O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Ayollar jinsiy gormonlari.
  A y o lla r jin s iy  gorm onlari  b ezlarid an   (tuxum don) 
estrogenlar  va  progesteron  ishlab  c h iq arila d i.  Bu  gorm o n lam in g   ajralish i  sikiik 
x a ra k te rg a   eg a d ir,  bu  q iz la rd a   h a y z   k o ‘rish   p a y tid a   g ip o f iz n i  g o n a d o tro p  
gorm onlarining sekretsiyasiga b o g i i q  boMadi.  E strogenlar faq at jin s iy  bezlardan 
em as, b u  gorm onlar,  oz m iqdorda b u y rak   usti bezi  p o ‘stloq  q av a tin in g  to ‘rsim on 
sohasida  ham   ishlab  chiqariladi.  H o m ila d o rlik   paytida  e stro g e n la r  sekretsiyasi, 
y o ‘ Idoshning gormona! faolligi t a ’sirid a  ortadi. Bu guruhda faolligi yuqori b o ‘ Igan 
gorm on ä-estradiol b o i i b  hisoblanadi. S ariq tananing gorm oni progesteron b o iib , 
hayz k o ‘rishning oxirlarida uning se k re tsiy a si kuchayadi.
E strogenlar ta ’sirida birlam chi va ikkilam chi ayollar jin s iy  belgilarining yuzaga 
chiqishi  tezlashadi.  B alog‘atga y etish   d av rid a tux u m d o n lar o ic h a m i,  bachadon, 
qin va ta sh q ijin siy  a ’zolam ing o ic h a m i kattalashadi. P ro life ra tsiy a ja ra y o n lari va 
en dom etriyada bezning  kattalashuvi  k u za tilad i,  bu  ta ’sir  o ste o b la stla r  faolligini
177
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

oshirish o rq ali nam oyon bo ‘ladi. Shu bilan  bir qatorda, suyakning epifizar tog‘ayiga 
ta ’s ire tib , u n in g u zu n asig ao ‘sishini torm ozlaydi. B ugorm onlam ingta’siri natijasida 
o q siltar b iosintezi kuchayadi, y o g ‘la m in g  hosil b o ‘lishi ham ortadi, ortiqcha y o g 'lar 
teri  o s tig a   shunday  to 'p la n ad ik i,  ay o l  qom atini  xarakterlab  berad i.  Estrogenlar 
ta 's irid a  ay o l terisi nozik, silliq v a  k ap illa rla r bilan yaxshi ta ’m inlanadi, ju n  bilan 
q o p la n ish i h am  ayol tipiga m ansub boMadi.
T uxum don
Menstrual davming ikkinchi 
yarmlda bachadon shilliq 
qavatining rtvojlanishi va shira 
ajratishi
K o kra k bezining o'sishi
Estrogenlar ajralishtni 
tormozlash
Homiladorlikda homitaning 
bachadonga implantatsiyasi va 
_________rivojlanishi_________
Menstrual davming birinchi 
yarmida bachadon shilliq 
qavatining gipertrofiyasi
Ikkilamcht jinsiy belgilaming 
rivojlanishi
5 4 -ra s m . T uxu m d o n  g o rm o n la rt va ulam in g  vazifalari.
P ro g e ste ro n n in g  organizm dagi  aham iyati quyidagilardan  iborat:  u rug'langan 
tuxum  hujayrasini endom etriyaga inplantatsiyasiga tayyorlaydi. Bu gorm on ta ’sirida 
en d o m etriy a h ujayralarining proliferativ  v a  sekretor faolligi ortadi. P roliferativ va 
s e k re to r   f a o llik   su t  b e z la rid a   h a m   k u z a tila d i,  b u   esa  u n in g   oM cham ining 
kattalashuviga o lib  keladi. Bu b ezlardan jin s iy  gorm onlam ing o z  ishlab chiqarilishi 
quyidagi h o la tla rg a : hayzning buzilishi, su t bezlari, qin, bachadonning atrofiyasiga 
olib keladi. S uyak tizim i ham ko‘p  o 'zgarishlarga uchraydi, suyakning epifizar sohasi
178
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

o 'sish d a n   to ‘xtaydi,  bu   esa  suyakning  uzunasiga 
0
‘sishini  to rm o z lay d i.  Bunday 
ay o llam in g  tashqi  ko‘rinishi  erk ak lar tashqi  k o ‘rinishini  eslatad i  va  o voz tembri 
past b o ‘ladi.
