Avtomatika asoslari va avtomatik rostlagichlar : Elektr ta'minoti : O'zbekiston Respublikasi Oliy va o'rta maxsus ta'lim vazirligi tomonidan darslik sifatida tavsiya etilgan

4 -§ . S IG ‘IM LI DATCHIKLAR
Sig‘im li d atch ik lar o ‘zgaruvchan sig‘im li yassi k o n d e n sa to rd a n
iborat. Sig‘im li d atch ik lar ham induktiv d atch ik lar kabi o 'z g a ru v c h a n
to k d a ishlaydi, faqat induktiv d atch ik lard an farqli ravishda, k o ‘pchilik 
hollarda Ik G s d a n katta chasto talard a ishlatiladi. U larn in g ishlash 
prinsipi siljiganda k o n d e n sa to r sig‘im ining o ‘zgarishiga asoslangan. 
Yassi k o n d en sa to rn in g sig‘imi:
с = ~ —<
(13)
4 m r
7 6

---

A V TO M A TIK A A SOSLA RI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
bu yerda, e—d ielektrik singdiruvchanlik; 
S—plastin k a yuzasi; 
a —p lastin k alar orasidagi m asofa.
У)
]|t
ж
5-rasm.
S ig 'im li d a tc h ik la m in g tuzilish sxem asi: 
a -p la slin k a la r o rasidagi m asofasi o 'zg arad ig an ; 
b -p la stin k a la r yuzasi o 'z g arad ig an ; 
v -d ie le k trik singdiruvchanligi o ‘zgaradigan.
K eltirilgan 
fo rm u lad an
ko‘rinadiki, 
k o n d e n sa to r 
sig‘im i 
plastin k alar orasidagi a m asofa o ‘zgarishi hisobiga, plastin k a yuzasi S 
yoki m u h itn in g dielektrik singdiruvchanligi e o ‘zgarishi tufayli o ‘zgarishi 
m um kin. 5-rasm da sig‘imli datchiklam ing uch turli sxem alari keltirilgan.
P lastin k alar 
orasidagi m asofasi o ‘zgaradigan sig‘im li d atch ik lar 
(5 a-rasm ) ikki elektrodli k o ‘rinishda, k o ‘p in c h a esa u ch elektrodli 
b itta p lastinkasi harak atlan u v ch i yassi havoli k o n d e n sa to r k o ‘rinishida 
tayyorlanadi. P lastina siljiganda kon d en sato rn in g sig‘im i o 'z g arad i. 
Sig‘im li oshirish u c h u n b a ’za n parallel joylashgan b ir n ec h ta plastinka 
ishlatiladi; b u n d a harak atlan u v ch i p lastinkalar u m u m iy shtokka 
m ah k am lan a d i. P lastinkalar orasidagi m asofa 0 ,1 —0,01 m m b o ‘ladi.
D a tc h ik la m in g sig‘imi u larning tuzilishiga bog‘liq h o ld a 1 0 -1 0 0
p F qiym atga ega b o 'lish i m um kin. B unday d a tc h ik la r y o rd a m id a 
chiziqli 
siljishni 
0 ,1 —0,01 
m km
aniqlikda 
o 'lc h a sh
m u m k in . 
D atc h ik n in g
sig‘im
qarshiligi 
(5 a-rasm ) 
quyidagi 
fo rm u lad an
aniqlanadi:
7 7

---

A V T O M A T IK A A SO SLARI VA A V TO M A TIK R O S T L A G IC H L A R
(14)
bu yerda, f - t a ’m inlovchi tarm oqdagi k u ch lan ish chastotasi. A gar 
k o n d en sa to r sig‘im i S=200pF, t a ’m inlovchi tarm o q d a g i k uchlanish 
chastotasi f=5000 G s b o ‘lsa, u n d a k o n d en sa to rn in g qarshiligi
X c
= ------------- !----------- rr- = 15x10 4 
От
2 ^ 5 0 0 0 x 2 0 0 x 1 O’ 12
0 ‘zg aruvchan m aydonli sig‘im li d atch ik b ir n e c h ta parallel 
joylashgan plastin k alard an iborat havoli k o n d e n sa to r k o ‘rinishida 
b o ‘ladi. B unda plastinkalarning b ir qism i q o ‘zg‘alm as (o d a td a bir 
plastinka o ralab ), ikkinchi qism i esa b iro r b u rch ak k a burila olishi 
m u m k in . B unday k o n d en sa to rla r radiotexnikada keng q o 'llan ilad i. 
A vtom atika qu rilm alarid a u lard an burchakli siljishlarni o ‘lchashda 
foydalaniladi. 
H a rak atlan a 
oladigan 
p lastin k alar 
burilganda 
k o n d e n sa to r plastinkalari aktiv yuzasining qiym ati o ‘zgaradi va m os 
ravishda sig 'im h am o 'zgaradi. S h u n d ay qilib, d a tc h ik sig 'im i 
to p sh iriq
beruvchi 
qurilm a 
valining 
b urilish 
burchagiga 
pro p o rsio n a ld ir (sig‘im li d atch ik n in g h a ra k a t-la n u v c h i plastinkalari 
val bilan biriktirilgan).
M u h itd a n
dielektrik 
singdiruvchanligi 
o ‘zgaradigan 
sig‘imli 
d atch ik (5 d -rasm ) ichkari to m o n i izolatsiyalangan tru b a k o ‘rinishiga 
ega. Bu tru b ad a izolatsiyalangan sterjen joylashgan. M etall tru b a va 
sterjen k o n d en sa to rn in g elektrodlari vazifasini bajaradi. 
B unday 
d atch ik lar sam o ly o tla r yoki boshqa u ch ish ap p a ratlari bakidagi 
yonilgN ning sath in i aniqlash va boshqa shunga o ‘xshash m aqsadlarda 
ishlatiladi. S terjenli tru b a va suyuqlik koaksial k o n d e n sa to rn i hosil 
qiladi. T ru b a d a suyuqlik q a n c h a k o ‘p b o ‘lsa, k o n d e n sa to r sig‘imi 
sh u n ch a k a tta b o ‘ladi va aksincha. D cm ak, k o n d e n sa to r sig‘imi 
tm b ad ag i suyuqlik hajm iga 
proporsionaldir. 
Sig‘im li d a tc h ik la r 
avtom atika 
qurilm alarin in g
k o ‘prikli 
yoki 
rezonansli 
o 'lc h a sh
sxem alariga ulanadi.
S ig'im li d a tch ik lam in g ustunligi sifatida u larning k a tta sezgirlikka 
va kichik aylanish m o m en tig a ega ekanligini k o 'rsa tish m um kin. 
Lekin bu d a tc h ik la r avtom atikada u n ch a lik keng ishlatilm aydi, 
ch u n k i ulard a b ir q a n c h a kam chiliklar m avjud. M asa la n , u larn i past
78

---

A V T O M A T IK A A SO SLARI VA A V T O M A T IK R O S T L A G IC H L A R
ch asto talard ag i 
ishlarda q o ‘llab b o 'lm a y d i, sh u n in g u c h u n m axsus 
yuqori ch a sto ta li g e n e ra to r talab qilinadi. Sig‘im li d atch ik lard an
tuzilgan sxem alarda ro stlashni am alga oshirish ju d a m urak k ab va 
ishlatishga no q u lay , c h u n k i u lar tashqi elektr m aydo n larig a va zararli 
sig‘im larga ju d a sezgir.