X. U. Aliyev Darslikda umumiy patofiziologiya, tipik patologik jarayonlar asoslari va

Og'riq —
p s ix o e m o ts io n a l (r u h iy -a s a b ) doiraga ta a llu q li 
sezuvchan maxsus sistema va m iyaning o liy b o 'lim la ri tom onidan 
amalga oshuvchi noxush tu yg'u. U to 'q im a shikastlanishini c h a - 
qirishi m um k in b o 'lg a n ta’sirlardan y o k i ekzogen o m illa r ta ’siri 
tufayli m avjud b o 'lg a n shikastlanishlar yo k i patologik ja ra y o n ­
larning rivo jlanishidan xabar signal beradi. O g 'riq signalini qabul 
q ilu v c h i va o 'tk a z u v c h i sistema n o sise p tiv sistema deb ham
ataydilar. O g 'r iq sezgisi adaptiv n a tija la m i, y a ’ ni nosiseptiv ta ’ - 
sirlam i, yoki o g 'riq kuchli bo'lsa, uning o 'z in i yo'qotishga qara­
tilgan reaksiyalam i chaqiradi. Shunga k o 'ra norm al sharoitlarda 
o g 'riq n ihoyatda m u h im h im o y a v iy m e xan izm ro lini o 'y n a y d i. 
N e rv sistem asining tu g 'm a yoki o rttirilg a n patologiyasi tu fayli 
sezishdan m a h ru m b o 'lg a n o d a m la r s h ik a s tla n is h la rn i s e z - 
m aydilar, bu esa nihoyatda o g 'ir ahvollarga olib kelishi m um kin.
Fiziologik ogriqdan tashqari patologik o g 'riq ham b o 'lib , uning 
farq q ild iru v c h i eng asosiy b io lo g ik k o 'rsa tk ich i — o g 'riq n in g
organizm uchun d iza d a p tivlig i va patogen m ohiyatga egaligidir. 
P atologik o g 'r iq y u r a k -t o m ir sistem asida, ich k i o rg a n la rd a .
309

---

m ikrosirkulatsiya sistemasida struktur-funksional o'zg arish la m in g
rivojlan ishin i, to 'q im a la r distrofiya sin i, vegetativ reaksiyalar b u - 
zilish in i, nerv, e n d o k rin s is u m a , im m u n va boshqa sistemalar 
faoliyatining o 'zg a rish la rin i ke ltirib chiqaradi.
PATOLOGIK OG‘RIQ MANBALARI VA SHAKLLANISH 
MEXANIZMLARI
Y u q o rid a qayd q ilin g a nid e k , patologik og‘ riqning m anbalari 
sifatida to 'q im a retse p to rlari(n o sise p to rlar)nin g kuchli, d o im iy
(m asalan, surunkali ya llig ‘ lanishlarda, arteritlarda, o 'sm a la rd a , 
to'qim a parchalanish m ahsulotlari ta’sir etganda) q itiqlanishlari, 
surunkali shikastlanuvchi (m asalan, ch an d iq , o ‘sib ketgan suyak 
to'qim asi kabilar bilan siqilish tu fa y li), regeneratsiya boMayotgan 
sezuvchi nervlar va d im iyelin izatsiyag a uchragan tolalar b o ‘ lishi 
m um k in. Shikastlangan n e rvla r tu rli, hatto norm al sha roitda 
reaksiya b e rm a y d ig a n (m a s a la n , a d re n a lin , K + va b o s h q a ) 
gum oral om illarga nisbatan sezuvchan boMadi va shunga k o 'ra
nosiseptiv stim ulyasiyanin g e k tcp 'k (odatdagi jo yd a boM magan) 
o'chog'iga aylanadi. Ayniqsa nevroma bunday r r — ’- _.;ft;uda inuhim
rolni o 'yn a yd i, shunga ko‘ra nevrom alar va .ervlar shikastlanishida 
o g 'riq la r xuruji (ka uzalg iya) tu rli o m illa r va hatto organizm h o - 
latining o 'zg a rish la ri (m asalan, ru h iy stress) Ь1!яп q o ’ zg ‘a tili- 
shi m um kin
Patologik o g 'riq n in g m arkaziy p atofiziolog ik m exanizm i n o ­
siseptiv sistemaning va patologik a l’gik sistemaning u yoki bu b o '- 
limida og'riq sezuvchi sistemaning turli qismlarini qamrab oluvchi 
patologik kuchaygan q (,'z g ‘ alish generatorining hosil b o 'lis h i va 
Lining faoliyatidir. U n in g hosil boMish shaitlari va m e x in iz m la ri 
gcncratorn.ng M N S bosuqa boM im hiidan farq qilm aydi. O rq a m i- 
vaning dorsal va uchlam chi nerv yadrolarida generatorning hosil 
b o 'lishi perife riyad an kuchli ham da d a vo m li stim ulyasiyanin g
(m asalan. shikastlangan n e rvd a n ) kelishi asosida y u z b eradi. 
Bunday hollarda b irla m ch i periferik ch iq ib kelishga ega b o 'lga n
og'riq m arkaziy tus olib, m arkaziy og‘ riq sindrom i kabi xarakterga 
ega bo 'lish i m u m k in . C h u n o n c h i tajribada uchlam chi n e rvn in g
310

