O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Prolaktin -
 adenogipofizning atsidofil hujayralarini ishlab chiqaradi. Bu gorm on 
hazm  b e z la ri ferm entlari ta’sirida o so n  p arc h ala n ad i, shuning u chun uni teri ostiga 
yoki venaga yuborish kerak. B u g o rm o n  qu y id ag i efFektlami y u z a g a  ch iqaradi:
1. S u tb ez larid a proliferativ ja ra y o n la m i v a o ‘sishini tezlashtiradi.
2 .  S u tn i  h osil  b o ‘lishi  v a   a jr a lis h in i  k u c h a y tira d i.  P ro la k ta n   se k re tsiy a  
hom iladorlik davrida ortadi va k o ‘k rak  b ila n  g o ‘dakni b o qqanda re fle k to r ravishda 
stim ullanadi.
3.  B uyraklarda natriy va suvni rea b so rb siy asin i  kuchaytiradi,  bu   h o i  su t hosil 
b o ‘lishda m uhim  aham iyat kasb etadi.
4. S ariq tana hosil boMishini v a  u n d an  p rogesteronning ajralishini kuchaytiradi.
P ro la k tin   sekretsiyasi  g ip o ta la m u s n in g   p ro la k to sta tin   v a   p ro la k to lib e rin
gorm onlari orqali idora etiladi.
Gipofizning orqa bo ‘lagi.  Antidiuretik gormon
 (A D G ) ta ’siri o rg a n z m d a  ikki 
xil effektni yuzaga chiqaradi.
1.  B u gorm on ta ’sirida b u y rak n in g  d istal k analchaiarida suvni q a y ta  s o ‘rilishi 
o rtadi,  buning  natijasida  h ara k atla n ay o tg an   qonning  hajm i  o rtad i  v a   sh u   bilan 
b o g 'liq  h o ld a arterial bosim ham o rtad i. D iu rez kam ayib, siydikning n isb iy  zichligi 
ortadi. S uvning qayta so'rilishi n a tija sid a  h u jayralararo su y u q lik d a o sm o tik  bosim  
p asayib  ketadi.  Distal  kanalch alard a  su v n in g   qayta  so ‘rilish id a  ad e n iia tsik laz a 
ferm enti k atta aham iyat kasb etadi.
163
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Z   A D G  k atta d o za la rd a a rte rio la la m in g  torayishini, b u  o ‘z  n avbatida arterial 
bo sim n i k o ‘tarilishiga olib k elad i. G ip ertin ziy an in g riv o jlan ish id a, A D G  gorm on 
ta ’sirida qon-tom ir devorlari katexolam inlam ing toraytiruvchi ta ’siriga sezuvchanligi 
kesk in  o rtib  ketadi. A D G  a rte rial b o sim n i oshirganligi uchun uning ikkinchi nomi 
« v az o p ressin »   deb  y u ritila d i.  A D G   n in g   v azokonstriksiya  effek ti  faq at  katta 
dozalardagina nam oyon b o ‘ladi. F iziologik jarayonlarda esa buning ahamiyati aytarli 
k a tta   em as.  A D G   u zo q   m u d d a t  y e ta rlic h a   sekretsiyalanm asa,  q an d siz  d iabet 
k asallig ig a  olib  keladi.  U n in g   a s o siy   belgilari  kuchli  chanqash  (polidipsiya)  va 
siyish  orqali  k o ‘p  suyuqlik y o ‘q o tish   (poliuri) -b e m o r sutkasiga  1 0 -2 0  litrgacha 
siyishi kuzatiladi. B em om ing b u  belg ilari sintetik vazopressin yoki hayvon gipofizi 
o rq a   boM agidan tayyorlangan  p re p a ra t  yuborilganda y o ‘qoladi.
Oksitotsin.
  Bu g o rm o n n in g  efFekti  ikki y o ‘nalishda nam oyon boMadi:
1)  o ksitotsin bachadon silliq  m uskulini qisqartiradi. H ayvonlarda gipofiz olib 
ta sh lan sa,  tu g ‘ruq  q iyinlashadi  v a   u zo q   davom   etadi.  O ksitotsin  norm al  tu g ‘ruq 
kechishini  ta ’m inlaydi  (n o m i  h am   shundan  kelib  chiqqan,  oxu-kuchli,  tokos  -  
tu g ‘ru q );
2)  o ksitotsin  laktatsiya ja ra y o n in in g  idora etilishida ham  ishtirok etadi.  U sut 
b e z la rid a   m ioepitelial  h u ja y ra la m in g   qisqarishini  kuchaytiradi  va  shu  sababdan 
s u t  a j r a lis h i g a   ijo b iy   t a ’s ir   k o ‘r s a ta d i.  O k s ito ts in n in g   q o n d a g i  m iq d o ri 
hom iladorlikning oxiri va hom iladorlikdan keyingi davrida yuqori b o ‘ladi. G o‘dakni 
k o ‘k rak  b ilan  b oqilg an d a ham  re fle k to r ravishda oksitotsin sekretsiyasi ortadi.
Gipofizning oraliq bo ‘¡agi.
  H ay v o n la rd a va odam   g ipofizining oraliq boMagi 
oldin g i  boMagidan  ajralgan  va  o rq a   boMakka yopishgan  boMadi.  O raliq  boMak 
gorm oni-interm edin yoki m elanin stim ullovchi gormon orqa boMak gormonlari bilan 
birga chiqadi. O dam  terisin ing pigm ents iz qismlariga, teri ichiga intermedin gormoni 
yuborilganda, shu qism lar rangi sekin-asta normal holiga keladi. Intermedin gormoni 
o d am d a teri  pigm entatsiyasini  b oshqaradi.
Q a lq o n s im o n   bez.  Q alq o n sim o n   b ez n in g  asosiy  m arfo-ftinksionai  birligi  bu 
follik u lalard ir. F o llikulalar o v al  sh a k lid a  boMib, uning devori  b ir q ato r kubsim on 
epiteliy alard an  tashkil topgan. F o llik u la la rk o llo id  suyuqligi b ilan  toMgan boMadi, 
u n d a tiroksin va triyodtironin g o rm o n la ri tiroglobulin  oqsili  bilan birikkan holda 
boM adi.  F o llik u lalar  o rasid a g i  b o ‘sh liq d an   kapillarlar  o ‘ta d i  va  uni  qon  bilan 
ta ’m inlaydi.  Q alqonsim on  b e z d a  q o n n in g  hajm  tezligi  bosh q a a ’zolarga nisbatan 
ancha yuqori. F ollikulalararo b o ‘sh liq d a parafollikuiyar hujayralar ham joylashadi. 
B u h u ja y ra la rtire o k a lsito n in  g o rm o n in i  ishlabchiqaradi.