Kasbiy pedagogika

Nazorat savoliari:
1. Milliy g'oyarting shakllanishi, yoshlarni umumbashariy va milliy qadriyatlar
ruhida tarbiyalash. xalq pedagogikasi tajribasiga tayanish mohiyati
nimalardan iborat?
2. VIH -X Ill asrlarda O 'rta Osiyoda shakllangan, zam onaviy kasbiy ta'lim
tizimining fundam ental asoslari nimalardan iborat?
3. O 'rta Osiyo mutafakkir olimlari kasbiy ta'lim haqidagi fikrla rin i yoritib
bering.
4. M ovarounnahr madaniyati rivojlanishi davrida, X - X ll va X IV -X V I asrlarda
kasbiy ta 'lim mazmuni qanday bo 'Igan?
5. Turkistonda У 111 
X III asrlarda jam iyat ta'lim asos bo'lgan barcha yang:
g'oyalar, madaniyat va fa n g a ochiq va j o shc/in bo 'Igan davrda kasbiy ta 'lim
mazmuni qanday bo 'Igan?
53

---

3-B O B . O ' Z B E K I S T O N R E S P U B L I K A S I T A’L IM
T IZ I M I I S L O H O T L A R I
Tayanch iboralar milliy pedagogik meros, kadrlar tayyorlash tizimi, ta'lim tizi­
mini isloh qilish.
3.1. T a’lim tizimi islohotlarini m u v affaq iyatli am a lg a oshirish
shart-sharoitlari: m illiy p e d a g o g ik m erosga tayan ish, yan gi
m a q sa d va v a z ifalar n i aniq belgilab olish, b o sq ich m a-
bosqich a m a lg a oshirish, tadrijiylik
M illiy p ed a g o g ik m erosga tayanish.
T a 'lim tizimi islohotlarini m uvaffaqiyatli am alg a oshirishda milliy 
p edagogik m erosga tayanish. yangi m aqsad va vazifalarni aniq bel­
gilab olish, bo sq ich m a-b o sq ic h am alg a oshirish katta aha m iya t kasb 
etadi.
T a ’lim tizim im iz j u d a katta m illiy ped a g o g ik m ero sg a ega. Jahon 
tarixiy-pedagogik ja ra y o n i va uning hozirgi bosqichi u m u m in s o n iy
h am d a milliy m asalalarni c h u q u r va har to m o n la m a o'rg an ish in i t a '- 
qozo etadi. Sharq b u y u k olim larining p e d a g o g ik qarashlari bu b o ­
rada katta aha m iya tga ega. M a 'lu m k i , al-Forobiy, Ibn Sino, al-Be- 
runiy, al-X orazm iy va b o s hqalarning g 'o y a la ri h am d a ped a g o g ik
qarashlari ijtim oiy-pedagogik fikr ta ra qqiyotining dunyo v iy j a r a y o ­
niga, xususan, O v r o 'p a g a k o 'p darajada t a ’sir k o 'rsa td i. Shu bilan 
birga o 'z navbatida uning t a ’sirini ham o 'z ig a ola bildi.
O 'r t a asrlarda sharq q o m u s iy olimlari tom onidan Turonda yangi 
d avrning (I—III asrlar) k o 'p g i n a ilmiy tasavvurlari asoslari yaratilgan 
edi. U lar qadim gi Sharq na A ntik duny o n in g boy ilmiy m ero sig a 
suyanib, bir qator fan ta rm oqlarining: falsafa, j o 'g 'r o f i y a , tarix. riyo- 
ziyot va falakiyot ilmini shakllanishiga, ishlab chiqilishiga hissa 
q o 's h a oldilar.
54

---

B u n d a y fikrni tasdiqlash uchun bir necha dalillarning o 'z i kifoya. 
Bu borada sharq u lu g ' m u tafakkirlarining g ‘oyalari a h a m iy a tg a m o- 
iikdir. A l-Forobiy. ibn Sino, Beruniy, al-X o raz m iy va b o sh q a la rn in g
g 'o y a la ri d u nvo ijtim o iy-peda gogik j a ra y o n ig a k o 'p jih a t d a n ta'sir 
etib, m a ’lum darajada u y g 'o n is h d avrining asosiy shart-sharoitlarini 
y aratib bergan.
A b u Ali ibn S inoning ped a g o g ik g 'o y a la rg a t o 'l a « Z iy rakli-T irik 
o ' g ' l o n » asari al-F o ro b iy n in g « F anlar s a n o g 'i» asari ispan olim lari- 
ning adibi Ibn T ufa y la n in g ispan p ed a g o g olimi G u n d isa lv a la rn in g
p e d a g o g ik q arashlariga asos bo 'lg an .
O ksford universitetining professori R o d jer B ek o n (XII asr) al- 
Forobiy va Ibn Sinolarning xulosalarini chu q u rla sh tirib , o 'z in in g
«katta», « o ’rtacha» y o x u d «kichik» q o m u siy kitoblarini yozadi. Bu 
asarlar, sh u b h a y o 'q k i , O v r o 'p a d a tarqaladi va m a 'l u m darajada 
X V - X V I asrlarda pedag o g ik a d ag i pansofik h a rak atg a turtki beradi. 
Pansofik harakatining yorq in n a m o y a n d a la rid a n biri ch e t el pedagogi 
Yan A m o s K o m e n sk iy edi. X V I asrda y as h a b ijod q ilg an Ya. Ko- 
m e n sk iy p ed a g o g ik a n in g didaktikasini rivojlantirishga, t a ’limda 
m a s 'u l o 'q u v rejasi. o 'q u v yili, sinf-dars tizimini tatbiq etish g a katta 
hissa q o 's h g a n . Albatta, hozirgi, m utaxassislarni o m m a v iy tayyorlash 
sharoitida t a ’limni tashkii etishning sinf-dars tizim id a n b o s h q a shakli 
t a k lif etilgani y o 'q . Lekin O 'r t a sharqda. IX asrda hali O v r o ‘paning 
k o 'p joy larid a, ju m la d a n , R o ssiy a d a husn ix at ishlatilm ag a n bir vaqt- 
da k o 'h n a X iv a d a - M a 'm u n a k a d e m a y a sid a q a n c h a -q a n c h a tibbiy, 
tabiiy. astronom iya, m atem atika, koin o t ilmlari b o 'y i c h a yirik fan 
nam o y o n d ala rin i al-B eruniy rahbariigida sinf-dars tiz im is iz tay- 
yorlanganligi kishini hayratga soladi. B u ndan k o 'r in a d ik i, sharq 
m utafa k k irla rin in g t a ’lim -tarbiya borasidagi ishlari hozirgi z a m o n
t a 'li m tizim ig a asos b o 'lg an lig i bilan birga, h ozirda va k elgusida 
t a 'li m tizimi islohotlarini m u vaffaqiyatli am a lg a o sh irish g a zam in 
b o 'l i b x iz m a t qiladi.
Sharq m utafakkirlari xulosalarin in g o ‘ziga xosligi sh u n d a n ibo- 
ratki, ular ilgari sura yotga n p e d a g o g ik g 'o y a la r b e v o s ita o 'r g a n ila -
55

---

yotgan fan m antiqidan ajratilm agan ta ’lim -tarbiya m aqsadi, prin- 
siplari, m azm uni va uslublariga xos g 'o y a la r alohida kitoblarda beril- 
may, balki bevosita am alda, bironta fanda aniq bilim, iqtidor va k o ' ­
nikm alarni shakllantirish j a ra y o n id a yoritiladi.
U larning ushbu yaratuvchilik ishlarida pedagogik jih a td a aha- 
miyatli b o 'lg a n k o 'p la b g 'o y a la r va q oidalar aytib o 'tilgan. M asa la n, 
ular to m o n id a n birinchi b o ' lib riyoziyot fani, u m u m a n olib qaralganda, 
arifm etika belgilab, aniqlab berildi.
Q o m u siy olim lar bilish ja ra y o n ig a h ayotiy-am aliy y o 'n a lis h ba- 
g'ishladilar. Q urshab turgan olam dagi h o disaiar va narsalarning 
m ohiyatini bilish insonlarga ularning kundalik ishlarida, kosiblik, 
va savdo-sotiq faoliyatlarida, dehqonchilikda, d engizda suzishda, 
davlatni boshqarish ham da h uquqiy m asalalarni hal etishda xizm at 
qilishi lozim. U lar fanga va ilmiy tuzilm asiga shaxs shakllanishining 
m u h im omillari sifatida qarar edilar. Fan bilan s h u g 'u llan is h , ilmiy 
bilim larni egallash ular to m o n id a n odam ni h aqiqatga yetish uchun 
har doim intilishga undovchi, shuningdek, fan bilan shug'u llan ish n i 
kishilar o 'r ta s id a haqiqiy insoniy m unosabatlarni o 'r n a tis h g a y o 'l -
lovchi qudratli kuch sifatida tushuntirib, izohlab o'tganlar. Fanni va 
ilmiy tu z ilm a ning ushbu vazifasiga berilgan yuqori baho qom u siy
olim larning ped a g o g ik kategoriyalari m aqsad la rin in g asoslariga, 
m a zm u n ig a, ta 'l i m va tarbiya ning uslublariga, prinsiplariga qizi- 
qishlarini belgilab berdi.
Ularning qoidalari va x u losalarining o 'z ig a xosliklari, o 'z ig a xos 
xususiyatlari ular tom onida n ilgari surilgan pedagogik g ’oyalar fa n ­
ning o 'z m antiqidan ajralgan em as edi. Tarbiya va t a ’limning usullari, 
prinsiplari, m azm uni, m aqsadlari kabi m asalaiar y uzasidan ular 
o 'z fikr-qarashlarir.i taom il b o 'y i c h a o 'z la rin in g m axsus asarlarida 
em as, balki fanning bir a m q la n g a n t a r m o g 'i g a oid q a t’iy bilim larni 
bayon etish bilan b o g 'liq ravishda keltirib o'tganlar. O 'r t a asr b uyuk 
do n ish m an d larin in g g 'o y a va qoidalari hozirga q adar o 'z in in g aha- 
miyatini y o 'q o tm a g a n , o 't k in c h i b o 'lm a g a n tarixiy, u m u m in so n iy
56

---

boy 1 ikdir. Tarixiylik jih a tid a n ijodiy y o n d a sh ilg a n d a , ular hozirgi 
z a m o n p e d a gogika sini boyitishi m um k in .
Sharq o lim larining quyidagi m illiy m e ro s la rid a n hozirgi kunda 
ham keng foydalaniladi:
1. A l-F o ro b iv Platon va boshqa y unon fa y la s u f-d o n ish m a n d la rin in g
p e d a g o g ik g 'o y a la r i g a am al qilib. o ‘z id a shaxsni iqtidoriy, aqliy va 
nazariy tarbiyalashni aks ettiradigan m a ’navi ta rb iy a g a j u d a katta 
a h a m iy a t beradi. A ristotelning izdoshi al-F o ro b iy h am insonning aqliy 
kuchi bilan dun v o n i bilish m u m k in lig in i tan oladi va h im o y a etadi, 
y a ’ni m an tiq iy m a sh q la r va m a s h g 'u l o t la r y o rd a m id a rivojlanadigan 
va m u k a m m a lia sh a d ig a n iqtidom i tan oladi.
2. A l-F o ro b iy n in g fikricha nazariy bilim lar « ular q a n d a y v a qayer- 
dan paydo b o 'ig a n la r i» n o m a ’lum boMgan fa nla r bilim larini o 'z id a
n am o y o n etadi. A l-F o ro b iy d a fanni e g a lla sh n in g m e to d o lo g ik va 
usulik m asalalari o 'z a r o b o g 'la n ib ketgandir, chunki har qan d a y
fa nning boshlanishiga, m anbalariga, u s u lla r m a jm u asin i: fikrlash, 
o'rg a n is h . tadqiq etish, o 'rg a tis h va t a 'lim n i q o 'l l a s h y o rd a m id a eri- 
shiladi. Bu o 'z in i n g aham iyatini hozirgi d a v rn in g didaktikasi uehuri 
ham y o ‘q o tm a g a n b u n y o d k o ro n a y o n d a sh u v edi.