O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Likvor.
  M iyaning ichida  va pardalari  ostida 
likvor
 y oki  bosh  m iya bilan orqa 
m iy a 
0
‘rtasidagi  suyuqlik  (liq u o r  cerebrospinalis)  bilan  to ‘lgan  katta kam gaklar 
bor. L ikvor m iya qorinchalarini, o rq a  m iyaning m arkaziy kanalini, bosh m iya bilan 
o r q a   m iy a n in g   o ‘r g im c h a k u y a s im o n   p a r d a   o s ti d a g i  k a m g a g i  ( c is t e r n a  
subarachnoidalis)ni to 'ld ira d i.
Q o rin ch a likvori v a o ‘rgim chakuyasim on parda ostidagi likvor uzunchoq m iya 
sohasidagi ju ft M agendie  va  to q  foram en Luschka orqali o ‘zaro tutashadi.
Odam dagi likvor 120-150 ml, shu bilan b irgako‘proq likvor o ‘rgimchakuyasimon 
p ard a ostidagi k am gaklarda v a  faq at 2 0 -4 0  m l likvor qorinchalarda b o ‘!adi.
L ikvor tiniq  va rangsiz.  S olishtirm a  o g ‘irligi  1 ,0 0 5 -1 ,0 0 7 ,  reaksiyasi  sal-pal 
ishqoriy; PH qonnikiga yaqin (7,4). Likvorda juda ozgina lim fotsit hujayralar bor ( 1 
m m J  da  1  dan  5  tagacha).  L ik v o r o q sillam in g  kam ligi bilan  qon  va lim fadan  farq 
qiladi (oqsillar qonda 7 -8 %  g a  yaqin, lim fada 0 ,3 -0 ,5 % ,  likvorda esa faqat 0,02% ). 
A n o rg a n ik tu z larq o n d a qan ch a b o 'Isa, likvorda ham  taxm inan o ‘shancha. Likvorda 
ferm entlar va immun jis m la r (antitelolar) y o ‘q.
Q o rin ch a larin in g   to m irla r  ch ig alin i  qoplovchi  h u ja y ra lar  faol  sekretsiyasi 
natijasid a likvor hosil b o ‘lishini b ir qancha m a’lum otlar k o ‘rsatib turibdi.
L ikvor  m iqdori  b ir q a d a r d o im iy  b o ‘lib, uzluksiz hosil  b o ‘lib turadi, shuning 
uchun likvor doim so‘rilib turishi ham  kerak. Likvor qism an limfa sistemasiga so‘riladi, 
lekin  asosan  o ‘rgim chakuyasim on  parda ostidagi  kam gaklardan  venoz sisteinaga 
kiradi. B unda p axion gran u latsiy alari aham iyat k asb etadi, deb hisoblashadi.
Likvor m iyaning o ‘ziga x o s ichki muhiti b o ‘l¡b, uning tuzlar tarkibini va osmotik 
b o sim in i  b ir  x ild a  sa q la b   tu ra d i.  B undan  tashqari,  lik v o r  m iyaning  gidravlik 
yo stiq ch asi bo ‘lib, nerv h u ja y ra larin i m ex an ik sh ik astlard an  yaxshi saqlaydi.
Likvor sirkulyatsiyasi b uzilganda m arkaziy nerv sistem asining faoliyati buziladi. 
L ikvom ing ahamiyati shundan iboratki, u m iyaning m a’lum darajada oziqlantiruvchi 
m uhiti hisoblanadi.  M iya q o rin ch a larin in g  likvoridagi q and o ‘rgim chakuyasim on 
pard a ostidagi kam gak likvo rid ag ig a nisbatan ko‘p ekanligi shundan dalolat beradi 
(m iya  q o rin ch alarid a  lik v o r  hosil  b o ‘ladi,  o ‘rgim chakuyasim on  parda  ostidagi 
kam gakda  esa  likvor s o ‘rilib   ketadi).  L ikvom ing y an a b ir  aham iyati  shuki,  m iya 
to ‘q im alarida m odda alm ash in u v id an  hosil b o la d ig a n  tashlandiq m oddalar likvor 
y o rd am id a m iyadan ketib, q o n g a  q o ‘shi!adi.
G e m a to -e n se fa lik  b a r e r . L ikvom ing tarkibi 
gemato-ensefalik barerning
 (L. S. 
S h te m )  xossalariga  k o ‘p jih a td a n   b o g ‘liq.  Qon  bilan  likvom i  bir-biridan  ajratib 
turadigan  kap illarlar d evori  va  b a ’zi  neyrogliya hujayralar (astrotsitlar)  shunday
130
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

to ‘siq hisoblanadi. Bir qancha faktlar, jum ladan qon va likvor tarkibining farq qilishi 
gem atoensefalik barer b oriig id an   g u v ohlik beradi.  Q o n d a  boM adigan yoki  qonga 
su n ’iy y o ‘l bilan kiritiladigan  k o ‘p g in a  m oddalar likvorda  m u tlaq o  y o ‘q, holbuki 
kim yoviy  tuzilish  jih a td a n   u la rg a   o ‘xshaydigan  b o sh q a   m o d d a la r  q onda  ham, 
likvorda ham  b ir xil yoki  deyarli  b ara v ar k onsentratsiyada uch ray d i. A ftidan qon 
bilan likvom i bir-biridan ajratib turadigan m em branalar m o d d a lam i tanlab o ‘tkazsa 
kerak.
B undan  tashqari,  m iya  h u ja y ra la ri  bilan  likvor  o ‘r ta s id a   ham   baryer  borligi 
eh tim o lg a  yaqin.  A m m o  g e m a to -lik v o r  b ary e r  b o s h q a c h a   ay tg an d a ,  gem ato­
ensefalik baryer k o 'p ro q  aham iyatli b o 'ls a  kerak.
Y od  birikm alari,  nitratlar (n itra t k islota tuzlari), sa litsila tla r (salitsilat  kislota 
tuzlari), m etilen k o ‘ki, barcha k o lo id lar, immun jis m la r a n tib io tik la r (penitsillin va 
streptom itsin) n orm ada qondan lik v o rg a o 'tm aydi  va b in o b a rin  b ary erd a ushlanib 
qoladi.  A lkogol,  xloroform ,  strix n in ,  m orfln,  qoqshol  (sto lb n y a k )  toksini  baryer 
orqali  likvorga bem alol  o ‘tadi  (b u   m o ddalar q onga o ‘tg a c h ,  n e rv  tizim iga tezroq 
ta ’sir etishi ham shu bilan  izohlanadi).
K o 'p g in a dori m oddalar lik v o rg a o ‘tmaydi v a shuning u ch u n  n erv m arkazlariga 
ta ’sir etm aydi. L. S. Shtem  gem ato-ensefalik baryem i chetlab o ‘tib  bevosita likvorga 
dori  quyishni  tavsiya  etgan  ed i.  S hu  m aqsadda  igna  e n s a   su y a g i  ostidan  yoki 
beldan sanchilib, dori m oddalar eritm asi likvorga quyiladi.
M iyaning b a ’zi bir infeksion kasaliikiarini d avoiashda d o ri m oddalar, masalan, 
an tib io tik lar gem ato-ensefalik b a ry e r orqali o ‘tm asa, sh u n in g d e k , m arkaziy nerv 
tiz im in in g   faolligini  o ‘z g a rtirish   u ch u n   unga  b a ’zi  k im y o v iy   m o d d a lar  bilan 
b e v o s ita   ta ’sir  etish  z a ru r  b o ‘lsa ,  d o ri  m od d alam i  o rg a n iz m g a   shu  y o ‘l  bilan 
kiritishgan.
B a’zi m oddalar qonga yoki lik v o rg a kiritilganda butunlay b o sh q a ch a ta ’sir etishi 
mumkin. Gemato-ensefalik baiyer orqali o ‘tmaydigan m odda q o n g a kiritilsa, a ’zoning 
shu m oddaga ko 'rsatad ig an   reak siy asig a bo g ‘liq  b o 'la d i.  B o rd i-y u ,  o 's h a  m odda 
b e v o s ita   lik v o rg a  k iritils a ,  b u n g a   ja v o b a n   r o ky  b e ra d ig a n   re a k siy a   avvalo, 
m oddaning nerv m arkazlariga t a ’s ir  etishiga bo g ‘liq.  M a sala n ,  quyidagi  fakt  shu 
bilan izohlanadi: adenozintrifosfat k islo ta qonga kiritilsa, a rte riy a la r va arteriolalar 
kengayishi  sababli  arterial  bosim   p asay ib   ketadi;  ensa  su y a g in in g   ostidan  igna 
sanchib, shu m oddaning o ‘zi lik v o rg a bevosita kiritilsa, a rte ria l b o sim  k o ‘tariladi, 
chu n k i  adenozintrifosfat  k islo ta   u zu n c h o q   m iyadagi  to m ir   h arak atlan tiru v ch i 
m arkazni q o ‘z g ‘atadi.
IV
V E G E T A T IV   (A V T O N O M )  N E R V   T I Z I M I
Fransuz fiziologi M. Bish X IX  a s r boshlaridaorganizm  funksiyalarini hayvonlar