---

kaudal yadrodagi in fra o rb ita l shoxchalari qisilganda generator 
hosil b o 'lish id a n dalolat b e ru vch i elektrik faollikn in g patologik 
kuch ayish in i hosil b o 'lis h i ko'rsatilgan.
O g 'r iq sezish sistem asining istalgan sohasida generatom ing 
hosil b o 'lis h i va fa o liya tin in g za ru riy shartlaridan b iri n e yro n lar 
to rm o zla n ish in in g ye tish m o vch ilig id ir. G e n e ra to r hosil b o 'Iis h i­
ning sababi neyronning deafferentasiyasi, kesilishi b o 'lish i m u m ­
kin. U m u m a n generator tu rli sabablarga k o 'ra tu rli b o 'lim la rd a
ho sil b o 'lis h i m u m k in . T o r m o z lo v c h i m e d ia to rla r (m asalan, 
g litsin, G A M K inyeksiyasi o rq a li) yo rda m id a generatorni bosib 
q o 'y is h (uch lam chi n ervn in g kaudal yadrosi yo k i kaudal shox­
c h a la ri darajasida) u n in g va shu tu fa yli unga b o g 'liq o g 'riq
sind ro m inin g y o 'q o lib ketishiga olib keladi.
Patologik algik sistema o g 'riq n i sezish sistemasining birlam chi 
va ikkilam chi o 'zg argan tu zilm a la rid a n shakllanadi. U n in g b ir ­
la m c h i determ inanti b irla m c h i generator hosil b o 'lg a n (m asa­
lan , b irla m ch i generator yuzaga kelgan dorsal shox tuzilm asi) 
o g 'riq sezish sistem asining giperfaol tuzilm asi b o 'lis h i m um kin.
Nosiseptiv sistema o 'zig a xos fiziologik funksional qarshi (anti­
p o d ) sistemaga ega, u nosiseptiv sistemalar darajasi va faoliyatini 
nazorat q ilib turadi.
Antinosiseptiv sistema, M N S n in g orqa miyaga afferent kirishi- 
dan to bosh miya po'stlog'igacha bo'lgan tashkilotning turli b o 'lim
va darajalariga o id n e rv tu zilm a la rid a n iborat. A n tin o sise p tiv 
sistemaning idora etish faoliyati turli ixtisoslashgan neyrofiziologik 
va n e yro k im yo viy m e x a n izm la r orqali amalga oshirilad i. Bu sis­
tem a patologik o g 'riq la r o ld in i olish va ula rn i b a rta ra f etishda 
m u h im rol o 'y n a y d i. H a d d a n ortiq nosiseptiv qitiqlanish reak- 
siyalariga q o 'sh ilib , u nosiseptiv stim ullar o q im i va o g 'riq sez- 
gilarini kuchsizlantiradi, shunga ko'ra og 'riq nazoratda bo'ladi va 
patologik tus o lm a yd i. A n tin o sise p tiv sistema faoliyatining b u zi­
lishida esa, hatto kuchsiz s u r’atdagi qitiqlovchi ham kuchli og'riq 
hissiyotini chaqiradi. B unday hollarda uning qo'shim cha va maxsus 
faollashishi za ru r b o 'la d i. M iya n in g antinoseptiv tuzilm ala rin in g
elektr stim ulyasiyasi hatto o g 'ir patologik o g 'riq n i ham bosib
311

