N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

SHAKLLARI
1. FIZIKA DARSLARINING TURLARI
STRUKTURASI. 0 ‘QITUYCHI VA
O QUYCHILARNING FAOLIYATLARI
M a k ia b d a fizikadan o ‘quv m a s h g 'u lo tla rin i tashkil qi- 
lishning asosiy shakli u yoki bu turdagi darsdir. D ars q a t ’iy 
jadval asosida olib boriladi.
M a s h g 'u l o t la r sistemasi d arsd a n tashqari ekskursiyani, 
uy is h larini, fa k u lta tiv m a s h g 'u l o t l a r n i , sin fd a n ta s h q a ri 
ishlarni h a m o ‘z ichiga oladi. 0 ‘quv ishlarini rejalashtirishda 
m a s h g ‘u lo tla rn in g b a r c h a shakllarini e 'tib o rg a olish kerak, 
chunki ham m asi birgalikda ta 'lim va tarbiyaning yagona siste- 
niasini tashkil etadi.
T a ’lim va tarbiyada asosiy rolni o 'y n o v c h i dars pedagogi- 
ka, psixologiya v a d i d a k t ik a p r in s i p l a r ig a m os h o ld a tuzilishi 
lozim. Didaktik m aqsadlarga k o ‘ra fizika darslari quyidagi tur- 
larga b o l i n is h i m um kin:
1. Yangi m a teria lni o 'r g a n is h darsi.
2. Qobiliyat va m alaka hosil qilish. bilim ni am aliyotga 
q o ‘llash darsi.
S - K - 1 S 1
113

---

3 .A v v a l o ‘rg a n ilg a n la rn i ta k ro r la s h va u m u m l a s h t i r i s h
darsi.
4. B ilim ni n a z o ra t qilish va hisobga olish darsi.
5. U m u m l a s h g a n dars.
D i d a k t i k a d a sh u n a rsa isb o tla n d ik i, a g a r d a r s n in g h a r
b ir e l e m e n ti b i r n e c h a d i d a k ti k m a s a la n i hal qilsa, u n d a
o ‘q itish n in g tarbiyaviy va rivojlantirish x arakteri k u c h a y a d i. 
B u n d a y d a r s n i s in te tik yoki sin te tik la sh g a n d ars d e b y u riti- 
ladi.
S in te tik d a r s n in g x arakterli t o m o n i, u n in g o ‘q u v m a t e -
rialini o 'z la s h tiris h g a y o ‘nalgan h a r b ir b o ‘g ‘ini ( e le m e n ti) 
n in g o ‘z a ro b o g ‘lanishidir. Bu d ars n in g y a n a b ir a h a m iy a ti 
s h u n d a k i, o ‘q u v c h ila r bilim i k e t m a - k e t s iste m alash tirib va 
u m u m la s h tir i b h a m d a u l a m i n g faoliyatlari s h a k lla n tirib b o - 
riladi.
S in te tik d a r s n in g b ir b osqichi kuchayishi, b o sh q asi susa- 
yishi, x a tto b o ‘lmasligi h a m m u m k in . S in te tik darsga m isol 
sifatida « R eostatlar» m avzusini k o ‘rib chiqaylik.
0 ‘q itu v c h i stoli ustid a to k m a n b a i, re o x o rd , a m p e r m e t r
va k a litd a n ib o rat e le k tr zanjiri turadi. 0 ‘q itu v c h i 
0
‘q u v - 
ch ilarga te x n ik a d a a h a m iy a ti k atta b o ‘lgan tajribani d iq q a t 
bilan k u z a tish n i aytadi va tajribani h e c h q a n d a y t u s h u n t i-
rishsiz k o ‘rsatadi. T a jrib a d a zanjirdagi o ‘tk azg ic h uzunligi 
{ q a r s h i l i g i ) o ‘z g a r i s h i b i l a n t o k k u c h i n i n g o ' z g a r i s h i
k o ‘rsatiladi. Sinfga topshiriq beriladi: tajribada k o ‘rilgan elektr 
z a n jir in in g s x em asin i c hizing. U n d a g i h a r b ir a s b o b n in g
xizm atin i yozing. K u z atilg a n ho d isan i tasvirlang: b u t a jrib a ­
d a n i m a kuzatilishi, to k k u c h in in g o ‘zgarishiga n i m a t a ’sir 
qilishi, tajriba sharoitida O m qonuni va qarshilikning o ‘tkazgich 
uzunligiga b o g ‘liqligidan q a n d a y foydalanilganligi s o ‘raladi. 
Bu savollarga j a v o b berish u c h u n o ‘q u v c h ila r avvalgi b ilim - 
larid a n fo y d a la n a d ila r va a w a l olgan bilim lari keyingi ish- 
larda k eng q o ‘llan ish id a z a r u r e k a n i n i k o 'rad ila r.
0 ‘q u v c h i l a r ja v o b ig a y a k u n yasab, o ’q itu v ch i d a r s n in g
m a q s a d i n i a y ta d i. U k o ‘rilgan h o d isa a s b o b n i n g tu z ilish i 
a so sid a y o tish i, u n i n g tuzilish i va ish lashini y axshi bilish 
lozimligini uqtiradi. Dars ja ra y o n id a o ‘tkazgichning qarshiligi
1 14

---

u n in g uzun lig i va k o ‘n d a la n g k esim iga b o g ‘liqligini o ‘quv- 
c h i l a r q a n d a y o 'z la s h tirg a n lik la r in i (o ld in g i d a r s d a ) turli 
re o s ta tl a r b ilan t a n is h tir is h p a y tid a a n i q l a b o lin a d i. K eyin 
o ‘quvch ilarg a quyid ag ich a to p s h iriq beriladi: o'tk az g ic h riin g
qarshiligi u n in g m ateria li va k o ‘n d a la n g kesim iga bogMiqligi 
xossasin i e ’ti b o r g a olib re o sta t — a s b o b k o n s tru k s iy a s in i 
tu zin g .
K o ‘ryapm izki, darsning b o s h la n g ‘ich (bosqichi) b ir vaqt- 
d a bir n e c h a vazifani bajardi: bu y erda b ilim ni n a z o ra t qilish 
va unin g k onkre t sharoitda q o ‘llanilishi sintezlashadi: mavjud 
bilim ni sistem alashtirish o ‘q u vchilarning javoblari orqali olib 
borildi, b u h o d is a n i tahlil qilish rejasini o c h ib berdi: O m
q o n u n i n i n g ta k ro r la n is h i yangi m a t e r ia ln i o ‘zlash tirish n i 
t a ’m in la y d i, d a r s vaz ifasin in g q o ‘yilishi o ‘rg a n ila y o tg a n
m a te r ia ln in g m u h im lig in i k o 'rsa tib turadi.
Bu m is o ld a n k o ‘ram izki, o ‘q itu v c h in in g yangi m av zu n i 
o ‘tishidagi ishi bilan o ‘q u v ch ila rn in g m avjud b ilim larini va 
yangi o ‘zlash tirg a n bilim larni q o ‘llash ishlari m u s ta h k a m
b o g ‘lan g an h o ld a olib boriladi. T o p s h iriq d a g i yangi 1 ik va 
u n in g a m a liy o td a g i ah a m iy a ti o ‘q u v c h ila r n in g faol ishlash- 
larini t a ’m inlaydi.
E ndi o d a td a g i a n ’anaviy dars b ilan sin te tik darsni solish- 
tirib k o ‘raylik:
O d a td a g i dars tizim ini darsni tashkil qilish, o ‘tilganIarni 
s o ‘rash (uy vazifasini tekshirish h a m ), yangi m aterialni bayon 
qilish va uni m u s tah k am lash , uyga vazifa b e rishda n iboratdir.
S o 'r a s h n i n g asosiy vazifasi o ‘q u v c h ila r n in g oldin olgan 
bilim larin i n a z o r a t qilish va b a h o la s h d a n iborat. U ni yangi 
m avzuni o 'tis h d a , alohida darsda h a m am;ilga oshirish m u m ­
kin.
Yangi m aterialni bayon qilishda o ‘qituvchi axborot beruv- 
chi vazifasini bajaradi. U m ateria lni tajriba va k o ‘rg a zm alar 
bilan bay o n qiladi. B unda o ‘q u v c h ila r passiv esh itu v ch ilar 
b o 'lib , u larn in g bilish faoliyatlari j u d a k uchsiz faollashadi.
M a te ria ln i m u s t a h k a m la s h d a asosiy m as ala la r takrorla b 
chiqiladi. Bu yerda o ‘quvchilam ing faoliyatlari materialni eslab 
qolishga qaratiladi.

