O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

mk
 b o ‘lib, y upqa 
m iyelin  pardas¡  bor.  P ostganglionar tolalar S tip g a m a n su b  b o 'lib , diam etri  2 
mk 
dan oshm aydi, k o 'p ch ilig in in g  m iyelin pardasi y o ‘q.
V e g e ta t iv   t o l a l a r ,   a y n i q s a   p o s t g a n g l i o n a r   t o l a l a r   b ir m u n c h a   k a m  
qo ‘z g ‘aluvchanligi bilan farq qiladi, ular skelet m uskullarini innervatsiya qiladigan 
m otor tolalarga  ta ’sir  etish  uchun  kerak  boM ganidan  k o ‘proq  kuchlanishli  elektr 
toki bilan ta ’m iretishni talab qiladi. Vegetativ tolalarda nerv im pulslarining tarqalish 
tezligi ham kamroq; sutemizuvchilarda preganglionar tolalarda 3 dan 20 
m/sek
 gacha, 
postganglionar  to la la rd a  1  dan  5 
m/sek
  gacha.  V e g e ta tiv   to lalam in g   um um iy 
qonuniyati xarakterli: ushbu tola qancha ingichka b o ‘Isa, reobazasi va xronaksiyasi 
o ‘shancha  ortiq  (y a ’ni,  q o ‘
2
g ‘aluvchanligi  kam roq),  reflek to r  davri  uzoqroq  va 
im pulslam i o'tkazish tezligi kam roq.
Sim patik va  parasim patik  nerv tolalaridagi  h ara k a t  p otensiallari  uzoq davom  
etishi  bilan  farq  qiladi  (ayrim   c h o ‘qqi  potensiali  150 
m/sek
  gacha davom   etishi. 
y a ’ni som atik nerv tolalaridagi ch o 'q q i potensialiga n isbatan taxniinan  100 baravar 
uzoqroq b o'lish i m um kin). Sim patik tolalarda harakat p o tensiali vujudga kelganda 
giperpolyarizatsiya uzoq (0,5 sekundgacha) davom  etadi.
Avtonom nerv tiziminingsinapslarida impulslarning o'tishi.
  V egetativ  nerv 
oxirlari ta 'sirlan g an d a u la rd a m ed iato rla r hosil b o ‘lishi h aq id ag i m a ’lum otlar qon 
aylanishi va ovqat hazm  qilishga bag'ishlangan b o b la rd a  k eltirilgan edi.  Bu omilni 
1921-yilda  O .  Levi  ajratilgan  y u rak   ustidagi  ta jrib a la rd a   k a s h f etgan.  A na  shu 
tajribalarda  sayyor  va  sim patik  nervlarga  ta ’sir  etilg a n ,  s o ‘ngra  boshqa  a ’zo lar 
ustidagi  tajribalarda  ham   shunga  o 'x sh a sh   m a ’lu m o tla r  olingan.  T er  bezlarini 
in n ervatsiyalaydigan  b archa  p ara sim p a tik   va  s im p a tik   n e rv ta m in g   o x irlarid a 
m e d ia to rla r d a n  
atsetilxolin,
  t e r   b e z la rin in g   n e r v la r i d a n   ta s h q a ri  b a rc h a  
postganglionar sim patik nerv lam ing oxirlarida esa 
noradrenalin
 (bir metil guruhidan 
m ahrum  etilgan adrenalin) hosil bo'Iadi.
