O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

psixogalvanik  refleks,
  y o k i 
teri-galvanik  refleksi 
m isol  b o ‘la oladi. B u re fle k sn i  o ‘rganish  uchun te r b ezlari  k o ‘proq b o ‘lgan teriga 
elektrodlam i m ahkam lab q o ‘y ib  galvanom etrga ulanadi.  Em otsional q o ‘zg‘alishga 
s a b a b   boM uvchi  tu r li  t a ’s ir la r :  te rig a   igna  s a n c h is h ,  e l e k tr   to k i  b e r is h , 
hayajonlantiruvchi hikoya eshittirish natijasida galvanom etr strelkasi o g ‘adi. Birinchi
148
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m arta I. R. Tarxanov tasv ir etgan b u  h odisaning sa b ab i sh u k i, teridagi potensiallar 
farqi  o ‘zgarib,  eiektr  q arshiligi  kam ayadi  v a   bu   h o d isa   aso san   te r  bezlarining 
faoliyatigabogM iq.
Emotsionai holatlam ing fiziologik k o ‘rinishlari, asosan sim patik nerv tizimining 
q o ‘z g ‘a!ishiga b o g ‘liq.  A m m o  b u n d a parasim patik  n e rv   tiz im i  ham   qo ‘z g ‘alish¡ 
m um kin.  Em otsiyalarda,  m asalan,  m ushuk  v o v u lia y o tg a n   kuchukni  k o ‘rganda 
s a y y o rn e rv la ro rq a lik e lu v c h i  im p u lsla rta 's irid a  insulin ch iq ish i kuchayadi.
U .  K ennonning m a ’lum otlariga  qaraganda,  em o tsio n a i  h o latlam in g  k o 'p g in a 
fiz io lo g ik   k o ‘rin ish lari  v eg e ta tiv   n e rv la m in g   b e v o s ita   t a ’s irid a ,  shuningdek, 
adrenalin ta ’sirida kelib  chiqadi.  E m otsionai h o la tla rd a  sim p atik  im pulslar ta ’siri 
bilan qondagi adrenalin k o ‘payadi.
O rganizm ning o g ‘riq tufayü kelib chiqqan b a ’zi u m um iy reaksiyalarida avtonom 
nerv tizimining oliy markaziari q o ‘z g ‘alish natijasida gipofizning orqadagi boMagidan 
vazopressin gorm oni k o ‘proq chiqadi,  bu gorm on to m irla m i  toraytiradi va siydik 
chiqarishini to ‘xtatadi.
Y u q o rid a keltirilgan  m iso lla rd a reflek to r y o y n in g  e ff e k to r  q ism iga gum oral 
zveno  q o 'sh ilg a n .  M arkaziy n e rv  tizim i  o rg an iz m g a  n e rv   im p u lslarin i  yuborib, 
t a ’sir k o ‘rsatish  bilan  birga,  n e rv   im pulslari  t a ’s irid a   ic h k i  sek retsiy a  bezlarida 
gorm onlar ishlab chiqib, qonga q o ‘shi!adi, ular k o ‘p a ’z o la r holatini va faoliyatini 
o ‘zgartiradi.
Turm ushdagi turli-tum an sh a ro itg a o rganizm ning m o slan ish id a sim patik nerv 
tizim in in g   aham iyati,  shu  tizim n i  batam om   o lib   ta sh la sh   tajrib ala rid a  yaqqol 
k o ‘rsati!adi. U.  K ennon m ushuklam ing ikkala ch e g ara sim p atik  o ‘zanini va barcha 
sim patik gangliylarini batam om  kesib oigan. B undan tash q ari, b ir buyrak usti bezini 
olib  tashlagan  va  ikkinchi  buyrak  usti  bezini  n erv d a n   m ah ru m   etgan  (m uayyan 
t a ’s irla rd a   sim p ato m im etik   t a ’s ir  etuvchi  a d re n a lin n in g   q o n g a   o ‘tish ig a  y o ‘l 
q o ‘y m a s lik   u ch u n   sh u n d a y   q ilg a n ) .  O p e r a ts iy a   q ili n g a n   h a y v o n la r  tin c h  
q o ‘y ilg a n d a   n o rm al  h a y v o n la rd a n   d e y a rli  h e c h   b ir   f a rq   q ilm ag a n .  A m m o, 
o rg an iz m n in g   z o ‘r   berish in i  ta la b   q ila d ig a n   tu rli  s h a ro ild a   m u sk u llar  q attiq  
ishlaganda,  organizm   qizib   k etg an d a ,  soviganda,  q o n   y o ‘q otganda,  em otsionai 
q o ‘z g ‘alishda,  sim patik  o ‘zan  va  g angliylar  o lib   ta sh la n g a n   hayvonlar  chidam i 
kam aygan.  M asalan,  norm al  h a y v o n la r  gavda  h a ro ra tin in g   pasayishiga  sabab 
b o ‘lmagan tashqi m uhit haroratida sim patik nervlardan m ahrum  qilingan hayvonlar 
gavdasi  tezroq  sovib  qolgan.
Sim patik nerv tiziinini 
immunologik «ekstirpatsiya qilish
» (o lib  tashlash) y o ‘ li 
bilan   shunga o ‘x shasha m a ’lu m o tla r o lindi.  B u  u su l  19 5 8 -y ild a   ishlab chiqildi.
S.  Q oen sic h q o n la m in g  s o ‘ lak b e z la rid a  sim patik n e rv  h u ja y ra la rin in g  o ‘sishiga 
y o rd a m   b era d ig an   o q sil  m o d d a n i  to p d i.  S hu  m o d d a n i  b o s h q a   h ay v o n larg a 
y u b o rish   y o ‘ li  bilan  qo n   z a rd o b i  ta y o rlan d i,  s im p a tik   n e y ro n la m in g   o ‘sishiga 
y o rd am  beradigan m o d d an i o ‘sh a  q o n  z a rd o b id ag i  im m u n  jis m la r  b o g ‘lab oladi. 
S im p atik   nerv  tizim i  ta ra q q iy   e tib   u lgurm agan  y o sh   s im p a tik   nerv  hujayralari 
yem irilib ketadi.