N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

II. Estafeta о ‘у ini.
0 ‘q itu v ch i 3 ta v a ra q q a to p sh riq n i yozib h a r b ir z ve noga 
b i r v a r a q d a n b erad i. H a r bir z v e n o d a birin ch i p a r ta d a o ‘ng 
yoki c h a p t o m o n d a o ‘tirgan o 'q u v c h ig a t o p s h iriq la r yozil- 
g an v araq beriladi. I- to p sh iriq q a javob yozib ikkinchi p a r ta d a
o 'zining orqasidagi o ‘quvchiga beradi. U ikkinchi savolga javob 
yozib orqa siga u z a ta d i, sh u kabi oxirgi p a r ta d a g i o 'q u v c h i
navba tda gi savolga ja v o b yozib, yonidagi o ‘q u v ch ig a b e r a ­
di, u ja v o b y o z g a n d a n keyin o ldindagi p a r ta d a r o ‘p arasid a 
o 't i r g a n o ‘q u v c h ig a uzatadi. S hu tariq a varaqdagi savollarga 
k e t m a - k e t j a v o b l a r yozilib, b irin c h i p a r ta g a yetib keladi va 
o 'q i t u v c h i g a t e g a d i. T o p s h i r i q n i b i r i n c h i t o p s h i r g a n va 
ja v o b la r n in g sifatiga q arab qaysi zv e n o ilg‘o r c h iq q a n i kela- 
si d arsd a e ’lon qilinadi.
Q u y id a b a ’zi b ir m av zu la rg a oid m asala va m a s h q la rd a n
iborat t o p s h i r i q la r d a n m iso llar keltiram iz.
I - t o p s h i r i q
1. Dengiz sathida atmosfera bosimi 760 m m sim. ust. b o ‘lsa, 
810 m b a la n d lik d a q a n c h a b o ‘lishini aniqlang.
2. Bola d a r a x td a n b ir barg uzib olib, o g ‘zi ustiga q o p lad i 
va ichiga havo tortdi. Barg yirtildi. N im a uch u n ?
3. J is m n in g hav o d a g i o g ‘irligi 2600 N , suvdagi o g ‘irligi 
esa 1500 N . J is m n in g hajm i q an c h a ?
4. A v t o ru c h k a siy o h bilan q a n d a y to 'ld irila d i?
5. T i n c h o k e a n in i n g en g c h u q u r yeridagi (11035 m ) suv 
b o s im in i hisoblang.
6. « B u tu n a tm o s fe r a n in g og'irligini hisoblash u c h u n n o r ­
m al a t m o s fe r a b o s im in i Y e r sirtining yuzasiga k o ‘paytirish 
kerak», d eg a n fikr t o 'g 'r im i ?
146

---

7. H a jm i 0 ,2 m 3 b o ‘lgan j i s m y a r m i g a c h a k e ro s in g a
( p = 8 0 0 — ) botdi. A rxim ed k uchi q a n c h a g a teng?
M
8. U zunligi 1 m b o ‘lgan vertikal tru b a orqali nasos bilan 
sim o b n i s o ‘rib olish m u m k in m i?
9. M assasi 600 kg, hajm i 0,23 m 3 b o 'lg a n jis m n i suv 
tagida k o ‘tarish u c h u n q a n c h a k u ch q o ‘yish kerak?
10. Bir te x n ik atm o sferag a (1 atm = 9,8 • 104 
) q a n c h a
sim o b u stu n i t o ‘g ‘ri keladi? 
M
11. N o rm a l atmosfera bosimi b o 'lg an d a oldingizdagi ochiq 
turgan d afta r yuzasiga q a n c h a k uch t a ’sir qilayotganini hisob- 
lang.
12. V aznsizlik ho latid a a r e o m e tr d a n fo yda la nish m u m ­
k in m i? Jav o b n i asoslang.
2 - t o p s h i r i q .
1 . J i s m n i n g ic h k i e n e r g i y a s i n i q a n d a y u s u l l a r b il a n
o ‘zgartirish m u m k in ?
2. Konveksiya hodisasi deganda n im a tushuniladi?
3. Issiqlik m iq d o ri deb n im aga aytiladi?
4. Energiyaning saqlanish va aylanish q o n u n i nim ani aniq- 
laydi yoki o ‘rn a ta d i?
5. M isning solishtirm a issiqlik sig'im i 3 8 0 - - — . Bu nim a 
d eg a n i? 
кё' K
6. J is m n in g ichki energiyasi d eb n im a g a aytiladi?
7. Issiqlik m iqdori qan d a y birlik bilan oMchanadi? T a ’rifmi 
ayting.
8. Issiqlik m iq d o ri q a n d a y hiso b lan ad i?
9. Issiqlik o ‘tkazuvchanlik deganda n im a tushuniladi?
10. Issiqlik m iq d o ri ichki energiyani o 'z g artiris h n in g q a y ­
si usuliga tegishli?
11. M o d d a n in g solishtirma issiqlik sig‘imi deb nimaga ayti­
ladi?
12. Y o n ilg ‘ining yonish issiqiigi 3 4 0 0 -^ . Bu n im a d ega-
S h u kabi turli o ‘y inlar b ilan o ‘q u v c h i l a r bilim i sinab 
boriladi.
147

---