---

U y vazifasini berish d a rs n in g s o ‘nggi bosq ich i b o ‘lib, 
o 'q i t u v c h i uni q a n d a y bajarish h a q id a tu s h u n tir is h b erm a sa, 
u n in g tashkiliy vazifasi b o ‘shashib ketadi.
D a rs n in g bu a n ’anaviy tuzilishi o ‘q ituvchini o ‘q u v c h ila r 
ishini tashkil qilishga y o ‘n a ltirm a y d i. A gar dars j a ra y o n id a
o ‘q i t u v c h in in g d iq q a t m a rk a z id a o ‘quv ch i va un in g faoliyati 
tursa, u o 'q itu v c h i faoliyatini o ‘zgartirib yuboradi. 0 ‘qituvchi 
o ‘q u v c h in i ishga tayyorligini, bilim larin i q o ‘llay olishlarini, 
sistem alashtirishlarini va u m u m la sh tira olishlarini t a ’minlashi 
zarur.
0 ‘q u v c h ila rn i darsga t a y y o rla sh d a o ‘q itu v ch in in g m u a ­
m m o n i q o ‘yishi, un i hal q ilis h d a u la rn in g bilim darajasin i 
aniqlashi va faollashtirishiga b og‘liqdir. Darsni tashkil qilishning 
b u k o m p o n e n t l a r i m a te ria ln i o ‘rganishga qiziqtiruvchi psix- 
ologik s h a r o it yaratib beradi.
Hozirgi zam on darsida bilimni sistemalashtiiishni va u m u m - 
la shtirishni h a m e ’tiborga o lgan h o ld a ish olib borish zarur. 
B ilim ni siste m alashtirish o 'r g a n ila y o tg a n m a te r ia ln in g alo- 
hida k o m p o n e n tl a r i (ajralm as q ism la ri) orasidagi m a z m u -
n i y - m a n t i q i y b o g 'l a n is h l a r n i a jra tish n i, asosiy belgilarini 
aniq lash n i va uning aha m iy a tin i o ch ib berishni k o ‘zda tutadi. 
Sistemalashtirishni darsning turli bosqichlarida am alga oshirish 
m u m k i n : y angi m a t e r ia l b i l a n t a n i s h i s h b o s q i c h i d a va 
o ‘q u v c h ila r n in g darsga tayyorgarligini an iq la s h d a , buni yu- 
q o rid a «R eostatlar»ni o ‘rg a n ish d a k o ‘rib chiqdik.
B ilim n i q o ‘llash m asalasi fizika o ‘q itu v c h ila rin in g d o im
d i q q a t m a r k a z i d a t u r a d i . U n i b a ’zi o ‘q i t u v c h i l a r y an g i 
m a t e r i a l n i m u s t a h k a m l a s h d a a m a l g a o s h i r s a l a r , b a ’zilari 
s i s t e m a l a s h t i r i s h g a b o g ‘la y d i l a r , b o s h q a l a r i b il im n i n a ­
z o r a t q i l is h d a a m a l g a o s h i r a d il a r . S h u la r n i k o ‘rib c h i q a y ­
lik.
Yangi m a t e r ia ln i m u s t a h k a m l a s h d a o ‘q itu v c h i asosiy 
g ‘o y a la r n i m asa la va m a s h q l a r b ila n m u s t a h k a m l a s a , bu 
u n i n g a m a liy qoMlanilishini ko'rsatish bo'lib, o ‘quvchilarni 
mustaqil ishlashga ham o'rgatadi. 0 ‘quvchilarning o'zlashtirish 
d a r a j a s i g a m o s m a s h q l a r t u z i l s a , u n i y e c h i s h o r q a l i
o ‘quvchilarni rivojlantirish va tarbiyalash jara y o n i kuchayadi.

---

B ilim ni n a z o ra t qilishda o ‘qituvchi o ‘q u v c h ila r bilim i 
darajasiga m os h o ld a y o n d o s h ish i u larn in g am aliy vaziyat- 
larda t o ‘g ‘ri ish olib borishlariga im koniyat yaratadi.
O 'q itu v c h i darsga yakun yasashda k o 'p r o q o ‘rganiladigan 
m a te ria ln i sistem alashtirish va u m u m la s h tiris h orqali un in g
fan, texnika va hayotdagi q o 'llan is h larig a t o ‘xtalib o ‘tadi. Bu 
v a q td a o ‘quv-bilish faoliyatining uyg‘u nlashtirish funksiyasi 
am alga oshiriladi.
D a rs d a o 'r g a n ilg a n m a te r ia ln in g q o ‘llanilishlarini 
0
‘q i ­
t u v c h i y u q o rid a g i u su lla rd a k o ‘rsatib b o ris h i z a m o n a v i y
u s u llard an d ir. B u n d a o ‘qitu v ch i b ir v aqtda t a ’lim, tarbiya va 
rivojlanish m asalalarini hal qiladi.
D e m a k , odatd ag i dars hozirgi talablarga jav o b berm aydi. 
0 ‘qitishga k o m p lek s y o n d o s h is h talablari, hozirgi z a m o n
fizika d a rsin in g d in a m ik a sin i belgilab beradi. B u n d a y sha- 
ro itd a d a rsn in g a n iq b ir stru k tu rasi (tuzilishi) h a q id a gap 
yuritish m u m k in em as. D a rsn in g m aqsadi va vazifasiga asos- 
lan g an h o ld a
0
‘qituvchi o ‘zining h arakati (ishi)ni rejalashti- 
rish ja ra y o n id a tanlaydi va asoslaydi.
0 ‘qitish ja ra y o n id a o 'q itu v ch in in g ishi hozirgi z a m o n d a r ­
sining bir tu z ilm a e le m e n ti (qism i) sifatida n a m o y o n b o ‘ladi. 
U h a r b ir qism vazifasini k o n k re tla sh tira d i. H a r b ir tu z ilm a
q is m id a o ‘quvchi faoliyati yetakchilik rolini 
0
‘ynaydi.
D a rsd a k o 'r ib o ‘tilgan q ism la r ( e le m e n tla r)n i m a k ro - 
b o s q ic h la r deb h a m yuritiladi. D a rsn in g h a r bir qismi (bos- 
qichi) bir nec ha funksiyani bajarishi m um k in . Masalan: Yangi 
m aterial ustida ishlash k o ‘p in c h a bilim olishga m o ‘ija!lanib, 
b a ’zan m a ’lum m ateriallarni um u m la sh tirish va k o nkretlash- 
tirish m a q sa d id a olib boriladi.
Bilim ni o ‘z lashtirishda o ‘q u v c h ila r faoliyatini b o sh q a - 
rish katta ah a m iy a tg a ega. O 'q itu v c h i o ‘quv ch i faoliyatining 
m a q sa d in i a niqlab, u n in g ishini q a n d a y boshlash va uning 
bajarilishini q a n d a y n a z o ra t qilib borish yo'llarin i o 'y lab
q o ‘yadi.
D a r s t i z i m i f a q a t m a t e r i a l n i n g m a z m u n i g a b o g ‘liq 
b o ‘lm asdan sinfning xususiyatiga h am b o g ‘liq. 0 ‘qituvchi har 
b i r o ‘q u v c h i n i n g in d i v id u a l q o b i l i y a t l a r i n i , o ‘y in la r g a ,
117

---

m e h n a tg a o ‘zaro alo q a qilishga tu rlich a qiziqishlarini hisobga 
olishi lozim.
X ulosa qilib s h u n i aytish m u m k in k i , hozirgi z a m o n ta - 
lablariga a so s lan g a n d ars s tru k tu rasi (tizim i) o ‘q itish n in g
k o m p l e k s v az ifa la rig a b o 'y s i n g a n b o ‘lishi ( u la r n i a m a l g a
o s h i r a d i g a n b o ‘li s h i) u n i n g q i s m l a r i n i n g i c h k i o ‘z a r o
b o g 'la n is h i va b u tu n lig i b ila n ajralib turishi lozim.
0 ‘qituvchi va o ‘q u v c h in in g dars ja ra y o n id a g i faoliyat- 
larini k o ‘rib chiqaylik.
D a rs n in g m aq sad i va vazifalarini aniqlash.
I. D a rsn in g b o s h la n g 'ic h qism in i tashkil qilish.
II. O lin g an bilim , k o ‘n i k m a va m alak a la rn i aniqlash.
III. 0 ‘rg a nila yotga n m ateria l ustid a ishlash:
1) yangi m aterial bilan tan ish ish ;
2) egallangan b ilim larn i ta k ro rla sh , tak o m illa sh tirish va 
q o ‘llash.
IV. Bilimni sistem alashtirish va u m u m la s h tiris h .
V. U y d a ishlashni tashkil etish.
Q a y d qilingan h a r bir h a r a k a t ustida c h u q u r r o q t o ‘xtalib, 
o ‘q itu v ch i va o ‘quv ch i o ‘z faoliyatida q a n d a y funksiyalarni 
bajarishini k o ‘rib o 't a m i z .
Darsning maqsadini va vazifalarini aniqlash o'qituvchi faoli- 
yatining asosiy qism ini tashkil etadi. U o ‘quv dasturini, o ‘quv 
q o ‘llanm alari yoki darslikni tahlil qilish va o ‘quv jara y o n in i 
m avzular b o ‘yicha rejalashtirish asosida am alga oshiriladi.
D a rsn in g m aqsadi — o ‘qituvchi o 'q u v c h ila m in g a niq ha- 
rakatlarida k o ‘rishni m o ‘ljallagan pirovard natijadir. S h u n in g
u c h u n u fizik bilim strukturasida o ‘rganilayotgan e lem e ntni va 
o ‘quv m aterialini o 'zlashtirish darajasini aks ettiradi, h a m d a
o ‘quv q o ‘llanm asining a n iq m a z m u n ig a m os keladi. D idaktik 
m aqsadni aniqlash h a m j u d a m u h im . C h u n k i un in g am alga 
oshishi o ‘q itu v chining dars ja ra y o n id a o ‘quvchilarning bilish 
faoliyatini q a n d a y tashkil etishdagi harakatiga b o g ‘liq. D ars- 
d a n oldin o ‘qituvchi darsning vazifalarini sin f ja m o a s in in g
xususiyatlariga, m od d iy baza va m e h n a tn in g tashkil qilinishiga 
m o s keladigan qilib tuzadi va k o n k re tla sh tira d i. A n iq va 
t o ‘ldirilgan vazifalar m ajm ui dars m aqsadi bilan birgalikda

