O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

reaktiviigi 
deb a ta la d i.
S ay y o r (ad ash g an ) n erv  ta ’sirlangan p aytda m e’da va ingichka ichak m uskullari 
to n u sin in g   q an d a y   ek an lig ig a qarab,  sh u   a ’zo lar  harakatining  h ar xil  xarakterda 
o ‘zg a rish i a ’z o  re a k tiv lig in in g  ah a m iy a tig a m isol b o ‘la oladi.  O datdagi  sharoitda 
say y o r  n e rv   m e ’d a   va  ingichka  ic h ak   h arak atin i  q o ‘z g ‘aydi.  M e ’d a   va  ichak 
m uskullari tonusi keskin darajada oshgan paytda shu nerv ta ’sirlansa, bu a ’zolam ing 
av to m atik  q isq a rish la ri  kuchayish  u y o q d a   tursin,  balki susayadi (torm ozlanadi). 
Y urak rea k tiv lig ig a kaliy v a  kalsiy io nlarining ta ’siri misol b o ‘!a oladi: kaliy ionlari 
o rtiq ch a  b o ‘lg a n d a  y u rakning  sim patik  nervlariga  ta ’sir  etish  yurak  faoliyatini 
k u c h a y tirm a y d i,  b alk i  su sa y tira d i,  k a ls iy   ionlari  o sh g an d a  sa y y o r  n e rv n in g  
ta ’sirla n ish i  y u ra k   fao liy atin i  su sa y tirm a y ,  balki  kuchaytiradi.  V eg etativ   nerv 
ta ’sirla n ish  effek tin in g  shunday o 'z g a ris h i «fimksionaî soxtalik»yoki «paradoksal 
ta ’sir» d e b  atala d i.  B u h o d isalam in g  sa b ab i  hali yetarlicha o ‘rganilgan em as.
T e r  b e z la ri v a  q o n -to m irla rin in g  in n e rv a tsiy a la n ish  x ususiyatlari. T er bezlari 
faqat sim p atik  nerv tolalaridan innervatsiyalangan. A ksari postganglionar sim patik 
tolalar oxirlarin in g  xususiyati shuki, te r bezlari noradrenalin em as, balki atsetilxolin 
hosil boMadi. Shu sababli ter bezlari hujayralariningatsetilxolinga reaksiya k o ‘rsatish 
q o b iliy atin i  y o ‘q   q ila   oladigan  a tro p in   k iritilsa,  tashqi  m uhit  h a ro rati  y uksak 
boM ganda te r  ajralishi taqqa to ‘xtaydi.
O d am  g av d a sin in g  b a ’zi jo y la rid a ,  m asalan,  q o ‘l kaftlarda te r ajralishi  uchun 
teri o stig a  atsetilx o lin  kiritishgina em as, b alk i adrenalin kiritish ham  te r ajralishiga 
sabab b o ‘la o la d i. A ftidan, te r ajra lish in in g  ikki turi -  harorat va em otsional turlari 
b o r  (o d a m   q a ttiq   q o ‘rq q a n d a   so v u q   te r   b o sish i).  H aro ra t  k o ‘ta rilg a n d a   te r 
chiqartiruvchi im pulslar ter bezlariga sim patik nervlaming xolinergik oxirlari orqali, 
em otsional te r chiqartiruvchi im pulslar e s a  sim patik nervlam ing adrenergik oxirlari 
orqali o ‘tadi.
A rte riy a la r v a  arteriolalarda  aso so n   to m ir toraytiruvchi  sim patik  nervlam ing 
tolalari bor. O rganizm ning faqat chekli qism larida, masalan, so ‘lak bezlarida, tilda, 
jin s iy   o l a t n i n g   g ‘o rsim o n   t a n a l a r i d a   q o ‘s h a !o q   (to m ir  to r a y t ir u v c h i  va 
k en g a y tiru v ch i)  innervatsiya  bor.  O rg an izm n in g   shu  qism larida  to m irlar  tom ir 
to raytiruvchi  sim patik  nervlardangina  em as,  tom ir  kengaytiruvchi  parasim patik 
n ervlardan  h am   innervatsiya oladi.  S k ele t  muskuHarida  arterial  inne»-vatstyas:da 
b a ’zi  b ir   o ‘z ig a   xos  xususiyatlar b o r,  b u   arterial  tom ir toraytiruvchi  adrenergik 
sim patik to la la r va tom ir kengaytiruvchi xolinergik simpatik tolalar bilan ta ’minlangan 
(xolinergik sim patik tolalar m uskullar ishlagan vaqtda tomirlam i kengaytirsa kerak). 
0 ‘tgan asm in g  70-yillaridayoq Shtriker tajribalarida olingan va boshqa tadqiqotchilar 
tom onidan tasdiqlangan natijalar fizioiogiyaga doir adabiyotda b ir talay m unozaraga 
sabab b o ‘ldi. 0 ‘sh a  tajribalarda o rq a  m iy a n in g  keyingi ildizlarini q irq ib  q o ‘yish,
144
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

p e rife rik   uch larig a  ta ’s ir  e tilg a n d a   (a ffe re n t  to la la r  o ‘s h a   ild iz la rd a n   o ‘tadi) 
gavdaning tegishli segm entidagi to m irlar kengayishi kuzatilgan. S hunga asoslanib, 
o rq a ild iz la m in g to la la ri periferiyadan m arkaziy n e rv tiz im ig a  im pulslar o ‘tkazish 
bilan birga markaziy nerv tizim idan p eriferiyaga ham im pulslar o ‘tkazadi, degan fikr 
bildirildi.  Shu efferent im pulslar m ax su s nerv tolalari o rqali o ‘ta d im i yoki afferent 
nerv impulslarini o ‘tkazuvchi to la la r orqali o ‘tadim i, bu to ‘g ‘rid a yakdil fikr y o ‘q. V. 
B eylis va  L.A.  O rbeli  nazariyasiga m uvofiq, o rq a  ild iz la m in g  b ir xildagi  tolalari 
impulslam i ikki tomonlama o‘tkazaveradi.  H ar b ir tolaning b ir shoxchasi retseptorga, 
ikkinchi  shoxchasi  qon-tom iriga  b o rad i.  T analari  o rq a  m iy a  tugunlarida yotgan 
retsep to r neyronlar ikki yoqlam a ftinksiyani o ‘taydi: u la r a fferen t im pulslam i orqa 
m iyaga o 'tk a z ib ,  retseptor  neyronlar  funksiyasini  bajarad i,  im p u lslam i  teskari  -  
antidrom  y o ‘nalishda tom irlarga o ‘tkazib, tom ir kengaytiruvchi n ervlar funksiyasini 
o ‘taydi.  B oshqa  ham m a  nerv  to la la ri  kabi,  afferent  to la la r  ham   ikki  tom onlam a 
o ‘tkazuvchan boMgani uchun im p u lsla r ikki to m onlam a o ‘ta  oladi.
Ikkinchi nazariyaga m uvofiq, re tse p to r nerv o x irla rid a atsetilx o lin  va gistam in 
hosil  b o ‘lib,  to ‘qim alarga  d iffuziyalanib  o ‘tganligi  v a   y aq in   orad ag i  tom irlam i 
kengaytirganligi tufayli, orqa ild iz la rta ’sirlanganda teri tom irlari  kengayadi.
O dam dagi  tom ir  reaksiyalarini  tek sh irish   uchun  k lin ik a d a   b ir  necha  sinam a 
q o ‘Ilaniladi. Shulardan biri -