O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

-ganglioblokatorlar(gpVsori\y
 va boshqalar) 
ta ’sirida atsetilx o lin g a sezuvchanligidan m ahrum  b o 'Ia d i.
A tsetilxolin  v a   a d re n a lin   yoki  noradrenalin  o x irg i  ap p aratlardagina  em as, 
parasim patik  v a   s im p a tik   nerv  tolalarida  ham   to p ilg an .  M asalan,  sayyor  nerv 
tolalariga elektr to k i b ilan  ta ’sir etilganda atsetilxolin topildi, sim patik nervlarda esa 
adrenalinsim on m o d d a  (noradrenalin b o ‘lsa kerak) b orligi aniqlandi.
G . Deyl n erv  to la la rin in g  oxirlarida qanday m e d iato r hosil boMishiga qarab, bu 
tolalami 
xolinergik
 v a  
adrenergik
  tolalarga ajratishni ta k lif etdi. Barcha parasimpatik 
nervlar, p reganglionar sim patik tolalar, shuningdek, postganglionar sim patik tolalar 
(bular ter bezlarini innervatsiyalab, muskullaming tomirlarini kengaytiradi) 
xolinergik 
tolalar
  hiso b lan ad i.  U la m in g   nerv  oxirlarida  atsetilx o lin   hosil  boMadi.  Y uksak 
haroratda te r c h iq a rtira d ig a n  va skelet m uskullarining tom irlarini kengaytiradigan 
tolalardan b o sh q a p o stg an g lio n ar sim patik to lalam in g  ham m asi 
adrenergik tolalar 
hisoblanadi. A d re n e rg ik  to lalam ing oxirlarida noradrenalin hosi! bo'Iadi.
N ervlardan m a h ru m  b o ‘lgan a ’zolam ing tegishli m ediatorlarga sezuvchanligi 
v eg e ta tiv   n e r v la r   q ir q ilg a c h   va  aynib  q o lg a c h   o sh ib   k etad i  S im p atik   nerv 
slstemasidan innervatsiyalangan har b ira ’zo: yurak, m e ’da, ichak, tomirlar, k o ‘zning 
r a n g d o r   p a r d a s i   v a   s h u   k a b i la r   s im p a tik   n e r v l a r d a n   m a h ru m   q i l i n s a  
(desim patizatsiya), ad re n a lin g a  va noradrenalinga o rtiq  d arajada sezuvchan b o 'lib  
q o la d i.  X u d d i  s h u n in g d e k ,  a ’zo  p a ra s im p a tik   n e rv la rd a n   m ahrum   q ilin sa ,
140
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

a tse tilx o lin g a   o rtiq   d a ra ja d a   se zu v c h an   b o ‘ lad i.  N e r v d a n   m ahrum   q ilingan 
(denervatsiyalangan) to ‘q im alam ing ortiq d arajad a se z u v c h an lik  sabablaridan biri 
shuki,  to 'q im a lard a  ad ren alin n i  parchalaydigan  fe rm e n t  (am inooksidaza)  yoki 
atsetilxolinni parchalaydigan ferm ent (xolinesteraza) k am ayadi.
T o ‘qim a va a ’z o la rn in g  vegetativ innervatsiyasi.
Vegetativ  innervatsiyaning  ahamiyati.
  A v to n o m   n e rv   tizim ining  vazifasi 
periferik a ’zolardagi, shuningdek, m arkaziy nerv sistem asidagi m odda almashinuvi, 
q o ‘z g ‘aluvchanlik avtom atiyani boshqarishdan iborat. A vtonom  nerv tizimi to ‘qim a 
a ’zolam ing fiziologik holatini boshqarib va o‘zgartirib, ulam i butun b ir organizmning 
shu  paytdagi  faoliyatiga  m oslashtiradi.
A ’zolam ing  ishlash  sharoitiga  qarab,  ularga  av to n o m   n erv   tizim i  tuzatuvchi 
yoki ishgatushiruvchi ta ’sir k o ‘rsatadi. A ’zo av to m atiy ali boMib, uzluksiz ishlasa, 
sim patik va parasim patik nervlar orqali keluvchi im p u lslar esa a ’zo faoliyatini faqat 
k uchaytirsa  yoki  su sa y tirsa  tu zatuvchi  (
korreksiyalovchi
)  t a ’sir  ko ‘rsatdi,  deb 
atashadi. A ’zo uzluksiz ishlam asa va unga sim patik y o k i parasim patik nervlar orqali 
keluvchi  im pulslar a ’zoni  q o ‘z g ‘atsa, bunda avtonom   n e rv   tizim i 
ishga solitvchi 
ta ’sir ko ‘rsatdi, deb  atashadi.
Qo ‘shaloq vegetativ innervatsiya.
  A vtonom  n erv  tiz im id an  innervatsiyalangan 
a ’zolam ing aksariyati shu tizim ning ikki b o ‘ lim iga -  sim p a tik  v a  parasim patik nerv 
tizim iga b o ‘ysunadi. A ’zolarga vegetativ nervlar orqali k elu v ch i im pulslar ta ’sirida 
sh u   a ’zo lar  fao liy atin in g   o ‘zg a rish i  haqidagi  m a ’lu m o tla r  quyidagi  ja d v a ld a  
keltirilgan.
Sim patik  va  parasim patik  b o 'lim la r k o ‘p gin a  a ’z o la rg a   qaram a-qarshi  ta ’sir 
k o ‘rsatadi,  y a ’ni  funksional  antagonistlar  hiso b lan ad i.  N e rv   tizim m ing  shu  ikki 
b o 'lim i  o ‘rtasidagi