E strogen  v a  progesteron ajra lib  chiqishining boshqarilishi  gipo fizn in g  gona­
dotropin gorm oni orqaii idora etiladi. Q iz  bolalarda bu gorm on 9 - 1 0  yoshdan ajrala 
b o s h la y d i.  G o n a d o tro p in la m in g   s e k re ts iy a s in i  e s a   q o n d a g i  a y o lla r  jin s iy  
gorm onlarini k o ‘payib ketishi torm ozlaydi.
E p ifiz  b e z la rin in g  ich k i s e k re ts iy a s i.  E pifiz bosh m iya m ark azid a, uchinchi 
qorincha tubida joylashgan. Odam epifizining diam etri 3 - 4  m m . Bu bezning borligini
4 m in g y ild an  beri odam lar bilsa h a m  u ning faoliyati oxirgi 2 0 - 3 0  y illar davom ida 
aniqlandi. X V II asrda R. D ekart ep ifizn i «jon egari» d eb  fa ra z  qilg an . A srim izning 
boshlarida  ovqatga  m aydalangan  ep ifiz   q o ‘shib  berilg an d a  itbaliq lam in g   rangi 
oqarganligi aniqlangan edi. Shunga asoslanib, o 'tg an  asm ing 50-yillarida amerikalik 
olim A . L em er epifizda pigment alm ashinuviga ta ’sir qiladigan m o d d a b o ‘Isa kerak, 
deb taxm in q ildi va b ir necha  10 m in g  q o ra m ol epifizidan b ir-ik k i gram m  m odda 
ajratib  oladi  va  baqaning  o rganizm iga  yuborilganda,  u n in g   te risi  oqarib  ketdi. 
Shunday qilib, yangi gormon m elatonin k a s h f qilindi. O lim lar o ‘tkazgan tajribalarda 
m elatoninning k o ‘p qirrali sam araga eg a gorm onligi aniqlandi. U b o sh q a bir biogen 
am inseratonindan  hosil  b o ‘lib,  p ig m e n t  alm ashinuvini, jin s iy   faoliyatni,  kecha- 
kunduzlik vaf& llikritm larini,hujayralar bo'linishini varivojlanishini boshqarilishida 
ishtirok etadi. Epifizdan tashqari, m elatonin hazm tizim idagi apudotsitlarda, tomirlar 
endoteliyida, buyrak usti bezi p o ‘stloq qism ida, m iyachaning P urkine hujayralarida, 
sim patik  tugunlarda  sintezlanadi.  M elatonin  k o ‘z   to ‘r   p a rd a sid a   ham   topiigan. 
G orm onning to ‘r  pardasidagi m iq d o ri kam ayib ketsa, o d am n in g  ran g la m i ajratish 
qobiliyati buziladi. M elatonin uyqu keltirish qobiliyatiga h am  ega. B ir necha tomchi 
gorm on eritmasi mushuk bum iga tom izilganda 7 0 -1 0 0  d aqiqa davom  etuvchi chuqur 
uyqu kuzatiladi.
Oxirgi vaqtda melatoninning y a n a  b ir ju d a  muhim xossasi aniqlandi. U hujayralar 
b o 'linishini sekinlashtirib, o 'sm a g a  q arsh i ta ’sir k o ‘rsata r ekan.
M elatonin gipofizdan g o n ad o tro p  gorm o n lam in g  q o n g a o lis h in i kam aytiradi. 
Dem ak, uning qondagi m iqdori k o ‘p ay ib  ketsa, b alo g ‘atg a y etish  c h o ‘zilib ketadi. 
G orm onning yetishm ovchiligida e s a  jin s iy  rivojlanish tezlashadi.
A yrisim on b ez(tim u s). A yrisim on b ez immun tizim ning m arkaziy a ’zosi b o ‘lib, 
endokrin  faoliyatni  ham   ko‘rsa ta d i.  Bu  b e z   to ‘q im a sid a n   t a ’s ir  k o ‘rsatishi  va 
ajratilishida farqi b o'lg an  talay p e p tid  va oqsil tabiatli fiziologik m o ddalar olingan. 