Quyidagi faktlar har xil nervlam ing oxirlarida nerv im pulslarining kimyoviy y o ‘l 
bilan o'tishini ko'rsatuvchi asosiy d alillardir  I )  ajratilgan a ’zo tom irlaridan o'tuvchi 
suyuqlikda yoki a ’zodan  oqib ketuvchi  qonda  m uayyan  n erv  ta ’sirlangan  vaqtda 
atsetilxolin yoki noradrenalin b orligi (juda o z  m iq d o rd a  h osil boMgan,  lekin ju d a  
katta fiziologik fao llik ae g a b o 'lg an  m ediatorlam i aniq lam o q  uchun tekshiriladigan 
suyuqlik atsetilxolin y oki adrenalinga g 'o y a td a  se zg ir b io lo g ik  obyektlarga ta ’sir 
ettiriladi); 2) a ’zo tom irlariga kiritiladigan atsetilxolinning ta ’siri parasimpatik nervni 
ta ’sirlash  efFektiga  o 'x sh ay d i  yoki  noradrenalin  ta ’siri  va  sim patik  nervga  ta ’sir 
etish effekti bir xil b o la d i; 3) atsetilxolinning parchalaydigan xolinesteraza fermenti 
parasim patik m ediatom i  p archalab  tashlaydi  va  ad re n alin n i  ham ,  noradrenalinni
139
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ham parchalaydigan am inokisidaza fermenti sim patik m ediatom i parchalab yuboradi; 
4) ba’zi zaharlar sp e tsifik  ta ’sir k o ‘rsatadi: ezerin va prostigm in parasimpatik nervga 
ta ’sir  etish   e f f e k tin i  k u c h a y tira d i,  bu  m o d d a la r  x o lin e ste ra z a n i  su sa y tirib . 
atsetilxolinning p a rc h a la n ish ig a  to ‘sqinlik qiladi; a ’zoning atsetilxolinga reaksiya 
k o ‘rsatish q o b iliy atin i y o ‘q  qiladigan m odda -  atro p in  parasim patik nervga ta ’sir 
etish  effektini  b a r ta r a f  q ila d i;  to ‘qim aning  adren alin   va  noradrenalin  ta ’sirig a 
sezgirligini  o sh ira d ig a n   m o d d a  -   kakain  sim p atik   n erv g a  ta ’sir  etish  effektini 
kuchaytiradi.
M ediatorlar av to n o m  nerv tizim ining gangliylaridagi preganglionar sinapslarda 
ham  hosil  b o ‘ladi.  B uni  1933-yilda  A.V.  K ibyakov  m ushuk  b o ‘ynining  yuqori 
sim patik tuguni to m irla rid a n  Ringer Lokk eritm asini  o ‘tkazib qilgan tajribalarida 
birinchi m arta isb o t e td i, u preganglionar sim patik to la la r ta ’sirlanganda tugundan 
oqib ketuvchi  e ritm a d a   adrenalinsim on  m odda  borligini  aniqladi.  P reganglionar 
tolalam ing sinapslaridagi q o ‘zg‘atuvchi m ediator atsetilxolin ekanligini keyinchalik 
V.  F eldberg  va  J.  G a d d u m   k o ‘rsatib  berdi.  V .M .  S hevelevaning  tajrib alarig a 
qaraganda,  ad re n a lin   sim p atik   gangliy  n ey ronlarining  faolligini  kam aytiradigan 
m ediator  ekan.  A d re n a lin sim o n   m odda  hosil  b o ‘ ladigan  torm ozlovchi  to la la r 
postganglionar to la la r b o ‘lib, tugunni innervatsiyalaydi va uning funksional holatini 
o ‘zgartiradi d eb ta x m in  qilinadi.
G angliylam ing sin a p la rid a  atsetilxolinning t a ’sir etish xususiyati shuki, ta ’sir 
e ffe k tla ri  tu g u n   a t r o p i n d a n   z a h a rla n g a c h   y o ‘q o lm a y d i,  am m o  n ik o tin d a n  
zaharlangach y o ‘q o la d i.  S hunga asoslanib, atsetilxolinga sezuvchl tuzilm alam ing 
ikki  turi  bor,  d eb   h iso b la n a d i;  ulam ing b ir  turi  atropin  ta ’sirida,  boshqa  turi  esa 
nikotin va bosh q a b a ’z i b ir m oddalar