O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

artostatik reaksiya
 ( y o tg a n  
h o la td a n   tik k a   tu rg a n d a   y u rak   u ris h in in g   te z la s h u v i  v a   a rte ria l  b o s im n in g  
k o ‘ta rilis h i) va b o sh q a  re fle k s la r k ira d i.
Organizm  reaksiyalarida  avtonom  nerv  tizim ininig  ishtiroki.
  V e g e ta tiv  
nervlarda innervatsiyalangan a’zolar faoliyatining refleks y o ‘li bilan o ‘zgarishi xu lq - 
atvordagi ham m a murakkab a k tla r-  organizm dagi barcha shartsiz va shartli reflek to r 
reaksiyalanishi doim iy b ir qism idir.  X u lq -atv o m in g  turli-tum an aktlari m u sk u lla r 
faoliyatida  faol  harakatlarda  nam oyon  b o ‘lib,  ham ish a  ichki  a ’zolar,  y a ’n i  q o n  
ay lan ish i,  n a fa s  o lish ,  o v q at  h az m   q ilish ,  c h iq is h ,  ichki  se k re tsiy a   a ’z o l a r i 
funksiyasining o ‘zgarishi bilan davom  etadi.
147
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Y uqorida aytilgan a ’z o la r funksiyasining o ‘zgarishi tufayli m uskullar uzoq vaqt, 
m aksim al d arajada sam arali  ishlay oladi.  M uskullar qonni k o ‘p olib, ularda m odda 
alm ashinuvi k u c h a y g an d a g in a shunda yaxshi ishlay oladi. D arhaqiqat, har qanday 
m uskul  ishiga y u rak  te z ro q   u rib  qisqarish kuchi  osh ad i, tu rli  a ’zolardan o ‘tuvchi 
q o n   q a y ta   ta q s im la n a d i  ( ic h k i  a ’z o larn in g   to m irla r i  to ra y a d i,  ish lay o tg a n  
m u sk u lla m in g   to m irla ri  k e n g a y a d i),  qo n   d e p o la rid a n   q o n   chiqishi  h iso b ig a 
tom irlarda  qon  k o ‘p ay a d i,  n afa s  olish  kuchayadi  v a   chuqurlashadi,  depolardagi 
qand qonga chiqadi v a h. k. M uskullar faoliyatiga yordam  beradigan shu va boshqa 
k o ‘p  moslanish reaksiyalari m arkaziy nervtizim idagi oliy bilim lam ingavtonom  nerv 
tizim i orqali ta ’sirida y u z a g a  chiqadi.
T ashqi m uhitning va o rg a n iz m   ichki  holatining tu rli o ‘zgarishlarida organizm  
ichki m uhitining nisbiy d o im iy lig in i saqlashda avtonom  n erv  tizim ining ishtiroki 
m uhim   aham iyatga  e g a d ir.  Q uyidagi  hodisalar  b u n g a  m isol  b o ‘la  oladi.  H avo 
harorati k o ‘tarilganda re fle k s y o ‘li bilan te r chiqadi, p eriferik  tom irlar refleks y o ‘li 
bilan kengayib, issiqlik ch iq ish i kuchayadi, shuning natijasida gavda harorati doim o 
b ir d arajad a turib, o rg an iz m  q iz ib  ketm aydi. K o‘p q o n  y o ‘qoti!ganda yurak tezroq 
u ra d i,  to m irla r   to r a y a d i,  ta lo q d a   y ig ‘ ilib   q o lg a n   q o n - to m irla rg a   c h iq a d i. 
G em odinam ikadagi sh u  o ‘zg a rish la r tufayli qon bosim i b irm uncha yuqori darajada 
turadi v a organizm da o z m i-k o ‘pm i norm a m iqdorda qon oladi.
B utun o rganizm ning u m u m iy  reaksiyalarida avtonom  nerv tizim ining ishtiroki 
va m oslashtiruvchi  ah a m iy a ti  organizm  hayotiga x a v f ta h d id  solganda:  m asalan, 
dushm an  hujum   q ilg a n d a,  o g ‘rituvchi  shikastlarda,  b o ‘g ‘ilib  qolishda  va shunga 
o ‘xshash hollarda ayniqsa y aq q o l k o ‘rinadi. Bunday vaziyatda taranglik reaksiyalari 
v a  em otsional h o latlar ( g ‘a z a b , q o ‘rqish) ro ‘y  beradi. U lar shu bilan ta ’riflanadiki, 
bosh m iya katta yarim  sh a rla r p o ‘stlog‘i va butun m arkaziy nerv tizim ida qo ‘zg‘alish 
k eng yoyilib, m uskullar faoliyati kuchayadi va vegetativ reaksiyalam ing m urakkab 
kom pleksi yuzaga chiqadi. V egetativ reaksiyalarro‘y berishi natijasida organizmning 
ham m a kuchlari tahdid s o la y o tg a n  xavfni bartaraf qilishga safarbar etadi. A vtonom  
nerv tizim ining ishtiroki o d am n in g  em otsional reaksiyalarini sababidan q at’i nazar, 
fiziologik analizqilishda ham  nam oyon b o ‘ladi. O dam xursand bo'lgandayurakning 
tezro q  urishi, teri to m irla rin in g  kengayishi, y u zq iza rish i, q o ‘rqqanda esa terining 
rangsizlanishi («rangi o ‘chish i» ), te r ajralishi, te m in g g ‘a rg ‘isha b o lis h i, m e’dadan 
sh ira  chiqm ay qolishi v a   ic h a k  peristaltikasining o ‘zgarishi, g ‘azablanish paytida 
q o ra c h iq n in g   k e n g a y ish i  v a   s h u n g a   o 'x sh a sh la rn i  m iso l  q ilib   k o 'rsa ta y lik . 
E m otsional holatlarn in g  bu  h a m m a  fiziologik ko‘rinish!ari shu bilan izohlanadiki, 
q o ‘z g ‘aiish markaziy nerv tizim iga yoyilganda avtonom nerv tizim i ham reaksiyalarm 
y u z a g a   chiqarishda  q atn ash a d i.
Em otsional  q o ‘z g ‘alish   p a y tid a  avtonom   nerv tiz im in in g  ishtiroki  bilan  kelib 
ch iq ad ig a n   reflektor  a k tg a   -