U lar qatoriga lim fotsitlam i rag ‘batlantiruvchi gorm on, tim o zin , tim in, tom otoksin 
va boshqalar kiradi. Bu m oddalar im m unitetning turli om illariga, lim fopoezga, nerv- 
m uskul o ‘tkazilishiga ta ’sir qiladi. A m m o ular chin go rm o n  hisoblanm aydi.
M avjud m a’lumotlar ayrisim on bezning im m un tizim i v a  ichki sekretsiya bezlari 
faoliyatini m onandlashtirib turuvchi a ’z o  deyishga aso s boMadi.
T o ‘q im a  g o rm o n  la ri. B iologik faol m oddalar, faqat m ax su s endokrin bezlarda 
em as, balki organizm da to ‘qim a va a ’zo lard a sintezlanishi ham  m um kin. H ozirda 
to ‘qim a va a ’zolarda 50 xilga yaq in  sintezlash q obiliyatiga eg a h u ja y ra lar topiigan.
179
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Bu h u jay ralam in g  k o ‘p qismi hazm  tizim i a ’zolarida, o ‘pka, buyrak, yurak va boshqa 
endokrin tizim ig a kinnaydigan a ’zoiarda uchraydi. Gormon sintezlovchi hujayralam i 
m axsus im unogistokim yoviy u su lla ry o rd a m id a  aniqlash mumkin.
Bu h u ja y ra la m in g  m odda alm ash in u v i o ‘ziga xos bo‘lib,  biogen  am inlam ing 
o ‘tm ish d o sh la rin i  karboksilsizlashtirish  v a   ular  q oldig‘idan  peptid  gorm onlam i 
sintezlash q o b iliy atig a ega. Bu h u ja y ra lar A P U D  tizimni tashkil qiladi.
A p u d o tsitlarsin tezlay d ig a n  g o rm o n la rju d a  k o ‘p. U lar serotonin v a  m elatonin, 
k atex o la m in la r va gistam in, gastrin, s e k re tin , m otilin va boshqa m od d alam i ishlab 
chiqaradi.
B u b o ra d a  h az m  tizim ining faolligi y u q o ri, undagi apudotsitlar 2 0  xil gorm on 
ishlab chiqaradi. B u gormonlar asosan ingichka ichak shilliq pardasidagi hujayralarda 
sin tezian ad i,  sh u   tufayli  ulam i  m axsus  b ir  guruhga -   enterin  tizim i  gorm onlari 
gu ruhiga b irla sh tirad iiar. U lam i y an a g astrointestinal gorm onlari d eb  atashadi, bu 
g o rm o n la ri  se k re tin ,  x o le sisto k in in -p an k reo z im in ,  gastrin,  b em bezin,  m otilin, 
so m a to sta tin ,  enk efalin   va  b o sh q a la r  k ira d i.  U lardan  eng  m uhim lari  xususida 
to ‘xtalib o ‘tam ¡z. Sekretin birinchi k a s h fe tilg a n  gastrointestinal gorm on. Sekretinni 
o ‘n   ikki  b a rm o q li  ichakning  shilliq  p ard a sid ag i  maxsus  hujayralar  sintezlaydi. 
M olekulasi 2 7  am inokislota qo!dig‘idan ta sh k il topgan.
M o le k u la r  m assasi  3035.  S ekretin t a ’s irid a  m e’da osti bezidan  sh ira ajralishi 
keskin k o ‘p ayadi, shira tarkibidagi bikarbonatlarortadi. Bundan tashqari, bu gormon 
o ‘t-safro  v a   in g ic h k a ichak shirasi bilan  su v  ham da tuzlar ajralishini k o ‘paytiradi. 
S ekretin  t a ’s irid a  oshqozon  bezlarida  ferm en tlar ajralishi  k o ‘paysa,  ayni  vaqtda 
xlorid k is lo ta  sekretsiyasi to ‘xtaydi. U h a z m  tizim i a ’zolarining silliq m uskullarini 
ham torm ozlaydi.