O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

dermografiya
 degani shundan iboratki, o ‘tm as buyum 
bilan teriga chiziq tortib, m exanik ta ’sir k o ‘rsatiladi. K o ‘pg in a s o g ‘!om kishilar shu 
usul  bilan tekshirilganda arteriolalar reflek s y o ‘li bilan to ray ad i, n atija d a terining 
t a ’sirla n a y o tg a n   q ism i  q isq a   v a q t  r a n g s iz la n ib   tu r a d i 
( oq  dermografizm). 
Sezuvchanlik kattaroq bo‘lsa, terining kengaygan tom irlari qizil y o ‘! bilan k o ‘rinadi, 
bu  y o ‘ l  to ra y g a n   to m irla m in g   ra n g s iz   y o ‘llari  b ila n   o ‘ra lg a n   b o ‘ladt 
(qizil 
dermografizm),
  sezuvchanlik ju d a   y u q o ri  b o ‘lsa,  teri  b o ‘rtad i,  y a ’ni  shishadi. 
G istam in  va  adrenalin  sinam alari  ( y a ’ni,  gistam in  yoki  ad re n a lin n in g   kuchsiz 
eritmasini teri ichiga kiritish usuli) ham  qoMlaniladi. Bu holda terining eritm a kiritilgan 
joyida qizil (gistam in) yoki rangsiz (ad ren a lin ) d o g ‘  p aydo b o ‘ladi, shu d o g ‘ning 
kattaligiga  va  qancha  turishiga  q ara b ,  teri  to m irlarin in g   rea k tiv lig i  haqida  fikr 
yuritishadi. R eak tiv lik ju d a yuqori b o ‘lsa, terining gistam in k iritilg an  jo y iq iz a ris h  
bilan birga shishadi  ham.
S k ele t  m u s k u lla ri,  m a rk a z iy   n e r v   tiz im i  v a   r e ts e p to r la r n in g   s im p a tik  
in n e rv a tsiy a si.  C harchagan  skelet  m usk u lin in g  sim patik nerv lari  ta 'sirla n sa ,  ish 
qobiliyati tiklanadi. O rqa miyaning tegishli oldingi ildizlariga uzoq vaqt ritmik ta ’sir 
etilganda bo ld ir m uskulining qisqarishini  L.A .  O rbeli  va  A.  G .  G inesinskiy qayd 
etishgan. M uskul charchagan sayin q isq a rish la r am plitudasi se k in -a sta kam aygan. 
Q isqarishlar ju d a  kam aygach, oldingi ild izlarg a ritm ik ta ’sir davom  ettirilishi bilan 
birga, simpatik zanjirga boruvchi preganglionar sim patik tolalam ing boldir muskuliga 
sim patik innervatsiya beradigan  qism i  q isq a   vaqt ta ’sirlangan.  A nch ag in a  uzoq -  
b ir   n ec h a  o ‘n  sek u n d   v aqtdan  k e y in   h a ra k a tla n tiru v c h i  ild iz la rn in g   ritm ik  
ta ’s irla n ish ig a   ja v o b a n   m usk u ln in g   q is q a ris h la r  a m p litu d a si  s e k in -a s ta   o sh a 
boshlagan  va  b a ’zan  boshlang‘ich  a m p litu d a sig a yetgan.
145
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

4 5 - r a s m . B a q an in g  ajratib olingan b o ld ir m usk u lin in g ch arch ash  egri ch izig ‘iga 
sim p a tik  to la larg a  stim ul b e ris h n in g  ta’siri (G inesinskiydan).
C h a rc h ag a n   m uskul  qisqarishlari  harakatlantiruvchi  nerv  to lalarig a  ritm ik 
(m inutiga 30  m arta) ta’sir etib, yuzaga chiqariladi. Simpatik nervga ta’sir etish paytlari 
signal c h iz iq n in g  k o ‘tarilgan jo y la ri bilan q a y d  qilingan.
Shu ta jrib a la rg a  suyanib, sim patik n erv lam in g  muskul tolalariga bevosita ta’sir 
etishi em as, balki m uskuldagi q on-tom irlariga ta’sir etishi, y a ’ni m uskulga kislorod 
va oziq m o d d a lar k o ‘p roq kelishi natijasida m uskulning ish qobiliyati tiklanadi, deb 
faraz qilindi. A m m o muskul tom irlariga suyuq vazelln to ‘ldirib qilingan tajribalar bu 
e ’tirozni  rad  etdi:  charchagan m uskulning sim patik nervlari ta ’sirlanganda, uning 
shu q obiliy ati b arib ir tiklanaverdi.
Sim patik nerv tizimi sezgi a ’zolariga va markaziy nerv tizimiga ham ta’sir etaveradi. 
M asalan, L. A . O rbeli ham korlarining kuzatishlariga qaraganda hayvonlam ing teri 
retseptorlari q o ‘z g ‘aluvchanligini sim patik n erv  tizimi o ‘zgartiradi. O dam ning b o ‘yin 
sim patik tu g u n la ri o lib  tashlangach, v estibulyar apparat bilan k o ‘ruv apparatining 
q o ‘z g ‘a lu v ch a n lig i pasayadi;  ayni  v aq td a q o rong‘i adaptatsiyasi keskin  darajada 
kam ayadi; te ri o stig a  adrenalin yuborish teskari ta ’sir k o ‘rsatadi (Y e.B .  Babskiy).
S im p atik  y o ‘ liar orqali o ‘tadigan im p u lslar m arkaziy n erv tizim iga, jum ladan, 
u zu n c h o q   m iy a   b ila n   o ‘rta   m iy an in g   re fle k to r  funksiyasiga  ham   ta ’s ir  etishi 
e k s p e rim e n ta l  ta d q iq o tla rd a   an iq lan d i.  E .A .  A sratyan,  S.I.  G alp erin   va  B.V . 
Pavlovning m a ’lum otlariga qaraganda, it b o ‘yniningyuqori sim patik tugunlari olib 
tash lan g ach  sh artli  reflek to r  faoliyat b u zilad i, bu esa qism an  tom irlar tonusining 
o ‘zgarishiga, qism an bosh m iya k attayarim  sharlari p o ‘stlog‘idagi nerv hujayralariga 
sim patik n e rv la m in g  ta ’sir etm ay q o lish ig a bogMiq b o ‘lsa kerak. Sim patik nervga 
b o ‘y indan ta ’sir etilganda k atta yarim   sh a rla r po‘stlog‘idagi neyronlam ing elektr 
faolligi  o ‘zgarishi  v a  xronaksiyaning o rtish i  ham katta yarim  sharlar po ‘stlog‘iga 
sim patik n erv  sistem asining ta ’sir etishini k o ‘rsatadigan dalildir.
L.A. O rbelinings/wpai/A: