N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari


Sem inarni quyidagi reja asosida o'tkazish m aqsadga m u-



Download 3,51 Mb.
Pdf ko'rish
bet56/94
Sana09.07.2022
Hajmi3,51 Mb.
#759728
1   ...   52   53   54   55   56   57   58   59   ...   94
Bog'liq
637dd0cd9a7458279281369cd056154d FIZIKA O`QITISH USLUBI ASOSLARI

Sem inarni quyidagi reja asosida o'tkazish m aqsadga m u-
vofiqdir.
1. E le k tr zaryadlari. E le k tr z a ry ad larin in g o ‘za ro t a ’siri. 
K u lon q o n u n i. E lek tr za ry a d in in g o ‘lchov birligi.
2. Elektr m a y d o n k u chlanganligi. Bir jinsli va bir jinsli 
b o ‘lm a g a n elek tr m a y d o n . E lek tr m a y d o n k uch chiziqlari 
(suhbat).
3. E le k tr m a y d o n d a zaryadlarni k o 'c h ir is h d a bajarilgan 
ish. P otensial va p o te n sia lla r ayirm asi. P o te n sia lla r ayirm asi 
bilan m a y d o n kuchlanganligi orasidagi b o g 'la n is h (suhbat).
127


4. Elektr va gravitatsion m a y d o n l a r n in g hossalarini so- 
lishtirish (suhbat).
5. Texnologik jara y o n larn i r o ‘yobga chiqarishda m a y d o n - 
lardan foydalanish (o ‘quvchilarning chiqishlari va m a ’ruzalari).
Bu s e m in a r ikki soat d a v o m id a o 'tilib , z a c h y o t d a n a n - 
c h a g in a avval u n in g rejasi va a d a b iy o tla r ro'yxati fizika x o- 
nasiga ilib q o ‘yilishi lozim . S h u bilan birga rejadagi asosiy 
savollarni o 'q u v c h il a r yaxshi o ‘zlashtirishlari u c h u n ularga 
t o p sh iriq la r yozib q o ‘yiladi. 0 ‘q u v c h ila r ularni bajarib b o - 
radilar. T o p sh iriq la r q u y id ag ich a b o 'lishi m u m k in .
1 - t o p s h i r i q . « E lektr zaryadi» t u s h u n c h a s i n in g rnaz- 
m u n i n i aniqlang. Bu t u s h u n c h a z a r r a c h a n i n g q a n d a y xossa- 
sini aniq lash in i, e le k tr z a ry a d n in g o ‘lchov birligi qilib n im a
o lin g a n in i, e le k tr za ry a d ig a ega boMgan z a r r a la r q a n d a y
o ‘z a ro t a ’sir qilishini k o ‘rsating.
S a v о 11 a r:
1. Elektr z a ry ad in in g k o ‘chishi d e g a n d a n im an i t u s h u n a -
siz? H a q iq a td a nim a k o ‘chadi?
2. Elektr hodisalarini tushuntirishda «erkin» va «bog'langan 
elektr zaryadlari» degan tu s h u n c h a la rg a d u c h kelinadi. S h u n -
day tu sh u n c h a la r bilan ish k o ‘rganda nim ani nazarda tutiladi?
3. Elektr zaryadining saqlanish q o n u n i q a n d a y m a z m u n g a
ega?
4. Z aryadli z a rra la rn in g o 'z a r o e le k tr t a ’sirining g ra v i­
ta ts io n t a ’sirdan farqi n i m a d a n iborat?
5. K ulon q o n u n i n i ifodalovchi te n g la m a d a g i kattalik lar- 
ning fizik m a ’nosi q a n d a y ?
2 - t o p s h i r i q . « E lektr m a y d o n » tu s h u n c h a s in in g m a z - 
m u n in i aniqlan g ; e le k tr m a y d o n va uni x a rakterlovchi kat- 
talik la rn in g asosiy xossalarini ayting.
S a v о 11 a r:
1. Elektr m a y d o n nim a?
2. E lektr m a y d o n q a n d a y xossalarga ega? U ni q a n d a y
k attaliklar xarakterlaydi?


3. Elektr m a y d o n in i b o s h q a m a y d o n la r d a n farqlaydigan 
va un in g mavjudligi h aq id a h u k m chiqaradigan q a n d a y asosiy 
xossalari m avjud.
4. Elektr m a y d o n xossalarining qaysi birlari m o d d a g a h am
taalluqlidir.
3 - t o p s h i r i q . « E l e k t r m a y d o n k u c h l a n g a n l ig i » t u -
sh u n ch a sin in g fizik m a ’nosini aniqlang, elektr m a y d o n k u c h - 
langanligini a n iq la sh usullarini va u n in g o ‘lchov birligini 
takrorlang.
S a v о 11 a r:
1. E lek tr m a y d o n kuch lan g a n lig i d eb n im a g a aytiladi? 
K u c h la n g a n lik birligi qilib SI sistem asida n im a q ab u l q ilin - 
gan?
2. Berilgan z a ry a d n in g e le k tr m a y d o n kuch lan g a n lig i u 
yoki bu n u q ta d a nim a la rg a b o g ‘liq boMadi?
3. M a y d o n hosil qilay o tg an

Download 3,51 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   52   53   54   55   56   57   58   59   ...   94




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish