gidrokortizon,  kortikosteron,  kortizon).  Ular  hamma 
turdagi moddalar almashinuviga  ta 'sir  etadi:
a) glukokortikoidlar ta ’sirida o q silla r parchalanishi stim ullanadi. Bu ta ’sim ing 
aso sid a  qon  plazm asidan  h u ja y ra  ic h ig a  am inokislotalar  tran sp o rtin in g   keskin 
s e k in la sh u v i  y o ta d i,  bu   esa  o q s il la r   b io sin te z i  b o s q ic h la rin i  to rm o z la y d i. 
O q silla m in g   katabolizm i  m uskul  m a ssa sin in g   k am ay ish ig a,  o ste o p aro zg a  va 
shuningdek,  yaralarni  bitish  te z lig in in g   pasayishiga  o lib   k e la d i.  O qsillam ing 
p a rc h a la n ish i,  hazm   q ilish   tr a k ti  s h illiq   q a v a tin in g   h im o y a   s o h a s id a   o qsil 
kom ponentlarining kam ayishiga o lib  keladi. Bu holat xlorid k islotasi v a  pepsinning 
agressiv ta ’sirini oshiradi va n a tija d a  p ep tik  yaralar hosil b o ‘ lishiga o lib keladi;
b) glukokortikoidlar y o g ‘ni yog*  depolaridan m obilizatsiyasini kuchaytiradi va 
qon plazm asida yog‘ kislotalari konsentratsiyasini oshiradi. S h u lar bilan b irqatorda 
yuz  sohasida,  ko ‘krak  va g av d a n in g  y o n   bosh  sohalarida  y o g ‘n in g   to ‘planishiga 
olib keladi;
d )  organizm ga  g lu k o k o rtik o id la m in g   yubo rilish i  qo n   p la z m a sid a   glukoza 
m iqdorining  ortishiga  olib  k elad i  (giperglikem iya).  Bu  efTektning  asosida  esa 
glukoneogenez jarayoniga stim ullovchi ta ’sir yotadi. O qsillar katabolizm i natijasida 
hosil  b o ‘lgan  ko‘p  m iqdordagi  am in o k islo talar, jig a rd a   g lu k o z a   sintezi  uchun 
ishlatiladi.  Bundan  tashqari,  g lu k o k o rtik o id la r  g ek so k in aza  ferm enti  faoliigini 
ingibitorlaydi, bu holat  g lukozaning  to ‘qim alarda  sarfla n ish ig a to ‘sqinlik qiladi. 
M a’lumki, glukokortikoidlar m iqdori k o ‘p b o ‘lganda organizm ning asosiy energiya
169
www.ziyouz.com kutubxonasi


m anbayi b o ‘lib, y o g ‘ k islotalari hisoblanadi, bunda glukozaning m a’lum  miqdori 
energetik sarflan ish d an  xalos b o ‘ladi v a  qonda glukoza m iqdorining ortishiga olib 
keladi  (g iperglikem iya).  G iperg lik em ik   effekt,  stress  paytida  glukokortikoidlar 
ta ’sirining  a m alg a o sh ish id a  asosiy  kom ponent b o ‘lib  hisoblanadi.  O rganizm da 
g lukoza  k o ‘rin ish id a  energ etik  za x ira  to ‘planadi,  glukozaning  parchalanishi  esa 
ek strem alstim u llarta’sirini yengishdaorganizm gayordam  beradi. G lukokortikoidlar 
u g le v o d la r  a lm a s h in u v ig a   o ‘z in in g   t a ’s ir   etish  x ara k terig a  k o ‘r a   insulinning 
antogonisti  b o ‘lib  hisoblanadi.  D avolash  m aqsadida  uzoq  vaqt  b u   gorm onlam i 
qabul qilish yoki o rganizm da uni hosil b o ‘lishining keskin k o ‘payishi steroid diabeti 
degan k asallik k a olib keladi.
1.  Yallig 'lanishga qarshita ’siri.
  G lukokortikoidlar yallig‘lanish jarayonining 
barcha bosqichlarini to ‘xtadi (alteratsiya, ekssudatsiya va proliferatsiya) lizosomalar 
m em branasini  stab illab ,  ferm entlar chiqishining oldi olinadi, b u  esa y allig ‘lanish 
ja ra y o n in in g   riv o jla n ish ig a   to ‘s q in lik   qiladi.  G lu k o k o rtik o id lar  y a llig ‘lanish 
o ‘ch o g ‘id a  fag o tsito z ja ra y o n in i  sekinlashtiradi yoki  butunlay  b o ‘g ‘adi.  Bundan 
ta sh q a ri,  yalligM anish ja ra y o n i  b ila n   ch am barchas  bogMiq  b o ‘lgan  lixoradka 
reaksiyasi k eskinligini p asaytiradi, b u  esa leykotsitlardan  interleykin-1  chiqishini 
kam aytirish y o ‘li bilan am alga oshiriladi. B u holat interleykin-1  ning gipotalam usda 
joylashgan issiklik hosil b o ‘lish m ark azig a stim ullovchi ta ’sirini kam aytiradi

Download 13,57 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   101   102   103   104   105   106   107   108   ...   243




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish