N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari


M uam m oli о ‘qitishning 3-usuliga



Download 3,51 Mb.
Pdf ko'rish
bet86/94
Sana09.07.2022
Hajmi3,51 Mb.
#759728
1   ...   82   83   84   85   86   87   88   89   ...   94
Bog'liq
637dd0cd9a7458279281369cd056154d FIZIKA O`QITISH USLUBI ASOSLARI

M uam m oli о ‘qitishning 3-usuliga
m asala
U zunligi b o ‘y!ab tekis ta q s im la n g a n
yarim halqa m arka zidagi n u q ta d a g i m a y ­
d o n kuchlanganligini toping (yarim halqa 
radiusi 
R)
(1 0 -ra sm ).
1 0 -ra s m
1 2 -
177


Bu y erd a m u a m m o li vaziyat s h u n d a n iboratki, z a ry a d - 
langan obyekt chiziqli e m a s va s h u n in g u c h u n natijaviy m a y ­
d o n k u c h la n g a n lig in in g y o ‘nalishi avvaldan m a ’lu m em as.
4. 
M uam m oli о ‘qitishning 4-usuliga m asala
(qidiruv fa o liya ti)
C h e k s iz u z u n ta s m a sirt zichligi 
о
boMgan zaryad bilan 
z a ry a d la n g a n . T a s m a n i n g eni 
I
boMib, u n in g ustidagi ixti- 
yoriy n u q ta d a g i m a y d o n k u c h la n g a n lig in i toping.
Bu y erda m u a m m o l i vaziyat z a ry a d la n g a n obyekt c h iz iq
boMmay, u s irtd a n iboratdir. U n i yechish c h u q u r b ilim ni 
talab etadi. B u n d a n tashqari m u ra k k a b m a te m a tik a m a lla rn i 
(karrali integral) bajarishga t o ‘g ‘ri keladi.
M u a m m o l i o ‘q itish n in g kam chiligi s h u n d a k i, m u a m m o ­
ni y e c h is h g a h a m m a t a l a b a la r q a t n a s h m a y d i . M u a m m o
b a ’zilatga oson tuyulsa, b a ’zilarga qiyin boMadi. M asala boricha 
turli u s lu b la rd a n foydalaniladi. A lbatta iloji b o r i c h a m u a m ­
m oli o ‘q itis h d a n fo y d a la n ish m a q sa d g a m uvofiqdir.
Masala yechishga oid amaliy m ashg'ulotlarning rejasi unga 
ajratilgan vaqtga asosan tuziladi. M asala yechish toMa m a ’ruza 
k u rsining asosiy m avzula riga oid rejalashtiriladi. U ni alb atta 
m a ’ru zachi 
0
‘qituvchi bilan kelishgan h olda tuziladi. Bir yoki 
ikkita n a z o ra t y o z m a ishi h a m rejalashtiriladi.
R ejada q is q a c h a nazariy m aterial, aud ito riy ad a y echiladi- 
gan va vazifa qilib berila d ig a n m a s a la la r k o ‘rsatilishi lozim . 
T a la b a la r ishini n a z o ra t qilib borish u c h u n shaxsiy j u r n a l
tutish yaxshidir. B irinchi m a s h g ‘u lo td a m a s h g ‘u lo tla r rejasi 
b ila n t a la b a la r ta n is h tir ila d i va qaysi m a v z u l a r d a n keyin 
n a z o ra t y o z m a ishi olish aytib o ‘tiladi. H a r bir q o ldirilgan 
d ars ishlab chiqilishi uqtiriladi.
0 ‘q itu v ch i m asa la y ec hish darsiga t a y y o rla n is h d a a w a l
naz ariy m a te r ia ln i k o ‘rib ch iq a d i. D o s k a d a y ec h ila d ig a n , 
mustaqil ishlashga beriladigan va aham iyat beriladigan h a m d a
fa n la ra r o bogManishga oid m asala la rn i belgilab oladi. M a s a ­
l a l a r m a ’r u z a d a k o ' r i b c h i q i l g a n m a t e r i a l l a r g a a s o s a n
yech ila d ig a n boMishi lozim.
178


Kurs o x irid a a m a liy ishlar b o ‘yich a sinov o ‘tk azilad i. 
Sinov olingan nazorat yozm a ishlarga asosan q o ‘yiladi. Y ozm a 
ishlarga o ‘r ta c h a q iy inlikdagi m a s a la la r t a n la n a d i. Y o z m a
ishlarni b a h o l a s h d a h a m m a m asala n i ( 3 ta m a sa la berilsa) 
y e c h g a n g a «5», ikkitasini y e c h g a n g a — «4» yoki «3», b it- 
tasini y e c h g a n g a — «3» yoki «2» b a h o q o ‘yish m u m k i n
(m e h n a tig a qarab).

Download 3,51 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   82   83   84   85   86   87   88   89   ...   94




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish