N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

F
-
g
nv"2
; 
F
=
Г 
r2
K o 'r in ib turibdiki, tortishish k u c h i jis m la r n in g m assala- 
riga, K u lo n k uchi za rra la rn in g zaryadlari m iq d o rig a t o 'g 'r i 
proporsionaldir. H a r ikkisi h a m m asofaning kvadratiga teska- 
ri p ro p o r sio n a ld ir. Farqi shuki, K u lo n k uchi h a m , tortishish 
k uchi h a m itarish k uchi b o ‘lishi m u m k in , to rtishish kuchi 
faqat to rtish ish k u c h id a n iboratdir.
E le k tr m a y d o n i n i n g b iro r n u q ta sin in g kuchlanganligi:
G ra v ita tsio n m a y d o n kuchlanganligi erkin tushish tezla- 
nishiga teng:
E lek tr va gravitasion m a y d o n la r n in g bajargan ishlari:
131

---

А
=
qEd; А = mgh.
B u la rn in g o ‘xshashligi: 
m
va 
q
k o ‘c h u v c h i obyektlar; 
g
\ a
E
o ‘z a ro t a ’sir xarakteri (birlik za ry ad g a m a y d o n t o m o n i d a n
t a ’sir etuvchi k uch va birlik massaga m a y d o n to m o n id a n t a ’sir 
e t u v c h i k u c h ) ,
h
va 
d
h a r a k a t l a n a y o t g a n o b y e k t l a r n i n g
b o s h la n g ‘ich va oxirgi vaziyatlari orasidagi m asofa. 
E d
— 
e le k tr m a y d o n i n i n g ikki n u q ta si orasidagi p o te n s ia lla r far- 
qi, 
gh
— to rtish ish m a y d o n in in g ikki n u q tas i orasidagi p o ­
t e n s ia lla r farqi.
3. ISH N I REJALASHTIRISH.
0 ‘QITUVCHINING DARSGA TAYYORLANISHI
Ish n i rejalashtirish o ‘q itu v c h in in g fizika m a s h g ‘ulotlariga 
t a y y o r l a n is h i n i n g m u r a k k a b va m a s ’uliyatli p o g ‘o n asid ir. 
0 ‘quv ishlarin in g sistemaliligi, p r o g r a m m a n i n g bajarilishi 
va o ‘q u v c h ila r b ilim in in g sifati, c h u q u rlig i ishni rejalashti- 
rishga h a m b o g ‘liqdir.
R e j a la s h t ir i s h n i n g b o s h l a n g 'i c h h u jjati — m a k t a b n i n g
o ‘quv rejasi va dasturdir. Rejalashtirish yillik, tem atik va dars- 
lar b o ‘y ic h a b o ‘ladi. Yillik re ja lashtirishda o ‘quv m ateriali 
c h o r a k la rg a ta q s im la b ch iqiladi. T e m a tik ekskursiyalar, o b - 
z o r leksiya, u m u m la s h tiris h u c h u n vaqt a n iq lan a d i.
T em atik rejalashtirishda m avzuning asosiy masalalarini dars- 
larga s h u n d a y t a q s im la n a d ik i, u larni o ‘qitish natijasida shu 
m av zu d a g i h a m m a z a r u r boMganlar tu sh u n tirila d i. B u n d a n
ta sh q a ri frontal lab o ra to riy a ishlari, tajribalar, ekskursiya, 
ta k ro rla sh , uyga berila d ig a n vazifalar a n iq lan a d i.
D a rs la r b o ‘yicha h a r b ir o ‘tiladigan m avzu rejalashtiri- 
ladi. D a rs rejasini tuzish o rqa li o ‘q ituvchi d arsn in g h a m m a
e l e m e n ti n i va tarbiyaviy vazifasini a n iq tasavvur qilish im - 
koniyatiga ega b o ‘ladi.
D a rs rejasi a n i q l a n g a n d a n keyin u n in g m aq sad i va m a z - 
m u n i , s trukturasi va ish uslubi a n iq la n a d i. S h u n d a n keyin 
dars m avzusiga oid darslikdagi m a te ria ln i d iq q a t bilan o ‘qib 
c h iq ib , u n in g m a z m u n i d a s tu r talabiga ja v o b berishi undagi
132

---

t a ’riflar qay darajad a t o ‘g ‘ri ekanligi an iq la n a d i. Darsga m a ­
terial tanlashda uslubiy adabiyotlardan keng foydalanish lozim. 
U la r n i yig‘ib, t o ‘plab m a k ta b dastu ri m avzulari b o ‘yich a 
tartibga solish va kartoteka tuzib borish m aqsadga muvofiqdir.
D arsga oid asbob va m a te ria lla r ta n l a n a d i, tajriba quril- 
masi yig‘iladi, unin g ishlashi tekshiriladi. H a m m a asboblar- 
n in g t o ‘g ‘ri, a n iq ishlashini va tajribani yaxshi, t o ‘la ch i- 
qishini t a ’m in la sh lozim. H a r b ir tajriba o ld in sinab k o ‘ril- 
m a s d a n sinfda q o ‘yilmasligi kerak.
O x irid a uyga b e r ila d ig a n v azifani ta y y o rla b , belgilab 
q o ‘yiladi. D arsga nazariy va am aliy ta yyorla nish natijasi dars 
konspekti yoki rejasida o ‘z aksini topadi. Darsga puxta tayyor- 
garlik — darsga ajratilgan v a q td a n t o ‘g ‘ri va m a z m u n li foy- 
d a la n is h n in g zaruriy shartidir.
0 ‘q itu v c h in in g p r e p o r a t o r xonasidagi ish jo y id a didak tik
va uslubiy m a te ria lla r b o ‘lishi, y a ’ni 35 —40 v aria n td a n a - 
zo r a t ishlari; yuqori qiyinlikdagi m asalalar; e k s p e rim e n tal 
m asalalar; frontal tajribalar, m u staqil ishlarni va p r o g r a m - 
m a lash tirilg an n a z o ra t top sh iriq la rin i tashkil qilish u c h u n
d id a k tik m a te r ia lla r testlar; frontal labo ra to riy a ishlariga va 
p ra k tik u m la rg a y o ‘lla n m a la r b o ‘lishi shart.