---

q o ‘yishi m um k in. K o 'p c h ilik o p io id analgetik vositalar ta ’sirin i 
nosiseptiv neyronlarga yoki sinaptik o'tkazuvchilarni qamal q ilu v ­
chi bevosita ta’siri orqaligina emas, balki antinosiseptiv sistema­
ni faollashtirishi tufayli ham ta ’sir ko'rsatadi. Boshqa o m illa r, 
m asalan, akupunktura ham , e lektrostim ullar ham ana shu nd a y 
m exan izm orqali ta’sir ko'rsatadi.
O g 'riq n i his qilish sistemasi fa o liya tin in g m exan izm lari n o ­
siseptiv va antinosiseptiv sistem alarning turli darajalarida n e y ro - 
k im y o v iy ja ra y o n la r o rq a li am alga o s h irila d i. P e rife rik n o - 
siseptorlar ko'pgina endogen b io lo g ik faol m oddalar — gistam in 
P substansiyasi, kininlar, p rostaglandinlar va boshqalar ta ’sirida 
faollashadi. A yn iq sa b irla m ch i nosiseptiv neyronlardan q o 'z g 'a - 
lishni o'tkazishda P substansiyasi m u h im rol o 'y n a y d i va shunga 
k o 'ra unga o g 'riq m ediatori deb qaraydilar. K u c h li nosiseptiv 
stim ullar va chetda dorsal shoxda ektopik o 'ch o q lar qitiqlanganda 
xususan generator hosil b o 'Iis h in in g m exanizm laridan b iri b o 'l ­
gan neyronlarning turg'un depolyarizatsiyasining paydo b o 'lisn in i 
shartlo vchi q o 'zg 'a tu vc h i m o d d a la rn in g ko'pla b yuzaga kelishi 
kuzatiladi.
A ntinosiseptiv sistema faoliyatining neyrokim yoviy m e xan izm ­
lari endogen n eyrop ep tid la r va klassik ne yro m e d iato rlar orqali 
am alga o s h irila d i. U la r q atorig a o p io id n e y ro p e p tid la r ( e n - 
k e fa lin lar, B -e n d o rfin , d in o rfin ) k iradi va ular asosan o 'tk a ­
z u v c h i n o siseptiv n e yro n larga bosib q o 'y u v c h i va n osiseptiv 
stim ullarni qabul etuvchi ham da o g 'riq hissiyotini shakllanishida 
qatnashuvchi m iya o liy b o 'lim larin in g faolligini o'zgartiruvchi ta’­
sir k o 'rsa tad i. U la rn in g effektorlari serotonin, nora dre n alin va 
boshqa neyrom ediatorlar orqali ham amalga oshiriladi. Analgeziya 
m exanizm ida boshqa neyropeptidlar ham (neyrotenzin, xolesisto- 
k in in , b o m b e zin , angiotenzin, vazopressin va boshqalar) q at­
nashadi. P substansiyasi h am analgetik ta ’sir (a n tin o s ise p tiv 
tu zilm a la rg a , masalan dorsal ch o k yadrosiga) yetib patologik
o g 'riq n i bosib q o 'y is h i m um k in.
K lassik deb hiso b la nu vch i n e y ro m e d ia to rla r — s e ro to n in , 
noradrenalin, dopam in, G A M K ham analgetik ta’sir ko‘ rsatishda
312

---

m uhim aham iyatga ega. A m m o , m a’lu m k i, ularni ta’sir etish 
m exanizm i hamda manbalari o ‘ziga xos xarakterga ega. Patologik 
o g ‘ riq la rn i davolash n in g asosiy p rin s ip i nosiseptiv n e y ro n la r 
giperfaolligini va ular hosil qiladigan generatorlam i bosish ham da 
tegishli og‘ riq sindrom ining asosida yo tu vc h i patologik algik sis­
tem ani b a rta ra f etishdan ib o ra td ir. Bunga a n tik o n vu ls a n tla r 
(antiepileptik) vositalam i (karbam azepin preparatlari — tegretol, 
fin le p s il) nosiseptiv neyronlarga C a ++ k irish yoM larini t o ‘sib 
q o 'yu vc h ila r (C a antagonistlari) va boshqalam i kompleks qoMlash 
ijobiy natija beradi.
313

---