O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

{animal,  somatik)
 va  vegetativ  (o ‘sim lik lar)  funksiyalarga  a jra tg a n .  B irinchisiga 
organizm ning  harakatlanishi,  ta sh q i  t a ’sirlam i  qabul  q ilish   k irsa ,  ikkinchisiga 
o rg a n iz m n in g   q o lg a n   b a rc h a   fu n k s iy a la r i  k ira d i. 
So m a tik  nerv  sistemasi
131
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

organizm ning se n so r v a  m otor fiinksiyalarini t a ’minlaydi. 
Vegetativ nerv sistemasi 
barcha ichki a ’zolar, tom irlar va ter bezlarining efferent innervatsiyasini, shuningdek, 
s k e le t  m u s k u lla r i,  re ts e p to r la r in in g   v a   q is m a n   n e rv   s is te m a s in in g   tr o f lk  
innervatsiyasini t a ’m inlaydi.
V egetativ funksiyalarregulyatsiyasini ajratish biian birga, organizm ning butun 
reak siy alarid a se n so r, m otor va vegetativ k om ponentlar yuqorida aytganim izdek, 
o ‘zaro c h a m b a rc h as bogM anganligini qayt q ilib  o ‘tm oq kerak.
A yrim   x o ssa la rig a  asoslangan  holda,  K lo d  B em ar  vegetativ  nerv sistem asini 
ixtiyorga  b o 'ysunm aydigan  sistem a
  d e b   a ta d i.  G a sk e ll  b u   s is te m a   b ila n  
boshqariluvchi 
muskullar kimyoviy sezgirlikka
 egaligini hisobga olib, bu sistem ani 
simpatik
 (a d re n a l)  v a  
ichki a ’zoiar nerv sistemasi
 deb  atadi.
N .  L engli  ix tiy o riy   va  ixtiyorga  b o ‘ysunm aydigan  nerv  sistem alari  reflektor 
yoyidagi fa rq la r m avjudligini aniqladi.  Ixtiyoriy -  som atik innervatsiyaning e ffe­
rent y o ‘li 
bir neyronli
 va ixtiyorga b o ‘ysunm aydigan nerv sistem asi efferent y o ‘li 
ikki neyronli
 ekanligini, ulam ing birinchisi M N Sda va ikkinchisi periferik gangliyada 
(tugunda) y o tish i  aniqlandi.  Bu nerv  tizim i  M N Sga  nisbatan m ustaqil  ekanligini 
ta ’kidlab, uni N . L engli 
avtonom nerv sistemasi
 deb atadi. Bu nerv sistem asi asosan 
efferent tiz im d a n   iborat deb tushundi  va 
simpatik
 (torakolyum bal b o ‘lim ) ham da 
parasimpatik
 (kranial va sakral) boMimlarga b o ‘ldi. Ichak devoridagi nerv tutamlarini 
enteral sistema
  d e b  atadi.
H alq aro  a n a to m ik  nom enklaturasiga b inoan h o zird a 
avtonom
 atam asi, qolgan 
barcha a ta m a la r -  
o ‘simlikkaxos, visseral, vegetativ
 o ‘m iga ishlatilmoqda. A vtonom  
nerv tizimi
 tu sh u n c h asig a organizm ning b ir butun adekvat reaksiyani ta ’m inlovchi 
ichki hay o tiy  ja ra y o n larin i boshqaruvchi m arkaziy va periferik hujayralar m ajm uyi 
kiritilgan.
O rg an izm  reak siy alarin in g  skelet m uskullari tom onidan yuzaga chiqariladigan 
som atik k o m ponentlari vegetativ funksiyalardan farq qilib, ixtiyoriy ravishda yuzaga 
c h iq a rilis h i,  k u c h a y tirilish i  yoki  to rm o z la n is h i  m um kin;  u la m i  re a k siy an in g  
boshidan o x irig a c h a  bosh m iya k atta yarim  sharlari nazorat qilib turadi. V egetativ 
k o m p o n e n tla r  e sa ,  k o ‘p incha,  ixtiyoriy  rav ish d a  n az o rat  qilinm aydi.  S hunga 
asoslanib, v e g e ta tiv  nerv tizim ini 
avtonom
 (J. Lengli) yoki 
ixtiyordan tashqari
 (G. 
G askell) deb atashdi. Ammo markaziy nerv sistemasining oliy b o ‘limlaridan mustaqil
-  «avtonom »  v eg e ta tiv  nerv tizim i  haqid ag i tasavvur g ‘oyatda shartlidir.
Ichki a ’z o g a  d o ir shartli refleksiar hosil qilish ustidagi ko‘pgina tajribalar shuni 
yaqqol  isb o te td ik i,b o sh  miya katta yarim  sharlari p o ‘stlog‘i avtonom nerv tizim idan 
innerv atsiy alan g an   ham m a a ’zolar  faoliyatini  boshqaradi  va  u lam ing  faoliyatini 
organizm ning m avjud ehtiyojlariga yarasha, organizm ning tashqi va ichki muhitidan 
k e lu v c h i  t a ’s ir la r g a   k o ‘rsa ta d ig a n   re a k s iy a ia r ig a   y a ra sh a   u y g ‘u n la sh tira d i 
(koordinatsiya).
132
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

S I M P A T I K  N E R V  
T I Z I M I
0 " r t »
m iy »
P A R A S IM P A T IK  
N E R V  TIZ IM I
Yo tf
to'grmwi
Yuqon
/
~ q a tq a n n  
i 
^ 
g a n ^ iy s i 
Paaflo
aatooni
P a ra v «(te v ra l 
• im p M k  zanjir
R e p ro d u k tiv   a ’z o la r
4 3 - r a s m . A vtonom  nerv liz im in in g  u m u m iy  tuzilish chizm asi.
Avtonom  nerv tizimining 
u m u m iy   tu z ilis h i 
va asosiy fiziologik xossaiari.
A vtonom   n erv  tizim ining  markazlari  m iy a  o ‘z a n id a   va orqa m iyada jo y la s h g a n . 
1 .0 ‘rta m iyada