---

o ‘q ituvchining o ‘q u vchilar faoliyatiga rahbarlik qilish faoli- 
yatini belgilaydi. Bu o ‘zaro b o g ‘liq faoliyatlaming tashkil qilini- 
shi o 'qitish uslubini asosli h olda tanlash bo'ladi.
D a rs n in g b o s h la n ish q ism in in g tashkil etilishi tarbiyaviy 
ishlarni hal qilishga y o ‘naltiriladi. Darsning bu qismida m a ’lum 
dars usullaridan foydalangan holda o ‘qituvchi 
0
‘quvchilarning 
darsga u m u m iy tayyorgarligini t a ’minlaydi.
Avval o lin g an bilim , k o ‘n ik m a va m alak a la rn i o ‘qitu v ch i 
tekshirish-baholash, tajriba; m a sh q qildirish va y o ‘naltiruvchi 
ishlar orqali aniqlaydi. A g a r 
0
‘quvchi faoliyati va uni tashkil 
etish h aq id a g ap ira d ig a n boMsak, d ars n in g b u qism i o ‘q u v - 
c h i n i n g k e y in g i is h ig a o m i l b e r i s h i , y a n g i m a t e r i a l n i
o ‘rganishga tayyorligini t a ’m inlashi kerak.
Yangi m aterial ustida ishlash darsning m aq sad i va vazi­
falarini belgilaydi. 0 ‘qituvchi dars m aq sad id a n kelib chiqib, 
0
‘quvchilarning rejalashtirilgan o ‘zlashtirish darajasiga qarab 
o ‘quvchilar faoliyatini tashkil qilish y o ‘llarini o ‘ylab topadi.
D a rsn in g b u qism i ikki b o s q ich g a b o 'lin a d i. U la r d a n biri 
yangi m ateria l bilan tan ish ish d ir. 0 ‘qituvchi fa oliyatida bu 
bo sq ich yangi bilim va m alak a la rn i o ch ish funksiyasini b a - 
ja r a d i , o ‘q u v c h il a r fao liy a tin i o ‘rg a n ila y o tg a n m a t e r ia ln i
u m u m iy tan ish is h darajasiga m o s h o ld a tashkil etadi.
I k k in c h i b o s q i c h b il im n i n g re ja las h tirilg a n d a r a ja sin i 
t a ’m inlash. Bu b o sq ich b ilim ni o ‘z la shtirishning y u q o riro q
darajasiga t o ‘g ‘ri keladi. 0 ‘q ituvchining h a m d a o ‘qu v ch in in g
b o sh q a turli faoliyatlarini talab qiladi. M aterial m a z m u n i d a n
d arsn in g b e lgilangan m aq sad i va vazifalaridan kelib ch iqib, 
bu b o sq ic h tu rlic h a b o ‘lishi m u m k in . U m ateria ln i ta k r o r -
lash sifatida b o ‘lishi m u m k in . Bu h o ld a o ‘qituvchi faoliyati 
asosiy m o m e n t la r n i ajratish va takrorlashga qaratilgan b o ‘lib, 
o ‘q u v c h ila r faoliyati m ateria ln i eslab qolish va tu s h u n is h
darajasiga q arab tashkil etiladi. Bu yerda o ‘qituvchi faoliyati 
b ilim n in g q o i l a n i l i s h i b o ‘yicha o ‘q u v c h ila r ishini tashkil 
etishga qaratila d i, y a ’ni egallangan k o ‘n ik m a la rn i a m a ld a
qoMlanishiga katta e ’tib o r beriladi.
B ilim ni s is te m a la s h tiris h va u m u m la s h ti r is h q is m id a , 
o ‘qituvchi o ‘q u v c h ila r d iq q a tin i o ‘rganilayotgan yoki o ‘rga-
119

---

nilgan m aterialdan asosiy narsani ajratishga qaratishi lozim. 
0 ‘quvchilar faoliyati turli bilim lar va ularning k om ponentlari 
o ‘rtasidagi m azm uniy-m antiqiy aloqalami tushunish va anglash 
darajasida tashkil etiladi. Boshqa masalalami ham hal etish mumkin. 
M asa la n , o ‘q u v ch ilarn in g nazariy bilim larini fan, texnika, 
hayotga tatbiq qila olishlari bilan tanishtirish, o ‘rganilayotgan 
m aterialning asosiy g ‘oyasini o'q uvchilarga ajratib k o ‘rsatish. 
Bu masalalarni hal qilishda o ‘quvchilar o ‘zlarining bilim va 
malakalari ustidan o'zlari nazorat o'rnatadilar.