O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

parasimpatiknerv tizimining mezensefal bo ‘limi
 bor; undan vegetativ 
to la la r  k o ‘zn i  harakatlantiruvchi  n erv   ta rk ib id a   k etadi.  2.  U zu n ch o q   m iy a d a  
parasimpatik nerv tizimining bttlbar bo'lim i
 b o r;  undan  efferent  to la la r y u z ,  til- 
halqum  nervlari  va adashgan «sayyor»  n erv   ta rk ib id a  chiqadi.  3.  O rq a m iy a n in g  
ko‘krak v a b e l segm entlarida(birinchi k o ‘k rak seg m en tid an  ikkinchi — to ‘rtin ch i bei 
segm entigacha) 
avtonom nerv tizimining simpatik (torako-lyumbal) bo ‘lim i
 b o r; 
undan  vegetativ to la la r tegishli orqa m iy a se g m en tlarin in g  oldingi  ildizlari  o r q a li 
orqa m iya neyronlarining o ‘siqlari bilan b irg a  chiqadi. 4. O rqa m iyaning d u m g ‘a z a  
segm entlarida 
parasimpatik  nerv  tizimining  sakral bo'limi
  bor,  to la la r  u n d a n  
chanoq nervi ta rk ib id a chiqadi.
Shunday qilib, markaziy nerv tizimining to ‘rtta b o ‘limida avtonom nerv tizim in in g
133
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m arkazlari joylashgan. M ezensefal, b u lb a r va sakral boMimlardagi yadrolar avtonom 
n erv  tizim iningparasim patik qism ini, torako-lyumbal boMimdagi yadrolar va avtonom 
n e rv  tizim ining sim patik qism ini h osil qiladi.
A v to n o m  nerv tizim ining  b a rc h a   b o ‘lim lari oraliq  m iyadagi  (gipotalam us va 
ta rg ‘ il tanadagi) oliy vegetativ m arkazlarga b o ‘ysunadi. Bu m ark azlar organizm dagi 
k o ‘p g in a  a ’z o  va tiz im lam in g  fu n k siy alarin i uyg‘unlashtiradi.  A n a shu m arkazlar 
o ‘z   n a v b a tid a   katta  yarim   s h a rla r  p o ‘stlog‘iga  bo ‘y sunadi.  K atta  yarim   sharlar 
p o ‘st1og‘i  som atik va v eg e ta tiv   fim ksiyalam i  xulq-atvom ing y ag o n a aktlari  qilib 
b irla sh tirib , organizm ning b u tu n  b ir  reaksiya ko‘rsatishini ta ’m inlaydi.
P a ra sim p a tik   n erv   tiz im i  to la la rin in g   tarq alish i  4 3 - ra s m d a   k o ‘rsatilg an . 
P arasim p a tik  tolalar k o ‘p  a ’z o la rg a  sayyor nerv tarkibida b o rad i.  B ronxlar, yurak, 
q iz ilo 'n g a c h , m e’da, ingichka ichak, m e’d a osti bezi, buyrak usti bezlari, buyraklar, 
ta lo q , y o ‘g 'o n  ichakning b ir  q ism i say y o r (adashgan) n erv d an  innervatsiyalanadi.
S im p atik   nerv tizim i  to la la rin in g  tarqalishi 43-rasm da k o ‘rsatilgan.  A vtonom  
n e rv  tiz im i sim patik b o ‘lim in in g  y u q o ri segm entlarida b o ‘y in n in g  yuqori sim patik 
tu g u n i  o rq a li  bosh  a ’z o la r ig a   to la la r   borad i;  n av b a td a g i  se g m e n tla rd a n   esa 
p astro q d a g i sim patik tu g u n la r o rq ali k o ‘k rak bo‘shlig‘i a ’z o larig a v a  q o ‘lga tolalar 
b o rad i; s o ‘n g rab irq a n c h a  k o ‘k ra k  segm entlari keladi, bulardan quyoshsim on chigal 
va ichak tutqichining yuqori tu g u n i o rqali qorin bo‘shlig‘i a ’zolarig a tolalar boradi; 
n ih o y a t  bei  segm entlaridan  ic h a k  tutqichning pastki  tuguni  o rq ali  asosan  kichik 
ch a n o q  a ’zolariga v a o y o q q a to la la r boradi.
V egetativ  nerviarning  ikki  n eyronli  strukturasi.
  B a r c h a   s im p a tik   va 
p a ra sim p a tik   nerv yoM larining  p erife rik  qism i ketm a-ket y o tg a n   ikki  neyrondan 
ib o rat.  B irinchi neyronning h u ja y ra  tanasi markaziy nerv tiz im id a  boMadi, aksoni 
p eriferiy a g a borib, b iro r n erv  tu g u n id a  tugaydi. Ikkinchi n ey ro n n in g  hujayra tanasi 
sh u  tug u n d a boMadi, unda birin ch i neyronning aksoni sinaptik ox irlam i hosil qiladi. 
Ik k in ch i  neyronning  aksoni  p e rife riy a g a  borib, tegishli  a ’zo n i  innervatsiyalaydi. 
B irin c h i  neyron  tolalari  p re g a n g lio n a r  to lalar deb,  ikkinchi  neyron  tolalari  esa 
p o stg a n g lio n a r to la la r d eb  atala d i.
A v to n o m  nerv tiz im in in g  b irin c h i neyroni qayerda tugashi v a  ikkinchi neyroni 
q ay e rd a boshlanishi ikkita usul -  m orfologik va farm akologik usul bilan aniqlanadi.
M orfo lo g ik   usul  sh u n g a  aso slan g a n k i,  aksonlam ing  o ‘z   h u jay ra  tanalaridan 
a jra tilg a n  periferik qism lari v a  o x irla ri 6 -1 4  kundan keyin ayniydi (degeneratsiya). 
P r e g a n g li o n a r   to la   q i r q i b   q o ‘y ils a ,  d e g e n e r a ts iy a   f a q a t  q ir q is h   jo y id a n  
p re g a n g lio n a r  neyron  b ila n   p o stg a n g lio n a r  neyronni  b ir-b irig a   tutashtiruvchi 
sin a p sla rg a ch a tarqaladi, x olos.  B ordi-yu, postganglionar to la  q irq ib  q o   yilsa, nerv 
to la la ri vegetativ n erviarning m u sk u l yoki bezdagi oxirgi tarm o q larig ach a ayniydi. 
S h u n d a y   qilib,  nerv  to la la rin in g   aynish ig a  qarab,  bu  to la la m in g   tam om   boMgan 
jo y i a n iq  tasavvur qilinadi va u zilg an lig i aniqlanadi.
J.  L engli  ta k lif etgan